Pôstne obdobie je čas pokánia, modlitieb a sebareflexie. Je to čas, keď sa kresťania zameriavajú na svoj vzťah s Bohom a snažia sa priblížiť k nemu prostredníctvom rôznych duchovných praktík. Jednou z týchto praktík je aj krátka modlitba, ktorá má v pôste osobitný význam.
Na úvod je však dôležité položiť si základnú otázku: “prečo by sa mali kresťania postiť”? Je totiž nesmierne dôležité vstúpiť do obdobia pôstu so správnym, novozmluvným postojom a poznať význam pôstu.
Čo je to teda pôst? Tu je zopár myšlienok o novo-zmluvnom pôste. Je dôležité zmieniť, že v Biblii je pôst takmer vždy o odopieraní jedla a pitia. Ježiš chodil 40 dní po púšti a nič nejedol ani nepil. V starej zmluve vidíme Daniela, ktorý jedol len zeleninu a pil vodu. Avšak je úplne v poriadku vzdať sa niečoho, čo je pre nás dobré či príjemné aby sme tak vyjadrili našu túžbu po Bohu a Jeho prítomnosti.
Boh v Novej zmluve neprikazuje kresťanom, aby sa postili. Avšak pôst je v nej opísaný ako niečo dobré, prínosné a užitočné. Novozmluvná kniha Skutkov zaznamenáva ako sa kresťania postili pred závažnými rozhodnutiami (Skutky 13:2-3, Skutky 14:23, Lukáš 2:36-37). V týchto pasážach Písma môžeme jasne vidieť, že modlitba a pôst sú často prepojené. Pôst bol bežnou súčasťou života kresťanov.
Napríklad v Matúšovi 6:16-18 sa Ježiš vo svojej kázni na vrchu zmieňuje o pôste takto: “Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti.
V tejto pasáži môžeme vidieť niekoľko dôležitých dôrazov. Ježiš povedal “keď sa postíte” nie “ak sa postíte”. Môže sa zdať, že v tom nie je rozdiel, avšak opak je pravdou. Slovo “keď” vyjadruje očakávanie udalosti, ktorá sa odohrá. Naproti tomu slovo “ak” naznačuje len neistú možnosť. Z toho vyplýva, že Ježiš očakával, že Jeho nasledovníci sa budú postiť.
To druhé a zjavné v tejto pasáži je Ježišova výzva, aby sme sa nepostili s túžbou urobiť dojem na iných. Ďalšia časť Písma o dôležitosti pôstu je z Matúša 9:14-17: “Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia? Ježiš odpovedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť. Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší. Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia.
Tak často citujeme druhú časť tejto pasáže neuvedomujúc si, že Ježiš používa prirovnanie o záplate a mechoch na to, aby dal dôraz na rozdiel medzi novozmluvným a starozmluvným pôstom. Ježiš hovorí, že Jeho učeníci sa nepostia, pretože On je stále s nimi. On je ten ženích, ktorý je s nimi. Avšak keď ženích odíde (čo sa samozrejme neskôr stalo - preto je tu mimochodom znova použité slovo “ked” a nie “ak“) potom sa budú postiť. Tu nachádzame jeden z ďalších významov kresťanského pôstu, a to vyjadrenie našej túžby po návrate ženícha, nášho kráľa Ježiša Krista.
To je spojenie medzi pôstom a druhým príchodom Krista. Takže na záver, pôst je ako bodka na konci vety “BOŽE, MILUJEM ŤA A POTREBUJEM ŤA.” Dôvod pôstu by mal byť teda spustiť naše oči z našich potrieb a túžob a plne sa zamerať na Boha. Pôst je spôsob ako prejaviť našu túžbu po Bohu a ukázať, že nám naozaj záleží na našom vzťahu s Ním. Pôst nám pomáha získať nový pohľad a uvedomiť si našu závislosť na Bohu. A nezabúdajme, pôst nie je spôsob ako prinútiť Boha urobiť to, čo chceme my.
