Gajary sú obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci sa nachádza barokový rímskokatolícky Kostol Zvestovania Pána. Okrem kostola sa v obci nachádzajú aj kaplnky Božského Srdca Ježišovho, Svätej rodiny, Panny Márie Lurdskej, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a sv. Anny.
História Kostola a Obce
Kostol Zvestovania Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie) v Gajaroch je barokový rímskokatolícky kostol postavený v rokoch 1665 - 1673.
Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať do neolitu, t.j. do doby 4000 - 3000 rokov pred nar. Krista. Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 - 1900 pred nar. Krista. Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 - 1200 pred n.K) sú podstatne bohatšie.
V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Najstaršiu zmienku o Gajaroch musíme v dôsledku posledných výskumov posunúť do inej polohy. Prvá zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Nazývali sa GAYWAR. V ďalších rokoch GAYAR, GAYARY, GAIRING.
V roku 1667 Gajary získali trhové privilégiá a stali sa dôležitým zemepanským mestečkom. O rozvinutom obchode na tomto úseku hovorí i stará františkánska kronika.
Kostol vysvätil v roku 1681 biskup Ferdinand Pálfi, ktorý vysvätil i kostol v Kostolišti a farský kostol v Malackách.
Architektúra a Zaujímavosti
Kostol označovaný ako rano barokový postavili v rokoch 1665 - 1673. Osobitne ma zaujala všade uvádzaná poznámka, že ide o rano barokový kostol. Kostol má veľmi úzky pôdorys, je neuveriteľné vysoký a po obvode doplnený o tzv. operáky - oporné piliere z vonkajšej strany obvodu. Zvonica je štíhla so špicatou vežou.
Koncom 17. storočia (presnejšie v roku 1690, čo je zaujímavé, lebo to bolo už po odoznení tureckého nebezpečenstva) ku kostolu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými baštami, ktoré v roku 1889 prestavali na kaplnky. Zasvätili ich Božskému Srdcu Ježišovmu, Svätej rodine, Panne Márie Lurdskej a Sv. Anne. Vo veži kostola je zachovaný zvon z roku 1687 od prešporského zvonolejára G. Wolffa.
Pán Kostol! Opýtajte sa ma, aký dojem na mňa robí kostol v Gajaroch! Ja vám odpoviem: Pán Kostol! Štíhly, vysoký, neurčitého veku, s jemne žiarivou žltou fasádou, vežou viac podobnou minaretu, ako kresťanskej zvonice a obohnaný múrom. Múrom, ktorý nie je drobný, nie je podobný plotu okolo kurína, nie je zjednotený nejakou brizolitovou omietkou, alebo polystyrénom a stavebným lepidlom, ale je mocný, mohutný, vysoký, s impozantnými bránami. To je Pán Kostol! A tie bašty! Štyri, ako štyria bojovníci na stráži (možno aj ako štyria jazdci Apokalypsy, ale to by bol „průšvih“). Hranoly s pichľavými strechami. Medzi nimi štrbinové strieľne v rytme morseovky.
Tento kostol nie je pamiatkou. Teda pamiatkou pre obec určite je. Ale pre štát nie je. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu ho nenájdete. Čudné? Určite áno! Bezpochyby ďaleko menej hodnotné stavby chránime ako rodinné striebro.
Zvestovanie Panny Márie
Priznám sa, že jedna z prvých myšlienok pri tomto slovnom spojení bola: ako by Zvestovanie vyzeralo v podaní britských Monthy Python ... always look on the bright side of life ... Pre tých, ktorým biblické reálie veľa nehovoria: Duch svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa, preto aj to, čo svätého narodí sa (z teba), bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné[1]. To všetko preto, lebo tento kostol je zasvätený Zvestovaniu Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie). Zvestovanie, lat. Annuntiatio, je kresťanský sviatok na počesť nepoškvrneného počatia bohorodičky. Slávi sa 25. marca, teda deväť mesiacov pred narodením Krista, deväť mesiacov pred Vianocami. V tento deň navštívil Máriu Archanjel Gabriel s pozitívnym testom na graviditu, ako by sme povedali dnes. Zaujímavé je, že sviatok sa začal sláviť až v 4. storočí. Tiež mi trochu nejde do hlavy, prečo sa sviatok nevolá Zvestovanie Panne Márii.
V obci sa narodil významný maliar Dominik Skutecký (14.2.1849 - 13.3.1921). Na to je dobré spomenúť si. Skutecký bol Pán Maliar.