Katolícka cirkev potrebuje aj takéto "smelšie" médiá, ktoré nahlas napíšu o tom, o čom sa debatuje potichu v kuloároch. Samotná redakcia časopisu si predsavzala, že sa bude pridržiavať takýchto zásad: "V časopise chceme otvárať problémy, učiť sa diskutovať, vymieňať si názory, spoznávať sa, vedieť o sebe, spolupracovať... Uprostred mediálnej stratégie strachu a bombastických senzácií, vyžívajúcich sa v aférach rôzneho druhu a v prezentovaní vrážd a násilia, až z toho krv v žilách tuhne, chceme zobrazovať pozitívne aktivity a ukázať, že ak sa chce, tak sa dá aj čosi urobiť.
Oproti alternatíve uspokojiť sa s ateistickou tlačou stojí alternatíva vytvoriť živý, dynamický kresťanský časopis. Vytvoriť ho spoločne."
Mnohí poznajú iba informáciu o tom, že cirkevné schválenie bolo odobraté, málokto však pozná, že pre týmto krokom boli redaktori časopisu Zrno viackrát vyzvaní k tomu, aby sa pridržiavali svojich zásad a nenechali sa strhnúť osobnými problémami, či antipatiami len niektorého z redaktorov. Na viaceré upozornenia a na pozvanie k dialógu o hľadaní riešenia zo strany redakcie časopisu podľa mojich informácií vôbec nereagovali. Buď boli časovo zaneprázdnení, alebo to nepovažovali až za také dôležité. Je to škoda, nič však nie je stratené.
Stačí vstúpiť do vzájomnej diskusie a otvorene a citlivo vyriešiť daný stav.
Ja osobne som presvedčený, že aj na jednej aj na druhej strane je potenciál na to, aby časopisu bolo opäť udelené cirkevné schválenie, a aj na to, aby časopis uverejňoval aj témy, ktoré sú kontroverznejšie. Na to je však potrebný dialóg, a na dialóg sú potrební aspoň dvaja. Bolo by škoda, ak by tento časopis, ktorý toľké roky bol vzpruhou pre mnohé mladé generácie katolíkov, ale aj komunikáciou s hľadajúcimi a neveriacimi, zakapal nakoniec na neochote sadnúť si k okrúhlemu stolu. Časopis Zrno je na najlepšej ceste k tomu, aby dospel, získal zrelosť a zachoval si tvár, a aby naďalej bol prínosom pre našu Cirkev na Slovensku.
Táto cesta sa volá maturita - skúška zrelosti. Mnohí im držíme palce a modlíme sa aj za nich, aj za otca arcibiskupa, aby ich oživený dialóg bol na prospech nám všetkým.
Samizdat "Náboženstvo a súčasnosť"
Píše sa rok 1982 a v Moskve vládne už 18 rokov Leonid Iľjič Brežnev. Po Stalinovi to bol druhý najdlhšie slúžiaci „panovník“ východných krajín, ktorého názor bol záväzný. A na Slovensku bola záväzná normalizácia strachu. V tejto atmosfére strachu na Slovensku vzniká prvý celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť. Už na začiatku normalizácie začali vznikať prvé samizdaty. Bol to napríklad mestský samizdat Emanuel alebo diecézny Orientácia. Svojimi nákladmi 20 kusov a určitou lokálnosťou nemali veľký dosah, aj keď samizdat Orientácia bol z obsahovej stránky kvalitný.
Impulzy na vznik celoslovenského samizdatu prichádzali zo všetkých strán. Aj keď medzi kresťanskými aktivistami prebiehala diskusia o jeho nutnosti, myšlienka potrebovala ešte dozrieť.
„Ľudia okolo Vlada (Jukla) a Silva (Krčméryho) sa stretávali každú nedeľu, aby si vymieňali skúsenosti. Bolo to vlastne terajšie Spoločenstvo Fatima, ktoré plnilo rozličné úlohy. Na jednom nedeľnom stretnutí začiatkom roka 1982 Vlado Jukl navrhol: ,Mali by sme vydávať nejaký časopis.‘ Keď už Vlado prišiel s takýmto návrhom, vedel som, že dozrel čas. Mňa tento okruh ľudí poveril, aby som zorganizoval redakciu. Oslovil som priateľov Janka Čarnogurského a Martina Lauka. Takto vznikla prvá redakcia.
