Kríž je jedným z najznámejších a najrozšírenejších symbolov na svete. Jeho pôvod a význam sa viaže predovšetkým k náboženským tradíciám, no jeho symbolika siaha ďaleko za hranice čisto náboženského významu.
Krížik ako symbol má svoje korene v pradávnych civilizáciách, ktoré ho používali ako znak života, plodnosti či slnka. Postupom času bol tento symbol prijatý aj do náboženských tradícií mnohých starovekých národov.
V dnešnej dobe je pre kresťanov, ale aj nekresťanov kríž jasným a zrozumiteľným symbolom. Nikto by dnes netvrdil, že kríž patrí k moslimom, že je symbolom židov, či ateistov. Kríž patrí jednoznačne ku kresťanskej cirkvi. Dokonca vieme rozlíšiť podľa rôznych podôb kríža aj jednotlivé skupiny kresťanov.
Poznáme nádherné byzantské kríže, veľké kríže rímsko-katolíckej cirkvi, strohé a jednoduché kríže rôznych protestantských denominácií, kríže, ktoré vyrážajú dych svojím umeleckým stvárnením, drahé a ťažké kríže zo zlata, ale aj jednoduché kríže zo zviazaných konárikov, ktoré sú prekrížené.
Používanie symboliky napríklad počas Bohoslužieb môže byť obohatením z viacerých dôvodov. Symbol je totiž “naplnený” významom: je to len obyčajný znak, uchopiteľný, konkrétny a prítomný, ale vyjadruje často abstraktnejšiu, širšiu skutočnosť, niekedy dokonca i tajomstvo.
V tomto článku sa pozrieme na význam kríža v kresťanstve, jeho historický vývoj a ako ho vnímajú evanjelici.
Pôvod a Vývoj Kresťanského Kríža
Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov. Kríž sa časom stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.
Nosenie kríža na krku má hlbokú symboliku s vierou a pre mnohých ľudí je krížik na krku nielen prejavom náboženskej viery, ale aj pripomienkou duchovných hodnôt a zásad, ktorými sa riadia.
Znak kríža robíme preto, že je to práve mozog, vďaka ktorému sme schopní porozumieť tomu, čo čítame. Týmto znakom kríža chceme Ježišovi povedať: “Otvor moju myseľ a ducha, aby som porozumel tomu, čo cez Tvoje Písmo porozumieme, čo mi chceš povedať tak, aby moja myseľ sa riadila Tvojou vôľou a bola Ti k dispozícii.”
Druhý znak kríža si dávame na ústa. Týmto druhým krížom chceme Ježišovi povedať: “Otvor moje ústa, aby sa nebáli Teba hlásať a aby vedeli správne hovoriť o Pravde zjavenej Duchom Svätým v Učení Cirkvi. Nech ma Tvoje Slovo kŕmi a aby moje slová slúžili na šírenie Pravdy, spravodlivosti, lásky, mieru a milosrdenstva.”
Tretí znak kríža si dávame na srdce. Aj v tomto duchu Ježišovi pri znaku kríža na srdce hovoríme: “Ježiš chcem, aby moje srdce bilo pre teba, aby bolo schopné milovať blížneho.
Keby dnes sa medzi nami zjavil starý Riman alebo Grék z roku 50 po Kristu, tak by mu to asi vyrazilo dych. Vôbec by nerozumel, prečo je všade toľko krížov. Veď kríž bol symbolom toho najnehanebnejšieho a najponižujúcejšieho spôsobu popravy, aký vôbec v antike existoval.
Keď si dnes uvedomíme tieto skutočnosti, o to silnejšie nám vynikne veľkosť Božej lásky. Ale Boh Ho nie len obetoval za naše životy, ale urobil Ho tým najponíženejším a najopovrhovanejším zo všetkých ľudí.
