Košice, metropola východného Slovenska, sú veľmi dobre prístupné vlakmi i cestnou dopravou. Ak sa nevyhnete dlhšej ceste, môže byť fajn cestovať sem nočným vlakom. Z vlakovej ani autobusovej stanice v Košiciach to do centra nie je ďaleko. Ak vám nevadí chodiť pešo, môže byť fajn prejsť sa do historického jadra cez Mestský park. Ak budete cestovať autom, zaparkovať je možné aj v blízkosti centra.
Medzi najatraktívnejšie historické pamiatky v historickom centre Košíc patrí Kostol svätého Michala z druhej polovice 14. storočia, známy z minulosti ako Kaplnka svätého Michala. Potom už nie je problém nájsť ani samotný Kostol svätého Michala, ktorý je situovaný južne od Dómu svätej Alžbety v miestnom parku.
Kostol svätého Michala
Kostol sv. Michala v Košiciach bol postavený v 14. storočí. Kostol svätého Michala bol vybudovaný pôvodne ako kaplnka v mieste stredovekého mestského cintorína. Kostol pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka, ktorá bola umiestnená v lokalite stredovekého mestského cintorína. V 15. storočí bola ku kaplnke dobudovaná bočná loď zo severnej strany, čím prišlo k nárastu jej celkovej plochy. V rokoch 1996-2006 došlo k obnove celej stavy, ktorá umožnila záchranu historických detailov i výzdoby.
Kostol svätého Michala v Košiciach patrí k rozmerovo skromnejším sakrálnym stavbám, no jeho vzhľad je vskutku impozantný. Kostol je síce menších rozmerov, no patrí k najcennejším gotickým stavbám Košíc. Údajne je druhou najstaršou zachovanou stavbou tohto mesta. Spolu so svojim okolím v podobe udržiavaného parčíku predstavuje veľmi fotogenický objekt. Okolitý cintorín bol zrušený v roku 1771 a miesto neho vznikol urdžiavaný park, ktorý s kostolom veľmi dobre ladí a ponúka fotogenické motívy.
Na fasáde kostola si možno všimnúť cisternový tympanón s vyobrazením archanjela Michala bojujúceho s drakom, ktorý je symbolom Satana. Tento kostol, resp. niekdajšia kaplnka rozhodne stojí za návštevu, nakoľko ukrýva zaujímavé historické bohatstvo. Nenechajte sa preto odradiť menšími rozmermi tejto stavby. Kostol sv. Michala je prístupný verejnosti.
Pohľad na zadnú časť Kostola sv. Kostol sv. Michala sa nachádza v centre mesta Košice v menšom parčíku, pred Dómom sv. Michala. Kostol sv. Michala.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach [4K]
Dóm svätej Alžbety
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. Jeho výstavba sa začala v 14. storočí a trvala vyše 130 rokov.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku. Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Bol dostavaný ako stredoveký pútnický chrám, pretože tu uchovávali relikviu Svätej krvi, ktorá vznikla pri miestnom eucharistickom zázraku niekedy po roku 1350.
Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku. Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.
Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.
Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.
V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.
Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami.
Ïalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Architektúra Dómu
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Severný portál Dómu svätej Alžbety
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Rozmery a rozloha
| Hodnota | Rozmery |
|---|---|
| Dĺžka kostola | 60,5 metra |
| Šírka kostola | 39,5 metra |
| Výška Severnej veže | 58,5 metra |
| Dĺžka hlavnej lode | 24 metrov |
| Dĺžka bočných lodí | 12 metrov |
| Rozloha parcely | 1796 metrov štvorcových |
| Zastavaná plocha | 1200 metrov štvorcových |
| Kapacita | Vyše 5000 ľudí |
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
Kráľovské schody
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.
Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Rákociho krypta
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.
V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.
Oltáre v Dóme svätej Alžbety
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža
Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a teraz pozor, až 48 tabuľových obrazov.