História farnosti Kráľovský Chlmec a obce Dobrá

Článok sa zameriava na históriu farnosti Kráľovský Chlmec a obce Dobrá, s dôrazom na cirkevné dejiny, kultúrne podujatia a významné osobnosti.

Kráľovský Chlmec

Prvá písomná zmienka o obci Kráľovský Chlmec sa datuje do roku 1214, kedy sa nazývala Helmech, Helmuch. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1304 je písomne doložený názov Helmeche, z roku 1323 Helmuch, z roku 1808 Helmec, z roku 1920 Kráľovský Chlumec, z roku 1948 Kráľovský Chlmec.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu

Obec sa spomína v roku 1214 ako majetok leleského kláštora. V 13. storočí je doložený tunajší trh. V obci stál hrad, zbúraný v roku 1548. Obec patrila s prestávkami premonštrátskemu prepoštstvu v Lelesi. V roku 1361 ju dosídlili nemecký hostia. Od roku 1461 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s hrdelným právom. V erbe pochádzajúcom z 15. storočia malo skrútenú vínnu révu.

V roku 1488 patrilo mesto Palócziovcom, v roku 1557 Perényiovcom, v roku 1598 tu mala majetkový podiel rodina Báthoryovcov, v roku 1654 - 1697 Rákócziovci. V roku 1557 malo mestečko 11 port a majer, v roku 1715 malo 36 opustených a 17 obývaných domácností, v roku 1787 malo 129 domov a 882 obyvateľov, v roku 1828 malo 168 domov a 1232 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom, rybárstvom a tkáčstvom.

Za 1. ČSR (Československej republiky) si mesto zachovalo poľnohospodársky charakter. Stalo sa jedným z centier revolučného hnutia maloroľníkov a poľnohospodárskych robotníkov na východnom Slovensku. V 30. rokoch bolo sídlom OV KSČ. V roku 1938 - 1944 bol Kráľovský Chlmec pripojený k Maďarsku. Po roku 1945 bola výstavba menších priemyselných podnikov.

V meste žije približne 8000 obyv., z ktorých tri štvrtiny (presnejšie 77 %) je maďarskej a 18,9 % slovenskej národnosti. Rímskokatolíckych veriacich je 49 %, kalvínov 27 % a gréckokatolíkov 12,7 %. V predproduktívnom veku je 20 %, v produktívnom 66,1 % a v poproduktívnom 13,7 %. Ekonomicky aktívnych je 54,8 % obyvateľov, vysoký je podiel nezamestnaných - viac ako 40%. Podľa dosiahnutého stupňa vzdelania prevládajú absolventi učňovských škôl bez maturity (15 %) a stredných odborných škôl s maturitou (13,4 %), vysokoškolsky vzdelaných ľudí je 6,6 %.

Škola tu pôsobila od jestvovania farského kostola a miestnej farnosti. Od polovice 20. stor. tu pôsobia stredné školy so slovenským a maďarským vyučovacím jazykom. Od konca 19. stor. tu jestvujú tlačiarenské podniky. Rím. kat. kostol z pol. 14. stor. bol v 18. storočí prestavaný. Ev. ref. kostol pochádza z r. 1787, bol v r. Zachovalé časti Hlavnej ulice aj dnes pripomínajú pôvodný charakter okresného sídla zo začiatku 20. stor. Mesto má aj v súčasnosti charakter prirodzeného centra regiónu.

V meste sídli Gymnázium, SOU elektrotechnické, Dievčenská odborná škola a tri ZŠ. V meste pôsobí aj Chlmecká akadémia - evokované pracovisko Komárňanskej univerzity - zabezpečuje bakalárske vysokoškolské ekonomické štúdium. V meste je sídlo a galérie Klubu výtvarníkov Medzibodrožia a Použia Tice a vychádza aj miestna tlač "Helmeci Hírek".

V poľnohospodárstve až do poslednej doby dominoval Štátny majetok, š. p., ktorý bol privatizovaný a pretransformovaný. Popri nich sa na poľnohospodárskej produkcii vo výraznej miere podieľajú aj súkromní vlastníci, ktorí obhospodarujú reštitúciou prinavrátené pozemky. Z regionálnych podujatí sa tradičnými stali najmä jesenné oslavy vinobrania a dňa mesta, ktoré sa konajú každý rok v tretej dekáde septembra.

