Obec Čierny Balog, rozprestierajúca sa v strednej časti Horehronskej doliny, je známa nielen vďaka svojej rozsiahlej rozlohe a členitému terénu, ale aj bohatej histórii a kultúrnemu dedičstvu. Územie Čierneho Balogu, najmä jeho okrajové časti, začali najprv využívať poľovníci a pastieri susedného mesta Brezna a valašských osád. Rozhodujúci význam pre vznik osád Čierneho Balogu a značnejšiu exploatáciu územia malo využitie bohatých zásob dreva, pretože lesy v okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané nehospodárnym ťažením.
Všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach obce Čierny Balog schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 9. decembra 2021 ako Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2021 o pamätihodnostiach obce Čierny Balog. Cieľom tohto nariadenia je utvorenie evidencie pamätihodností na území obce Čierny Balog a stanoviť podmienky jej odborného vedenia v záujme ochrany kultúrnohistorickej hodnoty týchto pamätihodností, zlepšovania ich stavu a ich zachovania pre budúce generácie.
V zozname národných kultúrnych pamiatok na Slovensku sú pre obec Čierny Balog zapísané:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1797-1804)
- Partizánsky cintorín na Skalici
- Partizánsky cintorín Tlstý javor
- Pomník obetiam fašizmu v Dobroči
- Pomník padlým partizánom pred KD
- Ľudový dom zrubovej konštrukcie - Pusté 588
- Čiernohronská úzkokolajná lesná železnica a jej súčasti
Evidencia pamätihodností obce nie je nemenná. Do evidencie možno zaradiť ďalšie pamätihodnosti rozhodnutím obecného zastupiteľstva.
História a Vývoj Osídlenia
Údolie Čierneho Hrona bolo až do 15. storočia pokryté obrovskými pralesmi a ľudoprázdne. Bolo súčasťou Zvolenského pralesa zavše navštevovaného uhorskými kráľmi, ktorí tam so svojimi družinami pri poľovačkách občas zavítali zo Zvolenského hradu. Pastieri usídlení od dávnych čias na Čiernom Hrone sa rozumeli drevorubačstvu, ale nepoznali spôsob dopravy vyťaženého dreva. Preto štajerský lesmajster Hohenwarter priviedol na tzv. Čiernohronské handle skúsených nemeckých lesných robotníkov zo Štajerska a Soľnohradska (dnešný Salzburg), kde mali dávne skúsenosti s ťažbou dreva a jeho splavovaním, so stavaním hrádzí na zachytávanie jarných vôd, budovaním hrabiel, mokrých a suchých šmykov.
Nemeckí drevorubačskí majstri zapracúvali do lesných robôt slovenských robotníkov a učili ich modernému využitiu lesov. Slovenskí robotníci si takto osvojovali drevorubačské techniky a odborné výrazy používané pri manipulácii s drevom. Drevo malo cenu len v partiách prístupných plaviarskej komunikácii a slúžilo väčšinou na výrobu dreveného uhlia pre šmelcovacie pece na výrobu mede v Banskej Bystrici.
Rozvojom ťažby vznikali postupne ostatné osady pri ústí pobočných dolín. V rokoch 1808-1810 lesná komora bola nútená konečne vyhotoviť katastrálne mapy osady, oddeliť a zjednotiť naturálne nemovitosti a pôžitky handelcov. Súčasne cechmajstri Handla boli zbavení práva magistra drevorubačov a jeho funkciu prevzal zástupca lesnej komory. Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, len pracovali na základe výsadného pracovného pomeru ako drevorubači furmani. Pri zrušení poddanstva v roku 1848 nebolo upravené sociálne postavenie osadníkov, zostalo nedoriešené. Po páde komunizmu v roku 1989 sa obec rozvíja a modernizuje pod taktovkou globalizácie, čo obec a jej obyvateľov mení možno i za cenu straty toho typického, starého a miestneho dedičstva.
Náboženský Život a Výstavba Kostola
Prvá zmienka o náboženskom živote v údolí Čierneho Hrona je z roku 1657. V tom čase Čierne Handle mali len 60 duší. Nejasné správy naznačujú, že územie najprv patrilo farnosti Valaská. Až keď brezniansku farnosť začali spravovať piaristi, pripadlo územie pod ich správu. Balog ako filiálka Brezna zotrvával v katolíckej viere, preto starosť o duše bola zverená breznianskym piaristom. V roku 1753 postavila lesná komora v najstaršej osade Krám drevený kostolík, ktorý spravovala rehoľa piaristov z Brezna.
Počet osadníkov bol príliš veľký a bolo rozhodnuté, že tu bude zriadená farská organizácia. Malý kostol na Kráme však nevyhovoval, preto sa lesná komora rozhodla v centre osídlenia na Balogu, postaviť nový, počtu obyvateľstva primeraný kostol. A tak sa počas duchovného pôsobenia Michala Grennera začal v roku 1797 stavať v strednej osade Balogu murovaný kostol v klasistickom slohu. V roku 1804 bola výstavba dokončená a kaplánska stanica povýšená na farnosť. Jej prvým farárom v rokoch 1804-1810 bol Michal Grenner.
