Kostol Zvestovania Pána: Historický Skvost Bratislavy

Kostol Zvestovania Pána, známy aj ako Františkánsky kostol, sa nachádza na Františkánskom námestí v Bratislave, v tesnom susedstve Jezuitského kostola. Je najstarším funkčným kostolom v Starom Meste a jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta.

Františkánsky kostol Zvestovania Pána je lokalizovaný v centre Bratislavy. Kostol Zvestovania Pána nazývaný aj Františkánsky kostol je v súčasnosti najstarším funkčným kostol na území Starého mesta - Bratislavy. Kostol Zvestovania Pána je pôvodne románsko - gotická sakrálna pamiatka v historickom centre Bratislavy. Patrí k najznámejším historickým stavbám, ktoré vytvárajú centrum mesta a zároveň je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou v Bratislave. Dnes je Františkánsky kostol veľmi živým miestom. Františkánsky kostol sa nachádza na Františkánskom námestí v susedstve ďalšej významnej sakrálnej pamiatky v podobe Jezuitského kostola. Historické centrum je uzavreté pre automobilovú dopravu, no zaparkovať môžete v neďalekých uličkách prípadne v podzemných garážach priamo pri kostole, alebo v okolí. V takom prípade si za parkovanie priplatíte. Kostol pochádza z konca 13. storočia a medzi Bratislavčanmi je známy predovšetkým ako Františkánsky kostol. Cirkevný rád františkánov kostol vystaval na základe príkazu uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho. Kostol mal totiž pripomínať jeho víťazstvo nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II.

Kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov, ľudovo Františkánsky kostol, je pôvodne gotický, neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v bratislavskom Starom Meste. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste Slovenska. Stavebné dejiny kostola s priľahlým kláštorom začali v hlbokom stredoveku. Prvou zo stavieb v dnešnom komplexe bola budova kláštora. V ro-ku 1209 pápež Inocent III. schválil regule nového cirkevného rádu - františkánov. Nasledovníci svä-tého Františka sa usadili aj v Prešporku. Na severnom okraji vtedajšieho mesta okolo roku 1320 začali s výstavbou kláštornej budovy. Až v druhej polovici 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe samotného kostola.

Za jeho zakladateľa je považovaný uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky, ktorý ho prikázal postaviť na pamiatku víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli v roku 1278. Kostol začali stavať v románsko-gotickom slohu a posvätili ho s veľkou slávou 24. marca 1297 v prítomnosti Ladislavovho nástupcu Ondreja III.

Františkánsky kostol v Bratislave

História a Význam

V 14. storočí bol ku kostolu pristavaný stredoveký kláštor, ktorý bol v 17. storočí kompletne prebudovaný a postupne niekoľkokrát dostavovaný a upravovaný. Kostol a kláštor zohrávali dôležitú historickú úlohu v rámci mesta a tiež v rámci celého Uhorska. Od počiatku tu mala sídlo tzv. Mariánska uhorská františkánska provincia, ktorá bola najstaršou františkánskou provinciou v Uhorsku. Veľakrát sa tu počas histórie konali tzv. provinciálne kapituly a od roku 2007 sa tu konajú opäť každé 3 roky. Vo františkánskom kostole boli viac než 2 storočia volení bratislavskí richtári.

Kostol plnil významnú funkciu aj počas aktu korunovácie nového uhorského kráľa. Z historických faktov viažucich sa k tomuto kostolu je i skutočnosť, že sa pred ním vždy po korunováciách zastavovali panovníci, prichádzajúci sem z Katedrály sv. Martina. Pred Františkánskym kostolom totiž pasovali vybraných uhorských šľachticov za rytierov tzv.Priestory kláštora sa využívali aj na dôležité rokovania. V roku 1530 tu volili prešporského richtára a mestskú radu. 17. decembra 1526 tu uhorské stavy zvolili za nového panovníka Ferdinanda I. Habsburského. V roku 1578 sa tu zišli mešťania - vzbúrenci proti neprávostiam magistrátu, v roku 1601 zasadal v kláštore dokonca uhorský snem. Po všetkých korunováciách prichádzal z Dómu svätého Martina novokorunovaný kráľ ku kostolu, aby tu pasoval za rytierov Zlatej ostrohy vybraných uhorských šľachticov.

Architektúra a Interiér

Kostol bol postavený v gotickom slohu ako jednoduchý jednoloďový chrám. Františkánsky kostol prešiel klasicistickými a barokovými úpravami. Súviselo to so zemetraseniami v roku 1580 a 1586, kedy došlo k zrúteniu klenby kostola. Najskôr bola nahradená renesančnou klenbou a po sto rokoch barokovou. K zaujímavostiam patrí fakt, že zemetrasenie poškodilo i pôvodnú gotickú vežu kostola.

Kostol Zvestovania Pána zaujme návštevníka práve výraznou vežou, objektom františkánskeho kláštora s peknou záhradou a dvoma kaplnkami. Kostol s priľahlými kaplnkami a kláštorom, ktorý v sebe spája architektonické, výtvarné a duchovné umenie rôznych období, vytvára unikátny komplex. Pôvodné gotické presbytérium a bočné steny lode sa zachovali v pôvodnom stave dodnes. Sú najstaršou pôvodnou časťou kostola.