Milovníci prírodných zvláštností by nemali obísť 20 m vysoké pieskovcové presypy, zvyšky depresných jazierok i stojaté vody bývalých mŕtvych ramien Tisy.

Veriaci farnosti Kráľovský Chlmec počas víkend pred nedeľou o porazenom oslávili svoj chrámový sviatok, pamiatku Svätého veľkomučeníka Juraja, za prísnych pandemických opatrení. Sviatok, ktorý sa kvôli obmedzeniam slávil tri dni, sa začal 23. apríla, v piatok popoludním. Otec Tomáš Muszka, duchovný správca Gréckokatolíckej eparchiálnej charity Košice, odovzdal otcovi Jozefovi Vaszilymu, dekanovi maďarského protopresbyterátu, dekrét o zriadení farskej charity v Kráľovskom Chlmci. Po akatiste nasledovala archijerejská Svätá Liturgia, ktorú slávil vladyka Cyril Vasiľ, SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie, spolu s prítomným kňazstvom.

Slávnosť pokračovala v sobotu. Ráno sa otec Jozef spolu s veriacimi pomodlil malú večiereň, po ktorej nasledovala Svätá Liturgia. Vo večerných hodinách sa vladyka Atanáz Orosz, miskolcský eparchiálny biskup, spolu s veriacimi pomodlil vsenočné bdenie. Slávnosť vyvrcholila v nedeľu. Program začal modlitbou hodiniek. Nasledovala slávnostná Svätá Liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol otec Roland Nosov, kaplán farnosti Košice-Západ. Po Svätej Liturgii boli posvätené oziminy, a nakoľko otec Roland je novokňazom, udelil veriacim farnosti svoje novokňazské požehnanie.

Putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul navštívilo aj Kráľovský Chlmec 25. novembra.

Obec Dobrá

Prvá písomná zmienka o obci Dobrá sa datuje do roku 1323, kedy sa nazývala Dobrá. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Dobra, Kisdobra. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zemplínskou župou, pred rokom 1960 pod okres Kráľovský Chlmec, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Trebišov, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu

Obec je doložená v roku 1323. Patrila zemianskym rodinám, často menila majiteľov. V roku 1411 patrila Agárdiovcom, v roku 1417 patrila Perényiovcom a iným. V roku 1465 patrila Széchyovcom, od roku 1629 do 19. storočia patrila Senneyovcom. Od polovice 17. storočia sa vyľudňovala. V roku 1715 mala 26 opustených a 6 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 44 domov a 280 obyvateľov. V roku 1828 mala 57 domov a 424 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Za 1. ČSR (Československej republiky) sa ráz obce nezmenil. V roku 1938 - 1944 bola pripojená k Maďarsku.

Obecné múzeum Dobrá

V centre obce sa nachádza budova, ktorá bola postavená v roku 1930. Budova, ktorá bola v zlom stave začala samospráva pomaly opravovať z vlastných financií. Obyvatelia obce Dobrá darovali pre múzeum starožitnosti. V múzeu nájdete aj tradičnú dedinskú izbu s posteľou, skriňou, stolom či riadom. Najvzácnejšia je drevená truhlica nazývania LÁDA, ktorá má asi dvesto rokov. Je ručne tesaná.

Múzeum je určené všetkým, ktorý sa vracajú do minulosti.

Cirkevné dejiny

V obci Dobrá kostol /chrám/ dlho nebol. Zo zdrojov vieme, že Gréckokatolícky kostol /chrám/, ktorý možno vidieť dodnes, bol postavený začiatkom 18. storočia, ale to je sotva pravda, pretože prvé duchovenstvo vzniklo až v roku 1757. Žiaľ, o stavbe nemáme presné údaje, ale podľa väčšiny zdrojov sa dajú dobre vymedziť medzi rokmi 1782 a 1800.

Takže dnešný, krásne umiestnený barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol postavený koncom 18. storočia. Dnešný chrám pôsobí impozantným, má ikonostas z roku 1924 od maliara Józsefa Orosza z Košíc. Pôvodný sviatok zasvätenia chrámu bol 15. august, na sviatok Zosnutia Bohorodičky Márie. Od roku 1930 je to na sviatok Nanebovstúpenia Pánovo. Do roku 1912 patrila farnosť pod biskupstvo Munkács.