Krátke modlitby môžu byť jednoduché a osobné, čo umožňuje veriacim vyjadriť svoje myšlienky a pocity priamo Bohu. Môžu byť tiež založené na biblických veršoch alebo tradičných modlitbách, čo im dodáva hlbší duchovný význam.
V pondelok, 7. marca 2011 sa podľa Gregoriánskeho (tohto roku aj podľa Juliánskeho) kalendára v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku začína tzv. Svätá Štyridsiatnica alebo Veľký pôst. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie.
V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie.
V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika čísla 40. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.
Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 = ) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 plus 5), spolu dávajú 40 dni pôstu.
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu (porov. V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet.
Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter.
Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.
Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Aliturgickosť. Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa.
Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.
Dôležité je, aby sme vnímali práve tento kontext a mali srdce otvorené na prorocký hlas, ktorý k nám dolieha aj v našich časoch. Zároveň vás pozývam aj k modlitbe za Svätého Otca, lebo aj on nás za to sám často prosí.
Toto zamyslenie by som začal nahliadnutím do aktuálneho posolstva Svätého Otca Františka na toto pôstne obdobie roku 2021. Ozaj: čítame jeho posolstvá, ktoré sa pravidelne zverejňujú pri významných dňoch, sviatkoch či príležitostiach, ako je napríklad Svetový deň pokoja či chorých? Sú to krátke listy pápeža, ktoré sú jednoducho napísané a predsa veľmi hlboké. Aj to je prorocký hlas pre našu dobu. Bojím sa však, že ich veľmi nečítame a nemeditujeme. Často ich prehliadame a dávame prednosť všelijakému braku, ktorý čítame a prijímame ho do srdca a to nás mení, žiaľ však nie k tomu, o čo nás prosí a po čom túži, aby sme takí boli, náš Pán.
Je to čas na obnovu viery, nádeje a lásky s citátom z evanjelia sv. Matúša: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema“ (Mt, 20,18). Pápež František hovorí, že sme na ceste cez obdobie pôstu, ktorá nás vedie k veľkonočnému sláveniu tajomstva našej spásy. Avšak nielen to. Už samotná cesta pôstnym obdobím sa deje vo svetle zmŕtvychvstania.
Pôst, modlitba a almužna nám umožňujú konkrétne uskutočňovať úprimnú vieru, živú nádej a činorodú lásku. Ako? Pôst je cesta chudoby a zriekania, kedy po zrieknutí toho menej potrebného prijímame Boha medzi seba. Boha, ktorý sa pre nás stal chudobným, aby sme sa my stali v ňom bohatými. Nebáť sa, že Boh nám čosi nechce dať alebo o čosi nám ukradnúť či nepodeliť sa s nami o nejaké dobro. Prijmime ho medzi seba. Otvorme mu svoje srdcia. Nebuďme ako Adam a Eva, ktorí uverili diablovi, že Boh sa s nami nechce podeliť o dobro. To je aspekt viery.
Almužna je zasa láskyplná starostlivosť a záujem o zraneného človeka, keď vychádzame zo seba a druhý človek sa stáva členom mojej rodiny. Starať sa o tých, čo trpia, sú opustení alebo ustráchaní. To je aspekt lásky. Modlitba je synovský dialóg s Otcom, keď nádej, že Ježiš nám ponúka živú vodu (Jn 4,10) , teda Ducha Svätého, mení náš život. Je to aj vtedy, keď prijímame jeho odpustenie vo sviatosti zmierenia, ktoré nám umožňuje toto odpustenie dávať ďalej. Nech nám tieto slová Svätého Otca pomáhajú, aby sme pôstne obdobie, do ktorého sme vkročili, vnímali ako príležitosť, ako šancu, sa nechať premeniť láskou nášho Pána.