A to len preto, aby nakoniec kríž- opľúvaný a potupený, tisíckrát prekliaty a zhanobený- sa stal najväčším symbolom v dejinách ľudstva, symbolom oslobodenia človeka, kedy maličký, nepatrný, z prachu zrodený človek, ktorý vôbec nič neznamená, sa dostáva až do nebeského kráľovstva.
Veľký Piatok nám hovorí, že Boh išiel až do úplných krajností, až na doraz. Lebo hriech musel byť raz a navždy porazený a zničený.
Kniha "Kríž nás sprevádza" - „Kríž“ ako symbol kresťanstva.
Lutherova Ruža: Symbol Evanjelickej Cirkvi
Lutherova ruža - Lutherov erb je oficiálny symbol Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku.
Význam a popis farieb:
- čierny kríž v červenom srdci je v centre života kresťana, viera v Ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý je prameňom skutočného šťastia a zmyslu života
- biela ruža symbolizuje Boží pokoj, radosť a útechu, ktoré dostáva kresťan skrze vieru
- modrá plocha znamená nebo, symbolizuje počiatok nebeskej radosti, ktorú má už teraz veriaci v Pánovi Ježišovi.
- latinský nápis vivit (na obrázku nevidno) na modrej ploche pri lupeňoch ruže znamená „žije“. Odkazuje na Vzkrieseného, ktorý zomrel za naše hriechy, ale ožil a žije. Pripomína kresťanom, že veria v živého Pána.
- zlatý kruh po obvode nemá začiatok ani koniec. Symbolizuje nekonečnosť nebeského šťastia, ktorá prevyšuje všetky radosti a majetky pozemského života a sveta.
Lutherova ruža
Ďalšie Kresťanské Symboly
Okrem kríža existujú aj ďalšie kresťanské symboly, ktoré majú hlboký význam:
- Ryba (Ichthys): Akronym pre "Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ".
- Kalich: Symbol Večere Pánovej (eucharistie).
- Kotva: Symbol nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
- Dúha: Symbol pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
- Plameň ohňa: Symbol Ducha Svätého.
- Kohút: Symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
- Svieca: Prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
- Voda: Symbol krstu, očistenia od hriechu a nového života.
- Strom: Symbol vzkriesenia a nesmrteľnosti.
- Vinič: Symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.
Rôzne kresťanské symboly
Kríž v Súčasnosti: Kontroverzie a Diskusie
Vzácni bratia a sestry v Kristovi - tom ukrižovanom na dreve kríža a vzkriesenom na slávu Boha Otca -, ak by ste si náhodou mysleli, že na to, aby sme spoznali silu kresťanskej viery, potrebujeme okolo seba kostol s krížom na veži, dovoľte mi s láskavým úsmevom pripomenúť, že poslednom čase vraj letí nový dizajn: žiadne kríže, zato šípky smerom k Mekke.
Ide o nápad biskupky Evy Brunne v Štokholme ešte z roku 2015, ktorá by najradšej v Seafarers Church vyvesila len šípky a piktogramy, akoby kostol bol vlaková stanica. Kríž, ten nepohodlný symbol viery, má dostať dovolenku na dobu neurčitú.
Možno už čoskoro nájdeme v našich chrámoch vedľa Lutherovho portrétu navigáciu v štýle letiskovej tabule: Brána č. 1 - pôvodná sakristia; Brána č. 2 - priestor na modlitby takých i onakých. Ak by nám to nedochádzalo: hoci je to kresťanský chrám, mal by vyzerať neutrálne, vraj „bezkonfesijne“ - také útulné letisko pre všetky náboženstvá, kde nikde nevidno kríž, ale zato sa človek dostatočne rýchlo zorientuje, kde je Mekka.
Veď nechceme vyzerať nezdvorilo, že my máme - ó, aká trúfalosť - kresťanskú identitu v kresťanskom chráme a v (kedysi) „kresťanskej“ Európe. A tak radšej pomôžme všetkým okolo. Vitajte v kostole-nekostole, kde je viac bezpečnostných inštrukcií ako v Boeingu a omše sa pletú s letovým poriadkom.