Prenasledovanie gréckokatolíckej cirkvi v Československu, sa začalo v 50-tych rokoch. Chrám bol násilne odovzdaný štátom pravoslávnej cirkvi. Pôvodní majitelia ho mohli získať späť až v roku 1968. Odvtedy patrili gréckokatolíci pod Prešovskú diecézu. Slávny farár obce, významná osobnosť bol Emil Melles, ktorý slúžil v obci od roku 1882 - do 1899. Vydal modlitebnú knižku „A dicséret áldozata“ - Obeta chvály.

Festival

Obec Dobrá každoročne uskutoční ,,FESTIVAL VO VARENÍ GUĽÁŠA" vo voľnom štýle a to začiatkom septembra, koncom októbra.Na festivale sa môžu hostia zúčastniť na :

• Súťažiach počas festivalu
• Programoch, koncertoch, folklórnych vystúpeniach
• Pri vyhodnotení guľášov
• Pri pečení prasiatka

Môžete s nami vychutnať neopakovateľnú atmosféru či už prípravy guľáša, alebo jeho samostatného ochutnávania. Informovať sa môžete na obecnom úrade.

Fedorovci - Vinohradníctvo

Ešte stále je tradičné vinobranie. Hojné ovocie, kvalitné vína, tvrdá práca, ťažký predaj - pravdepodobne asi takto by charakterizovali tohtoročnú úrodu mnohí vinári v medzibodroží.

Snažil som sa nájsť vinára, ktorý na jeseň zbiera hrozno tradičnými postupmi v rodinnej atmosfére. Na moje prekvapenie sa prihlásilo viacero vinárov, ale ja som našiel takú rodinu, s ktorou som už dlho v kontakte. Bývajú pri Kráľovskom Chlmci v obci Dobra. To je malá dedinka v Trebišovskom okrese. Vinár sa volá Mikuláš Fedor, ktorý s bratom Róbertom spolu pracujú, od skorého rána do neskorého večera.

„Obec nemá hroznový kopec, ale naše záhrady sú z piesku, kde hrozno veľmi dobre rastie. Koreň preniká do zeme do hĺbky niekoľkých metrov a je schopný zhromaždiť množstvo vody, príchute, ktoré vytvára lahodné ovocie“ - hovorí Mikuláš Fedor.

Srdečne vítame hostí, ktorí si môžu vychutnať naše frankovky. Mikuláš Fedor pozýva milovníkov ľudovej kultúry na vinobranie a to koncom septembra, začiatkom októbra.

Architektonický vývoj a umelecká výzdoba chrámu sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach

Mesto Sečovce sa nachádza v košickom kraji v okrese Trebišov. Toto mesto leží na úpätí Dargovských hôr v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na ceste medzi Košicami a Michalovcami. Už pri vstupe do mesta, zo západnej alebo východnej strany, nás upúta pohľad na vysokú vežu gotického kostola Nanebovzatia Panny Márie a na gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda. Svojou polohou tvoria Sečovce bránu Zemplína.

„Prvá písomná zmienka o Sečovciach pochádza z listiny z roku 1256, kedy sa spomína ako sídlisko. V roku 1356 Sečovce patrili zvolenskému županovi Gálovi Szécsimu, podľa ktorého dostali aj názov Gálszécs. V rámci Zemplínskej župy sa už v roku 1777 Sečovce spomínajú ako okres."

História farnosti

Časť veriacich Sečoviec sú gréckokatolíci. Do roku 1753 patrili do farnosti Trnávka, dnešnej filiálky farnosti. „O založenie farnosti sa najviac pričinil mukačevský biskup Michal Olšavský. Pôvodný chrám Nanebovstúpenia Pána bol postavený v roku 1756, ďalší, na ktorý sa pamätajú aj súčasníci, v roku 1885." Tento chrám bol v 2. sv. vojne zbúraný. Sečovskí veriaci zostali po prechode frontových udalostí bez chrámu. Bohoslužby odbavovali vo farskej budove.