Časopis Náboženstvo a súčasnosť (NaS) vznikol ako odpoveď na potreby dynamicky sa rozvíjajúcej tajnej cirkvi. Svojho druhu bol jediný na Slovensku. Už jeho samotná existencia chcela poukázať na možnosť tvorby samizdatového periodika v atmosfére perzekúcie občanov a tým mal byť výzvou pre iných. Už z názvu vidieť, že redakcia NaS si kládla za cieľ reflektovať aktuálne otázky kresťanstva v súčasnom svete, ale najmä v bývalej ČSSR.
Prvú redakciu časopisu Náboženstvo a súčasnosť tvorili traja ľudia: RNDr. František Mikloško (1982 - 1987), JUDr. Ján Čarnogurský (1982 - 1984) a JUDr. Martin Lauko (1982 - 1985). Je zaujímavé, že aj keď podnet na založenie časopisu vyšiel zo Spoločenstva Fatima, v prvej redakcii nebol nikto z jeho členov. Vladimír Jukl občas navštívil stretnutia prvej redakcie, čím prakticky prepájal spoločenstvo s redakciou.
Sociálne zázemie prvých redaktorov a tlačiara bolo tiež zaujímavé. JUDr. JUDr. Martin Lauko (32 rokov) bol taktiež ženatý a mal dve deti. RNDr. Podklady pre tlač zabezpečovala Mgr. Soňa Lauková (1982 - 1985), manželka Martina Lauka. Perzekúcia by neohrozila iba ich samých, ale aj rodinných príslušníkov, hlavne deti, ktorým by bol prinajmenšom znemožnený prístup k vyššiemu vzdelaniu. Napriek tomu sa rozhodli pre samizdatovú aktivitu. Podľa ich veku možno vidieť, že rozhodnutie urobili zrelí ľudia, ktorí boli pripravení niesť následky.
Redakcia v pôvodnom zložení pracovala spolu iba tri roky. Prvý z nej v roku 1984 odišiel Ján Čarnogurský, ktorému už vtedy robili prvé domové prehliadky a ŠtB ho začala viac sledovať. Rozhodol sa opustiť redakciu, aby ŠtB neprišla na činnosť redakcie. Neskôr sa začal viac venovať občiansko-politickej činnosti. Martin Lauko skoro rok po odchode Čarnogurského taktiež opustil redakciu z bezpečnostných dôvodov. V rokoch 1984 - 1987 začali postupne redakciu preberať ľudia z okruhu Spoločenstva Fatima, ktoré sa dovtedy vo veľkej miere zúčastňovalo na technickej a distribučnej práci. Zmenu redaktorov vysvetľuje nepísaný šéfredaktor NaS František Mikloško: „Za päť rokov naša redakcia dala do časopisu všetko, čo sme mali. Nastal čas striedania. Štafetu musia prebrať iní.“
Nakoniec v roku 1987 odišiel z redakcie aj F.
V roku 1987 si prvá redakcia po piatich rokoch svojej existencie v bilancujúcom článku pripomenula a hodnotila zámery, z ktorých časopis vyrastal a celý čas existoval. Zamerali sa na tri svoje pôvodné ciele: prvým cieľom bola snaha „vyprovokovať na Slovensku väčšiu a priamo programovú samizdatovú činnosť v oblasti náboženstva, a keď sa dá - tak aj v iných oblastiach ako kultúra, história a podobne“. Tu možno konštatovať, že samizdat NaS ako priekopník ukázal, že i v sťažených podmienkach možnej perzekúcie sa samizdatová činnosť dala uskutočniť.
Druhým cieľom redakcie bolo „vyprovokovať našich ľudí písať a reflektovať problémy cirkvi doma i vo svete“. Redakcia konštatovala určité sklamanie, lebo počas hodnoteného obdobia počet prispievateľov veľmi nenarástol. Tretí hodnotený cieľ bol zameraný navonok, „cirkev nemôže zostať upriamená len na seba samu, ale že je tu pre svet a aj naopak, že aj tento svet jej má čo povedať“.
Spomínané hodnotenie bolo vlastne bodkou za prácou prvej redakcie. Kontinuálne sa tvorila druhá redakcia, ktorá vznikala doplňovaním prvej a odchodom jej zakladateľov. Členmi redakcie sa postupne stávali: RNDr. Vladimír Jukl (1984 - 1988), RNDr. Rudolf Fiby (1984 - 1989), Ing. Peter Murdza (1985 - 1989), František Novajovský (1985 - 1988), PhDr. Judita Stempelová (1986 - 1989), Ing. Ladislav Stromček (1987 - 1988) a Ing. Eva Čikelová (1988 - 1989). Zodpovednosť za vydávanie časopisu v roku 1987 prevzal Rudolf Fiby, ktorý sa stal jeho druhým neformálnym šéfredaktorom.
