Krásne Vianoce: Priateľstvo, Tradície a Zvyky zo Slovenska i Sveta

Vianoce, najkrajšie sviatky roka, prežíva každý inak, ale vzájomná úcta, láska, priateľstvo, ozdoby, darčeky a dobré jedlo sú symboly, ktoré spájajú vianočné sviatky po celom svete. Je to čas, kedy spomalíme, stretneme sa v kruhu najbližších, pozrieme si vianočné rozprávky, uvaríme chutné jedlo a pripomenieme si tradície zdedené po našich predkoch. Tie sa naprieč rodinami a rôznymi regiónmi už dnes rôzne skombinovali.

Vianočné trhy v Bratislave.

Slovenské Vianočné Tradície a Zvyky

Všetci dobre poznáme - a mnohí iste aj dodržiavame - staré slovenské zvyky, ako je liatie olova, vloženie šupín z kapra pod obrus, hádzanie orechov do kútov príbytku, krájanie jablka a pod. Na Štedrý deň sa gazdiná začínala piecť ešte pred východom slnka a cesto z rúk si obtierala o ovocné stromy, aby nasledujúci rok priniesli hojnú úrodu. Toto cesto rovnako hodila aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Tesne pred štedrou večerou hodil gazda do všetkých štyroch kútov miestnosti orechy.

Jablká na každom štedrovečernom stole nesmú chýbať. Počas večere sa jabĺčko prekrojilo a ak malo pekný jadrovník pripomínajúci päťcípu hviezdičku, pre rodinu to znamenalo pokoj a zdravie. Pri príprave vianočky alebo vianočného koláča sa doň zapiekla minca. Na štedrý večer sa zvyklo servírovať 9 až 12 chodov pripravených z úrody, ktorá sa počas roka urodila. Na stole nesmeli chýbať chlieb, vianočka, oblátky, jablko, cesnak a orechy. Od stola sa kvôli súdržnosti nesmelo vstávať; ani nikto nesmel sedieť oproti dverám do ulice, aby nezomrel.

Hlava rodiny urobila na čelo každému členovi medový krížik, vďaka ktorému mali byť po celý rok dobrí ako med. Pod obrus na stole sa dávali šupiny z kapra, ktoré mali rodine priniesť dostatok peňazí. Tento zvyk sa v mnohých rodinách zachováva dodnes. Na stole bol prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom počte by si vraj po posledného stravníka mohla prísť smrť.

Štedrovečerná večera: kapor a zemiakový šalát.

Štedrý Deň a Jeho Tradície

Tradícia Štedrého dňa hovorí, že sa počas dňa pokračuje v pôste, je sa málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Pôst trval buď do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe, čo bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernej hostine, v iných rodinách či kultúrach sa najskôr navštívila polnočná omša, ktorou končil pôst.

Štedrovečerný stôl - symbol prosperity

Podľa tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo (inde 5, stôl bol symbol prosperity, mal obsahovať všetko, čo hospodárstvo urodilo - zvykom bolo aj nohy stola obkrútiť reťazou a uzamknúť do 27. decembra, aby hojnosť "neutiekla"). Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa.

Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia, postupne sa pridali banány, pomaranče a citrusové plody - misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt. Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince (ešte dávnejšie za hrsť obilia, aby ho bolo viac) - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s „ostrým“.

Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť. Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery „navštíviť“ choroba alebo smrť (aj hnilý či napadnutý jadrovník alebo iné anomálie jabĺčka). Nasledovala tradičná kapustnica - ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt. Teda „toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci“.

Ľudové tradície a povery

S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier: napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov (pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť), alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa prestieralo tak, aby mal každý, minimálne gazdiná, prístup ku všetkému bez vstávania. Naopak sadať si za stôl nesmeli členovia rodiny pohnevaní - museli sa pomeriť, odpustiť si.

V období Vianoc slobodné, vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička obrátila smerom ku dverám, išlo o znamenie: dievča sa do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niektoré dievčatá si vydaj „zabezpečovali“ zvykmi na Luciu - pripravili si 13 papierikov s 12 menami a jedným papierikom prázdnym a postupne ich spaľovali deň za dňom, aby na Štedrý deň večer otvorili posledný papierik a našli si tam meno ženícha.

Súčasťou tradičnej večere bývali okrem kapustnice alebo polievok aj kapor alebo iná ryba, pretože vodné živočíchy (studenokrvné) boli cirkvou považované za pôstne jedlá (už od stredoveku). Ak ľudia nepatrili medzi veriacich, alebo išlo o protestantov, jedli sa rôzne druhy mäsa - no nekonzumovali sa tie, ktoré mali krídla, aby z domu neuletelo šťastie. Ďalej nesmeli chýbať zemiakový, po novom aj majonézový šalát, opekance (natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom), pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.

Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Mnohí dodržiavajú aj tradíciu počas sviatočného obdobia nezametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie, hádzať vlašské orechy do kúta, aby sa zabezpečil blahobyt, alebo nevešať bielizeň, aby sa niekto z rodiny neobesil. Všetky tieto zvyky sú naším duchovným kultúrnym dedičstvom.

Napokon po slávnostnej večeri sa rodina mohla presunúť k stromčeku, aby si deti mohli rozbaliť darčeky, na čo sa milióny detí naprieč kontinentami tešia každý jeden rok. U nás sa to udeje až po zazvonení zvončeka.

Vianočné Zaujímavosti vo Svete

Poďme sa pozrieť, ako vyzerajú Vianoce v iných krajinách:

• Dánsko: Na sladkom stole by sa vám slinky spustili. Ako dezert podávajú Dáni ryžový puding risamalamande s čerešňovou omáčkou a schovanou mandľou: kto ju nájde, dostane niečo extra, napríklad darček. Jedia sa aj sladké donuty s cukrovou polevou æbleskiver, pije sa vianočné pivo, gløgg alebo horúce korenené víno a nesmú chýbať ani kandizované mandle. Šťastné Vianoce Dánom poprajete ako „God Jul!“
• Francúzsko: Štedrá večera môže trvať aj 6 hodín - tradične sa počas nej veľa rozprávajú. Pre mnohých začína až po polnočnej omši Le Réveillon. V niektorých častiach Francúzska majú až 13 dezertov! Reprezentovať majú Ježiša a 12 apoštolov.
• Španielsko: Nemajú Mikuláša, čižmy si skôr čistia na Vianoce. 25. decembra prichádza Papa Noel es tambien San Nicolas. Darčeky však hlavne nosia „traja múdri muži“ 6. januára Melchior, Gaspar a Baltazar. Na oslavu ich príchodu sa jedáva vianočný koláč roscón de reyes - plnený šľahaným krémom a zdobený kandizovaným ovocím a drvenými orieškami. Vnútri bývajú schované malá figurína a bôb - kto nájde figurínu, čaká ho celý rok šťastie, kto bôb, platíte za koláč na ďalšie Vianoce.
• Nemecko: Ľudová povera hovorí, že na Vianoce dokážu prehovoriť aj zvieratá. Stromček sa tu zdobí ako posledná vec z celých Vianoc - presne na Štedrý deň. Jednou z najtradičnejších vianočných jedál pochádzajúcich z Nemecka je štóla - sladký chlieb plnený kandizovaným ovocím a orieškami, koreninami a posypaný práškovým cukrom. Odtiaľto sa rozšíril do celého sveta. Hovorí sa jej Weihnachtstollen alebo Christstollen. Obľúbené pitie je Feuerzangenbowle - nápoj z vína, rumu a ovocnej šťavy. Populárne sú perníčky Lebkuchen alebo Pfefferkuchen a marcipán.
• Grécko: Obľúbený je okrúhly sladký chlieb Christopsomo so škoricou, pomarančom a klinčekmi, ktorý nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Peniaz schovávajú aj do koláča vasilopita na 1. januára - kto ho nájde, bude mať po celý rok šťastie. Zachovala sa aj tradícia udržiavania ohňa v krbe počas 12 vianočných dní (od Vianoc do 6. januára), aby sa do domu nedostali komínom zlí škriatkovia, ktorí radi obťažujú, robia zle a jedia všetko jedlo. Darčeky nosí deťom 1. januára St. Vassillis.
• Austrália: Vianočné obdobie sa viaže k letným prázdninám detí od polovice decembra do začiatku februára. Obľúbené bývajú 26. decembra preteky jácht zo Sydney do Hobartu v Tasmánii. A miesto štedrej večere si mnohí robia barbecue na plážach.
• Japonsko: Medzi krajiny, ktoré Vianoce neoslavujú, patrí aj Japonsko - no aj tu nájdete komunitu kresťanov, ktorí ich oslavujú, a vianočný stromček sa aj v Japonsku stal populárny - posledné dekády aj posielanie vianočných pozdravov či rozdávanie darčekov. Deti majú síce na Štedrý deň voľno, no obchodné spoločnosti berú tieto sviatky ako normálne dni. Darčeky nosí na šťastné Vianoce, teda Meri Kurisumasu santa-san, alebo aj Hoteiosho, čo je japonský boh dobrého šťastia. 26-teho je už všetka vianočná výzdoba fuč, pretože sa pripravujú na oveľa väčšie a významnejšie oslavy - privítanie Nového roka.