„Základný kameň dnešného chrámu posvätil 3. augusta 1969 o. ordinár Ján Hirka. Predsavzatie vybudovať si moderný chrám sa uskutočnilo v priebehu piatich rokov. Základný kameň farského chrámu bol položený v jubilejnom Cyrilskom roku, a preto chrám je zasvätený úcte obidvoch solúnskych bratov - sv. Cyrilovi a Metodovi."

„Keď už bol chrám takmer hotový, sečovskí veriaci museli časť veže zbúrať, lebo nebola po vôli vtedajšiemu totalitnému systému." Dodnes chýba na veži chrámu kovová konštrukcia s krížom, ktorú veriaci museli v roku 1976 odstrániť. K farnosti Sečovce patrí filiálka - Trnávka a Albinov. „Veriaci z Trnavky sa schádzali na bohoslužby len do dreveného baráku. V roku 1969 ukončili výstavbu svojho chrámu, ktorý je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky." V Albinove je kaplnka, ktorá je zasvätená Presvätej Bohorodičke Spolutrpiteľke.

So sečovskou farnosťou a s Chrámom sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach je azda najviac spojené meno o. Pavla Tirpáka. Jeho výstavbe venoval značné svoje sily. On prečítal zakladajúcu listinu nového moderného chrámu a po mnohých nepredvídaných ťažkostiach a prekážkach ho on v tichosti po dokončení výstavby aj posvätil 16. mája 1975. Pán ho obdaril milosťou vykonávať službu pri oltári tohto chrámu už v dôchodkovom veku a to práve toľko rokov, koľko mu ju odopierala ľudská zloba po akcii "P"- (pravoslavizácie 28. apríla 1950). Z tohto chrámu si svojho verného služobníka Pán povolal k sebe v pondelok, na Nový rok 1993."

V evanjelizácii tejto farnosti pokračoval o. Peter Sabol, ktorý tu pôsobil tri roky. V jeho práci následne pokračoval o. Andrej Slodička, ktorého v roku 1998 vystriedal o. Štefan Keruľ-Kmec, ktorý pôsobil vo farnosti desať rokov. V roku 2008 vladyka Milan zriadil Sečovciach nový protopresbyteriát a za jeho protopresbytera menoval o. Miroslava Pohára, ktorý pôsobí v Sečovciach doposiaľ. V rámci doterajších možnosti naša farnosť organizovala rôzne stretnutia či aktivity:

• Organizovanie celoeparchiálnej odpustovej slávnosti ku cti sv. Cyrila a Metoda
• Organizovanie celoeparchiálneho volejbalového turnaja dievčat
• Plánovanie, organizovanie a vedenie mládežníckych stretnutí a stretnutí s deťmi, ktoré zahŕňajú rôzne aktivity
• Stretnutie rodičov, novomanželov, manželských párov
• Stretnutie snúbencov v rámci prípravy na manželstvo
• Vyučovanie biblických hodín podľa vekovej kategórie
• Organizovanie biblických súťaži v rámci protopresbyterátu
• Organizovanie športových voľnočasových aktivít pre deti, mládež i dospelých
• Organizovanie duchovných obnov pre veriacich našej farnosti, ale aj celého protopresbyterátu
• Návšteva opustených, nemocných a starých ľudí
• Prijímanie pocestných a poskytovanie služieb, predovšetkým v duchovných potrebách blížnych a mnoho iných drobných služieb, ku ktorým sme povolávaný potrebami súčasnej doby.

Vonkajšia charakteristika Chrámu sv. Cyrila a Metoda

Chrám je postavený v modernom štýle a charakteristickým znakom je jeho stupňovitá stavba. Stavba je rozdelená na tri stupne, postupne sa znižujúcich od východu na západ. Na východe je polkruhovitá svätyňa prepojená s najvyššou časťou chrámu sklenenou vitrážou s mozaikou. Projekt stavby tohto chrámu bol prevzatý zo zahraničia a preto neobsahoval „klasický ikonostas" typický pre gréckokatolícke chrámy. Projektantom tejto stavby je arch. Hájek z českej republiky. Ikonostas je znázornený vo forme mozaiky na sklenenej vitráži chrámu. Jednotlivé stupne tejto stavby sú presklené preto je chrám dostatočne presvetlený.