Presbytérium kostola je v súčasnosti zreštaurované v pôvodnom gotickom štýle s nepravidelnou gotickou ornamentálnou výmaľbou okolo okien a so vzácnymi umeleckými kamenárskymi detailmi z konca 13. storočia. Pôvodné barokové sochy sv. Štefana I. uhorského kráľa a jeho syna, sv. Imricha na hlavnom oltári pochádzajú z polovice 18. storočia. Centrálna vitráž hlavnom oltári zobrazuje výjav kľačiacej Panny Márie a pri nej archanjela Gabriela, ktorý v slávnostnom postoji a geste zvestuje Panne Márii, že sa stane Matkou Spasiteľa. Vitráž pochádza z konca 19. storočia. Pôvodný vzácny barokový obraz Zvestovania Pána visí na južnej stene presbytéria z hlavného oltára.

Gotická socha Piety zo 14. storočia, ktorá je z mramoru, je centrom najväčšieho oltára v lodi a je považovaná za najkrajšiu gotickú sochu v Bratislave. Najkrajším umeleckým dielom neskorého baroka v lodi je kazateľnica z dielne Ľudovíta Godeho, na ktorej sú umiestnené reliéfy zobrazujúce starozákonný motív Mojžiša, prinášajúceho tabule Zákona a motívy zo života sv. Františka.

Interiér Františkánskeho kostola

Kaplnky Kostola Zvestovania Pána

Šesťboká gotická veža bola k južnej strane lode pristavaná v rokoch 1410 - 1420. Až do roku 1897 stála v pôvodnej podobe. V uvedenom roku však bola zistená jej statická narušenosť, čo malo za následok demontáž jej vrchnej časti, ktorá odvtedy plní okrasnú funkciu záhradného altánku v Sade Janka Kráľa.

Kaplnka sv. Reprezentatívna gotická kaplnka bola postavená ako bočná prístavba františkánskeho Kostola v 14. storočí. Z kaplnky vedie vchod ku kryptám, kde sa v minulosti nechávali pochovávať okrem bratov františkánov aj slávne rody uhorského kráľovstva, šľachtici a biskupi. Šľachtické rody tu túžili mať pochovaného aspoň jedného člena svojho rodu. Posledný dátum na hrobovej jame pochovaného šľachtica je rok 2011. V podzemí kostola a kaplniek sa nachádza 14 krýpt. V kaplnke je vystavený najväčší známy barokový obraz na Slovensku s úctyhodnými rozmermi 5 m x 5,65 m.

Ďalšia kaplnka, ktorá bola postavená pri sakristii, južne od hlavnej lode je Kaplnka sv. Rozálie, ktorá bola pôvodne gotická, dnes je vyzdobená barokovými a klasicistickými prvkami. Najmladšia kaplnka blízko pri vstupe pri severnej stene lode je Loretánska kaplnka, ktorá sa tiež nazýva Kaplnka Čiernej Madony. Bola postavená v roku 1708 a predstavuje chudobný domček Panny Márie. Nachádzajú sa v nej fragmenty barokových fresiek, ktoré upozorňujú na morovú epidémiu, ktorá postihla mesto v rokoch 1711-1714. Sú to fragmenty mníšskych postáv so zvoncami v rukách.

Čelná gotická fasáda bola v roku 1745 prestavaná v barokovom štýle a nad vstup bolo osadené súsošie Immaculaty s dvoma anjelmi. Vo vstupnej časti možno vidieť zreštaurovaný fragment pôvodného gotického portálu s nápisom z mariánskeho hymnu „Monstra te esse Matrem“ - „Ukáž, že si Matka“, čo poukazuje na mariánsky kult, historicky spätý s týmto františkánskym kostolom.

Relikvie

Kostol má taktiež zaujímavú kryptu, kde obvykle pochovávali donorov. Občasne býva sprístupnená verejnosti. K najväčším zaujímavostiam kostola patrí i relikvia svätého Reparáta, ktorého múmia je tu vystavená. Bol diakonom a mučeníkom zo 4. storočia.

Relikvie, svätý: V závere pravej lode je vo výklenku je umiestnený umelecky vypracovaný relikviár obsahujúci telo diakona a mučeníka zo 4. storočia - svätého Reparáta. Sv. Svätý Reprát žil v období cisára Konštantína Veľkého. Po Milánskom edikte - rok 313, ktorý zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v rímskom impériu, stále pokračovalo prenasledovanie kresťanov. Svätý Reparát napriek tomu plnil svoju službu a vykonával dielo, ktorým oslavoval Boha. Ako diakon sa venoval charitatívnej činnosti. Svojim životom poukazoval na správne hodnoty a preto bol tŕňom v oku nejedného pohana. Zomrel v roku 353 mučeníckou smrťou. Jeho smrť nebola náhodná, ani typická, keďže prenasledovanie v tej dobe už nebolo bežné. Veriaci ho pochovali v meste Noli pri Neapole, kde pôsobil. Neskôr jeho pozostatky boli prenesené do Ríma a uložené na cintoríne sv.

Tabuľka: Prehľad vybraných historických udalostí spojených s kostolom

Zaujímavosti v okolí

Neďaleko Kostola Zvestovania Pána sa nachádza veľmi populárne Hlavné námestie. To je azda najvyhľadávanejšie počas vianočných trhov. Okrem toho neďaleko nájdete množstvo zaujímavých historických budov, reštaurácií a podnikov. K najzaujímavejším pamiatkam v blízkosti patrí napríklad veža Starej radnice a Michalská veža, z ktorých si môžete dopriať krásny výhľad na Staré Mesto.

Františkánsky kostol v Bratislave

tags: #kostol #zvestovania #pana