Z prvých farárov si zasluhuje výnimočnú zmienku Štefan Petruš, ktorý tu účinkoval v rokoch 1812-1818. Započal písať známu „Historia domus“, zanechal popis zemepisu, podnebia, vrchov, hôr a ľudu, opísal práva a povinnosti osadníkov.
V roku 1825 bola v kostole vymaľovaná svätyňa a o dva roky neskôr bola vymaľovaná aj loď kostola. V roku 1830 sa zakúpili vežové hodiny. V roku 1887 bol zakúpený nový drevený oltár sv. Imricha. V roku 1895 bola zakúpená socha Panny Márie Lurdskej. V roku 1904 bol zakúpený nový drevený oltár, orgán, sochy Božského srdca a Panny Márie.
Počas 20. storočia prešiel kostol viacerými úpravami a rekonštrukciami. V roku 1942 si veriaci predsavzali, že na pastve na Urbanovom vrchu urobia kalváriu. Na vrchole pastvy postavili veľký kríž so železným korpusom a pred krížom na úpätí vrchu dali do skaly vystrieľať otvor, v ktorom mala byť kaplnka Božieho hrobu.
Historia domus z rokov 1945-1968, keď vo farnosti pôsobil vdp. Jozef Poláček (l937-1968), bola vzatá príslušníkmi ŠTB a pravdepodobne zničená. V roku 1999 sa začala generálna oprava kostola. Po generálnej oprave interiéru kostola, bol 3.decembra pozvaný biskup Mons. Tomáš Galis na jeho posvätenie. V apríli 2001 pribudol v kostole obraz Božieho milosrdenstva. 23. júna 2002 navštívil farnosť otec biskup Mons. Tomáš Galis a jeho cieľom bolo posvätenie novej farskej budovy.
Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna - sv.
Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali sem aj nemecké rodiny. Títo sa však skoro „slovakizovali“ a keď sa zakladala farnosť, vládla tu len jedna reč. Najstaršia osada bola Krám. Keď preložili kostol do strednej osady /práve z osady Krám/, začalo sa užívať meno Balog, od roku 1887 Čierny Balog.
Významné Osobnosti Farského Života
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Čierny Balog, patrí vdp. Jozef Poláček, ktorý tu pôsobil 33 rokov. Bol známy svojou horlivosťou, hudobným talentom a láskou k deťom. Počas II. svetovej vojny sa zaslúžil o záchranu mnohých obyvateľov obce. Zomrel 13.augusta 1974 a jeho telo odpočíva na cintoríne v Čiernom Balogu.
Ďalšou významnou osobnosťou je otec Vojtech Rosík, prvý duchovný z Čierneho Balogu, ktorý bol ordinovaný za kňaza v roku 1992. Pôsobil v Michalovciach, Žakovciach a Humennom.
V neposlednom rade treba spomenúť aj vdp. Mariána Turňu, OFMCap., ktorý sa narodil v Brezne a pôsobil vo farnosti ako kaplán.
Súčasný Stav a Pamiatková Ochrana
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1797 - 1804. Upravený bol v 20. storočí. Je to jednolodie s rovným uzáverom presbytéria, za ním pristavanou sakristiou a na západnej strane so vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Z troch strán lode je murovaná empora s balustrádou v parapete, podklenutá pruskými klenbami. Hlavná fasáda má stredný rizalit členený pilastrami, bočné fasády sú hladké. Veža je zakončená baňou, ktorá dosadá na terčíkovú rímsu.
Súčasný stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a požíva pamiatkovú ochranu.
Okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie sa v obci nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ako napríklad kaplnky v rôznych miestnych častiach:
- Panny Márie Kráľovnej - Jánošovka (1927)
- Ružencovej Panny Márie - Komov (1954)
- Narodenia Panny Márie - Krám (1753)
- Sedembolestnej Panny Márie - Medveďovo (1969)
- Lurdskej Panny Márie - Urbanov Vrch (1942)
- Mena Panny Márie - Fajtov (1932)
- sv. Jána Nepomuckého - Závodie (1824)
- Panny Márie Pomocnice na cintoríne (2000)
Tieto pamiatky svedčia o bohatej náboženskej histórii a kultúre obce Čierny Balog.
V súčasnosti Obecný úrad v súčinnosti s Komisiou cestovného ruchu, regionálneho rozvoja, kultúry a podnikateľských aktivít pripravila Všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach obce Čierny Balog, ktoré obecné zastupiteľstvo schválilo dňa 9. decembra 2021 ako Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2021 o pamätihodnostiach obce Čierny Balog.
Cieľom tohto nariadenia je utvorenie evidencie pamätihodností na území obce Čierny Balog a stanoviť podmienky jej odborného vedenia v záujme ochrany kultúrnohistorickej hodnoty týchto pamätihodností, zlepšovania ich stavu a ich zachovania pre budúce generácie.
Panoramatický pohľad na Čierny Balog