Ďalšou charakteristickou črtou chrámu je jeho veža s kruhovým pôdorysom a tromi radmi obdĺžnikových okien. Tieto okná nie sú zasklené a tak lepšie vyznieva hlas zvonov. V chrámovej veži sú umiestnené tri elektrický ovládané zvony- sv. Ján Krstiteľ, sv. Mikuláš a sv. Peter a Pavol. Vstupné priečelie je charakterizované širokými vchodový dvermi, nad ktorými je okenná časť presvetľujúca chór. Rámy bočných okien a vchodových dverí boli pôvodne z hliníkového materiálu. V 90-tých rokoch minulého storočia boli nahradené drevom. Na priečelí chrámu pribudla maľba sv. Cyrila a Metoda, Panny Márie s anjelmi a nápis: „Presvätá Bohorodička zachráň nás."

Interiér chrámu

„Chrám je priestorový 35 m dlhý a 20 m široký. Chrámové lavice sú obtiahnuté koženkou a počet miest na sedenie je 420. Chrám je centrálne vykurovaný." Po zriadení Košického apoštolského exarchátu, v rámci liturgických úprav, postavili gréckokatolícki veriaci ikonostas, v roku 1998. Dali vymaľovať svätyňu a časti stien pred ikonostasom. Ďalšia maľba je v pláne. Autorom jedinečných nástenných malieb v byzantskom štýle je Rastislav Bujna.

„V strede ikonostasu sa nachádzajú cárske alebo kráľovské dvere, sväté alebo hlavné, ktoré vedú do stredu svätyne. Cárskymi sa nazývajú aj preto, lebo nimi vchádza „Kráľ slávy," Svätými sa nazývajú preto, lebo cez ne sa vynáša sv. prijíma. Veľkými alebo hlavnými sa nazývajú preto, lebo sú väčšie ako dvoje bočných dverí." Na pravej a ľavej strane cárskych dverí sú diakonské dvere. „Diakonské sa nazývajú preto, lebo cez ne vchádzajú diakoni do svätyne." Po pravej strane svätých dverí je ikona Krista - Učiteľa s knihou evanjelia, a ikona sv. Cyrila, po ľavej strane je ikona Bohorodičky s Ježišom na rukách a ikona sv. Metoda. Ďalší rad je vytvorený z ikon sviatkov Pána a Bohorodičky - je ich 12. Nad svätými dverami uprostred sviatkov je ikona Poslednej večere. Na vrchole ikonostasu je kríž s Ukrižovaným a pod krížom stojí Bohorodička so sv. apoštolom Jánom. Krásne riešenie modernej architektúry a východných prvkov zapadá do celkového interiéru chrámu.

Vo svätyni sa nachádza oltár - prestol. „Oltár prestavuje samého Ježiša Krista, preto mu patrí najväčšia úcta a česť." Pôvodný oltár bol upravený tak, aby vyhovoval novým liturgickým úpravám. Na oltári je umiestnený svätostánok a podľa tradície Východu aj sedemramenný svietnik. Naľavo od oltára je umiestnený žertveník, na ktorom sa pripravujú dary na sv. liturgiu. A na pravo od oltára je vchod do sakristie. Za oltárom sa nachádza sidališče - miesto pre biskupa, kňaza a diakona.

Svätý Cyril a Metod - patróni eparchie

Listom apoštolského exarchu Milana Chautura, CSsR, Pod ochranou solúnskych bratov, zo dňa 5. júla 1997, boli svätí apoštoli Cyril a Metod, vyhlásení za patrónov Košického apoštolského exarchátu. Gréckokatolícky chrám v Sečovciach sa takto stal miestom každoročných exarchátnych spomienkových slávností. V tento deň sa do sečovského chrámu schádzajú pútnici z blízkeho aj z ďalekého okolia. Odpustová slávnosť sa začína v predvečer sviatku akadémiou k solúnskym bratom, akatistom k sv. Cyrilovi a Metodovi. Večernú sv. liturgiu slávi košický eparcha vladyka Milan. Po sv. liturgií nasleduje beseda s vladykom a ďalšie pobožnosti . Na druhý deň ráno, v samotný sviatok, sa liturgický program začína modlitbou utierne, pokračuje staroslovienska sv. liturgia. Vyvrcholením odpustovej slávnosti je archijerejská sv. liturgia, pri ktorej koncelebrujú kňazi našej eparchie.

tags: #kralovsky #chlmec #farnost