Vianoce sú nielen oslavou narodenia Ježiša Krista, ale aj oslavou zimného slnovratu. Medzi zaujímavé estónske tradície patrí tvorba vianočných korún, inšpirovaných kostolnými lustrami. Každoročne na Štedrý deň estónsky prezident vyhlasuje takzvaný Vianočný mier, vyzývajúc obyvateľstvo k oslavám a pokoju. Táto tradícia, ktorá vzinkla už pred 350 rokmi počas vlády švédskej kráľovnej Kristíny, má v Estónsku hlboké korene.

Pri vianočnej hostine nechýbajú tradičné estónske pokrmy ako pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú typické vianočné koláčiky Pipparkogid, posypané kakaom a škoricou.

Na Filipínach oslavujú kresťanské Vianoce. Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa na Filipínach začali už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme, a keď ho nenašla, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý sviatok vianočný býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, ktoré sú však ovplyvnené kresťanstvom.

Juhoafričania zvyknú mať vianočnú večeru v prírode. V Juhoafrickej republike sú Vianoce cez letné prázdniny a prázdninová sezóna vrcholí práve počas nich. Na oslavách vo väčších centrách býva aj takzvané Koledovanie pri sviečkach a rôzne vystúpenia. Domovy Juhoafričanov sú ozdobené borovicovými halúzkami a všetci majú doma ozdobené vianočné jedličky, pod ktorými sú pripravené darčeky pre deti. V mnohých rodinách sa tradičná vianočná večera odohráva v podobe posedenia v prírode. Na jedálnom lístku sa objavuje moriak, pečené hovädzie mäso, biskupské chlebíky, žltá ryža s hrozienkami, zelenina, slivkový puding i prasiatka. Poobede zvyknú rodiny chodiť do prírody, kde sa hrajú, kúpu a užívajú si letné slniečko.

Vianočné obdobie v USA sa začína Čiernym piatkom. Obdobie Vianoc sa v USA začína "Čiernym piatkom", teda prvým dňom po dni vďakyvzdania, ktorý pripadá na koniec novembra. Je to tiež začiatok vianočných nákupov. Niektoré obchody ponúkajú skoré ranné výpredaje, ktoré sa niekedy začínajú už o piatej hodine ráno. Hoci to nie je oficiálny sviatok, ani deň pracovného pokoja, mnohé firmy dávajú zamestnancom voľno, aby mohli nakupovať. Tento deň je podľa niektorých najrušnejším nákupným dňom roka.

Štedrý deň je pre Američanov veľmi významný. V tento deň sa rodiny a priatelia stretnú za štedrovečerným stolom a rozdajú si darčeky. Na stole nechýba pečený moriak, hus, kačka alebo šunka podávaná s brusnicovou omáčkou, slivkový puding alebo dyňový koláč. Dezertom sú rôzne oriešky a ovocie. V každom štáte sa dodržiavajú špecifické zvyky. V Bostone sa napríklad usporadúvajú podujatia, na ktorých ľudia spievajú koledy, vo Filadelfii sa konajú sprievody masiek.

Vianočné obdobie sa v Nemecku začína adventom. Vianočné obdobie sa v Nemecku začína adventom štyri nedele pred Štedrým dňom. Veľmi obľúbený je adventný veniec a adventný kalendár, pomocou ktorých ľudia odpočítavajú ostávajúci čas do Vianoc. Rovnako ako na Slovensku je možné kalendáre kúpiť v obchode, alebo vyrobiť doma. Pre deti je dôležitý ďalší sviatok, ktorý poznáme aj u nás - deň sv. Mikuláša, ktorý pripadá na 6. decembra. V predvečer vyložia prázdnu topánku a dúfajú, že bude ráno plná sladkostí, orechov či ovocia.

Pred Štedrým dňom nechávajú deti na parapete okna zoznam želaných darčekov. Niekde ich roznáša okrídlená postava Christlkind (Ježiško), inde Weihnachtsmann (Dedo Mráz). Dlhú tradíciu má zdobenie vianočného stromčeka, ktorý má v Nemecku pravdepodobne svoje korene. Večera je v každej rodine iná, niektoré uprednostňujú pečenú hus, iné syrové fondue. Vždy je to však bohaté a slávnostné jedlo. Dvere do miestnosti, v ktorej je jedlička a jasličky, otvoria rodičia až po večeri. Pred rozbalením darčekov prečítajú vianočný príbeh a spievajú koledy.

Francúzi a Francúzky považujú vianočné sviatky predovšetkým za možnosť stráviť čas v úzkom kruhu blízkych. Štedrý večer je rodinnou udalosťou, 25. decembra sa ľudia stretávajú s ďalšími príbuznými. Náboženský aspekt je druhoradý, vianočnú omšu navštevuje iba malá časť obyvateľstva. Vianoce nazývajú Noel, pomenovanie pochádza z frázy les bonnes nouvelles (dobré správy) a odkazuje na evanjelium. V Štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im zaplní darčekmi Pere Noel. Ráno okrem nich nájdu na stromčeku zavesené sladkosti, ovocie, oriešky a malé hračky.