Pôst je považovaný za funkciu cnosti zdržanlivosti a je potrebný k podpore duchovného blaha človeka. Cirkevný otec Bazil Veľký, ktorý uviedol: „Pôst rodí prorokov a posilňuje človeka. Pôst je dobrou ochranou pre dušu, je lekárom tela, odpudzuje pokušenia, vyzdvihuje zbožnosť, podporuje bdelosť a cudnosť. Kto sa postí, ukazuje nielen pravý duch pokánia, ale aj poslušnosť ku Kristovi…“
Ako dodržiavať pôst
9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst:
- Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15).
- Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“.
- Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života.
- Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť.
- Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími.
- Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu.
- Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu.
- Výzva voči konzumnej spoločnosti.
- Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti.
| Deň | Pôstna disciplína |
|---|---|
| Popolcová streda | Prísny pôst: zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec, s jedlom raz za deň do sýta a maximálne dvakrát malé občerstvenie. |
| Veľký piatok | Prísny pôst: zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec, s jedlom raz za deň do sýta a maximálne dvakrát malé občerstvenie. |
| Piatky počas roka | Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov. |
Svätý Gregor z Nyssy učil: „Slzy sú ako krv z rán duše.“ Modlitba so slzami je Boží dar pre nás. Uschopňuje nás oplakávať naše hriechy a pociťovať vnútornú túžbu po Bohu. Modlitba so slzami je hlboký pocit, ktorý na nás zostupuje, keď Boh zjavuje, na jednej strane, svoju božskú krásu a, na strane druhej, našu vlastnú nedokonalosť. Modlitba so slzami je napätie medzi Božou dokonalosťou a ľudskou nedokonalosťou.
Duchovní askéti učia, že bázeň pred Bohom prináša slzy pokánia. Slzy prinášajú duchovnú radosť, zatiaľ čo radosť dodáva silu. Na základe toho duša prináša ovocie. A tak bolesť, utrpenie a slzy vrcholia v blaženosti. Dar sĺz očisťuje naše duchovné oči a uschopňuje náš vidieť všetko okolo seba tak, ako to vidí Boh.
Modlíme sa ústami, mysľou a srdcom. Na začiatku je modlitba zvyčajne len slovná. No takáto modlitba by mala byť spojená s modlitbou mysle a srdca, vzbudenou a podporovanou slovnou modlitbou. Modlitba ústami je duchovne plodná, keď je spojená s vnútornou pozornosťou.
Podmienkou pre modlitbu je ticho, ktoré dosiahneme s Božou pomocou po zahnaní znepokojujúcich myšlienok. Dosiahnutie ticha v našom vnútri je podmienkou pre počúvanie Boha a rozhovor s Bohom. Čím bližšie je nám Boh, tým hlbšia je naša modlitba. Prichádza chvíľa, keď si naše zotrvávanie alebo prebývanie v Božej prítomnosti už nevyžaduje slová. Opäť mlčíme, hoci toto mlčanie naznačuje druh komunikácie, ktorá presahuje slová a pojmy. Takéto zotrvávanie alebo prebývanie v Božej prítomnosti sa nazýva autentická, bdelá oddanosťou.
V priebehu vekov až do našich dní naša duchovná tradícia odovzdáva skúsenosť hlbokej a zároveň jednoduchej modlitby. Spočíva v neustálom opakovaní slov: „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Je nazývaná Ježišova modlitba vďaka neustálemu vzývaniu mena Ježiša Krista.
Ježišova modlitba sa prednáša na modlitebnej šnúre (ukrajinské slovo vervycia pochádza zo slovanského slova verv, ktoré znamená šnúru), ktorá často pozostáva z kruhu so sto uzlami na stonásobné opakovanie slov: „Pane, Ježišu ...
Nech je toto pôstne obdobie pre nás všetkých časom hlbokého duchovného rastu a priblíženia sa k Bohu prostredníctvom modlitby, pôstu a dobrých skutkov.
Ikony Bohorodičky vo Veľkom pôste