V Slovenskej akadémii vied bol jedným z výkonných redaktorov odborného časopisu Počítače a umelá inteligencia, ktorý vychádzal v angličtine. Ani druhá redakcia nezostala v pôvodnom zložení až do Nežnej revolúcie. V roku 1988 nastali najväčšie zmeny po prirodzenom odchode redaktorov, ktorí sa začali venovať iným, pre nich dôležitejším úlohám. Vladimír Jukl ešte v tom istom roku, keď odišiel z redakcie, založil nový samizdatový časopis. Podobne to bolo aj s Ladislavom Stromčekom, ktorý pripravoval vydávanie nového mládežníckeho samizdatu. František Novajovský sa presťahoval z Bratislavy do Ružomberka a vzhľadom na množstvo podzemných aktivít preňho nebolo efektívne venovať sa aj periodickému samizdatu.
Vzhľadom na postupný vznik nových samizdatov sa NaS viac špecializoval na články s uceleným pohľadom. V roku 1989 sa začal sústreďovať na tému jednotnej a kresťanskej Európy. Jednotlivé čísla samizdatu prinášali aktuality a rozoberali udalosti v cirkvi doma i vo svete. Samizdat Náboženstvo a súčasnosť zosobňoval v sebe v určitom zmysle samizdatovú katolícku tvorbu na Slovensku.
Všetci začínali v redakcii NaS a nepochybne aj tento časopis pomohol ovplyvniť ich ďalšie smerovanie. O žiadnom slovenskom samizdate nemôžeme povedať, že z jeho redakcie vyšli toľkí zakladatelia nových periodických samizdatov. To, čo zo začiatku zosobňoval jeden časopis, ktorý bol akoby univerzom pre všetky aktivity, sa po čase rozmenilo na drobné v podobe samizdatov, ktoré mali jasnú profiláciu.
Prví traja redaktori ako osobnosti predstavovali aj určité prúdy v tajnej cirkvi, ktoré mali rôzne masové zastúpenie. František Mikloško bol predstaviteľ najväčšieho prúdu: občiansko-náboženského. Druhý prúd, občiansko-národný, reprezentoval Martin Lauko. Občiansko-politický prúd zosobňoval Ján Čarnogurský. Možno povedať, že všetci traja reprezentanti sa stotožnili so všetkými prúdmi a skladba článkov v samizdate Náboženstvo a súčasnosť je toho dôkazom.
Väčšina katolíckych samizdatových časopisov po roku 1989 zanikla. Splnila svoj cieľ. Vydavatelia ani pisatelia nemali záujem pokračovať. Náboženstvo a súčasnosť zanikol vydaním dvoch pololegálnych čísiel v roku 1990.
Mal jeden z najväčších nákladov zo samizdatových časopisov. Aj keď samizdat prinášal so sebou veľké riziko represálií, predsa to bol „magický svet“. Svet ducha slobody, stretnutí, priateľstva, odvahy... Svet, ktorý priťahoval. S týmito vecami sa človek ťažko lúči. A predsa ten okamih nastal. Občianska sloboda otvorila tomuto svetu dvere. Svet, predtým uzatvorený v malých izbách, kde sa dala atmosféra utajenia doslova krájať, dostával voľnosť. Nastávalo lúčenie.
Prehľad redaktorov a ich pôsobenie v NaS
| Meno a Priezvisko | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| RNDr. František Mikloško | 1982 - 1987 |
| JUDr. Ján Čarnogurský | 1982 - 1984 |
| JUDr. Martin Lauko | 1982 - 1985 |
| RNDr. Vladimír Jukl | 1984 - 1988 |
| RNDr. Rudolf Fiby | 1984 - 1989 |
| Ing. Peter Murdza | 1985 - 1989 |
| František Novajovský | 1985 - 1988 |
| PhDr. Judita Stempelová | 1986 - 1989 |
| Ing. Ladislav Stromček | 1987 - 1988 |
| Ing. Eva Čikelová | 1988 - 1989 |
tags: #krestansky #casopis #zrno