Rumunské Vianoce sú v každej oblasti iné, spája ich však to, že sú najdôležitejším rodinným sviatkom v krajine. Okrem návštevy kostola je obľúbeným zvykom spievanie kolied. Deti a mladí ľudia navštevujú počas vianočných sviatkov susedov, spievajú vianočné piesne a recitujú. Vedúci skupiny nesie veľkú drevenú hviezdu, známu ako steaua, pokrytú lesklým papierom a ozdobenú zvončekmi a farebnými stuhami. V jej strede je obraz Svätej Rodiny. Sviatočné menu obsahuje rôzne domáce potraviny, ako plnené kapustné listy nazývané sarmale, sladký koláč cozonac a najmä kapustnicu. Tá je veľmi obľúbeným a zároveň praktickým jedlom, pretože podľa zvykov táto polievka "dozrieva" a najlepšie je ju konzumovať na druhý alebo tretí deň po uvarení. Kuchár alebo kuchárka ju pripraví vopred, a tak na Štedrý deň, či v prvý sviatok vianočný netreba nič variť.

Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia.

Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra a 26.

Štedrý deň je posledným dňom príprav na vianočné sviatky (končí sa advent) - oslavu narodenia Ježiša Krista u kresťanov a sviatky pokoja, mieru, štedrosti v kruhu rodiny aj u nekresťanov. Vianočné sviatky ako kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu. V 4. storočí tento dátum stanovila kresťanská cirkev dňom narodenia Krista. Vianoce sa postupne menili viac na rodinnú a spoločenskú záležitosť v priebehu 19. storočia.

Tradícia dávania darčekov, bdenia a pôstu, pohostenia a dávania almužny, pečenia vianočiek, krájania ovocia, koledovania či ustielania slamy na podlahe pochádza zo stredoveku. Tieto zvyky sme pretvorili v nádherné stretnutia celých rodín pri jednom stole a neopakovateľnú sviatočnú atmosféru plnú srdečnosti a lásky.

Celé sviatočné obdobie začína adventom - radostným očakávaním príchodu Spasiteľa, duchovnej prípravy na Vianoce, zapaľovania štyroch sviečok - v štyri nedele. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať a hodovať. Sláviť začíname na Štedrý deň - vigíliu či viliju (na východnom a čiastočne strednom Slovensku, inde kračun), teda v „predvečer“ sviatku 25. decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána a 26. december, teda Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke (oba dni sú u nás dňami pracovného pokoja a oficiálny štátny sviatok). Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6. januára.

V Katalánsku počas decembra na jedálenskom stole žije malé polienko s nakreslenou tvárou, o ktoré sa domáci príkladne starajú. Zakrývajú ho dekou, kŕmia ovocím, sladkosťami či orieškami. Život ako v bavlnke sa mu skončí na Štedrý deň, keď ho deti bijú palicou, aby im vykakalo darčeky. Deti mu pri tom spievajú: „Kakaj polienko, kakaj, ak sa dobre nevykakáš, zbijem ťa palicou!“ Polienko sa snaží a tak okrem sladkostí nájdu deti v jeho zadnej časti aj iné darčeky. Potom je už nepotrebné a ak má šťastie a žije v byte, skončí ako dekorácia.

V Toskánsku si na Vianoce dajú kura a karfiol. Na toskánskom vianočnom stole nesmie chýbať pečené kura a karfiol. Ako pre agentúru SITA prezradila známa talianska šéfkuchárka Sonia Visman, tradičným sviatočným dezertom sú plátky mandľového cesta riciarelli. "Darčeky sa u nás rozbaľujú 25. decembra ráno. Celý deň sme potom spolu, hráme karty a ďalšie hry," povedala majiteľka reštaurácie Albergaccio di Castellina, ktorá začala s varením už ako 16-ročná. Vďaka rodinným tradíciám a prehlbovaniu znalostí o pravej toskánskej kuchyni sa dostala do pozornosti odborníkov aj širokej verejnosti.

Deti v Taliansku sa tešia aj na ďalší sviatok - 6. januára. "V tento deň domácnosti navštevuje škaredá čarodejnica Befana a rozdáva darčeky," povedala šéfkuchárka. "Ak boli deti poslušné, v pančuche nad krbom si nájdu množstvo sladkostí," dodala Visman.

Rôzne mená pre Štedrý deň na Slovensku

Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer volajú Štedrý pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

Ako slávia Vianoce naši susedia?

Pozrime sa, ako slávia Vianoce naši susedia:

tags: #krasen #vianoce #priatelia