Kto by to bol povedal, že staručké storočné múry Seafarers Church v Štokholme budú raz pripomínať stanicu MHD s „chill zónou“ pre každého, kto sa chce pomodliť, meditovať alebo si len tak odskočiť pred sychravým severným vetrom. Ono sa totiž ľahko stane, že keď škrtáme kríže, pridáme Wi-Fi zónu - veď musíme držať krok s dobou.
Krížoví nadšenci možno krútia hlavou: „Veď nechceme nič iné, len zostať cirkvou.“ Druhí zasa s hlbokým zamyslením vravia: „Veď takto aspoň ukazujeme, že sme tí najslušnejší na svete.“ A tak - ako hovorí stará mama - aby sa vlk nažral a ovca ostala celá, kostol zmeníme na neutrálne odpočívadlo. Vraj nás to všetkých zachráni pred nedorozumeniami. Teda, predpokladám, že nedorozumenia znamená čosi oveľa nebezpečnejšie než hrozbu straty viery.
Irónia je, že sama biskupka - áno, tá, čo vyliepa šípky smerom na východ - akoby nechápala, že kostol bez kríža je ako Luther bez Biblie. Zvonku to možno vyzerá super liberálne, no vnútri sa pýtame: čo ďalšie obetujeme na oltár „nových dizajnérskych noriem“?
Kto by to bol povedal, že starý storočný kostol pri štokholmskom prístave bude prvou lastovičkou nového trendu - radšej kapitulovať pred možnou urážkou niekoho, kto o to možno ani nestojí, než odvážne vysvetliť a obhájiť to, prečo kríž nad chrámom znamená tak veľa. Nejde tu, prosím pekne, o kamenné idoly, ale o vyznanie, že tu sa hlása Kristus a jeho obeť na kríži. Evanjelium odpustenia. Milosť.
Prosím vás pekne, čo má tento „pokrokový“ akt spoločné s evanjeliovým presvedčením, že napriek našej neprijateľnosti sme prijatí z Božej milosti, pre Krista, skrze vieru? Máme tu azda nové sola diplomatica? Alebo dokonca sola tolerancia, ktorá nahradzuje Bibliu hŕbou príručiek medzináboženskej diplomacie?
Nechcem, aby to vyznelo ako kakofónia staromódnych hlasov, ale zdá sa mi, že ak sme naplnení Kristovou láskou, nemusíme sa pritom hneď vzdávať vlastného kresťanského symbolu. Veď nikdy nešlo o to, aby sme do prichádzajúcich cudzincov vrhali kamene. Máme byť pohostinní, máme prijímať ľudí inej viery, a predsa zostať pevní v tej svojej. Patrí to k tajomstvu evanjelia: byť so všetkými, no zároveň ostať v Kristovi; byť vo svete, ale nie zo sveta. Vždy vedieť, komu patrím a za akú cenu.
A teraz k jednej absurdite: vraj je to všetko pre pohodlie moslimských migrantov. Všimli ste si, že tí skutočne zbožní moslimovia sú obyčajne pripravení rešpektovať, že kríž patrí ku kostolu, rovnako ako mešita patrí k polmesiacu? Zvyčajne vedia, do čoho idú, keď vkročia do kresťanského chrámu - rozumejú, že ho zdobí symbol kríža.
Od „kresťanskej“ Európy očakávajú, že tu nájdu ľudí, korí vedia, komu patria, čomu veria a neboja sa k tomu hlásiť - a dávať to hlasne najavo svedectvom života, slov i symbolov. Toto je totiž „normálne“, aspoň u nich doma; aj u nás to tak bývalo. Ale nám akosi narástla starosť, aby sa niekto neurazil.
Zjavne sme dostali strach z vlastnej identity, ako keby mať kríž vo svojom kostole bolo čosi neprimerané. Asi sa bojíme, že by to bol nejaký kamuflovaný prejav kultúrneho imperializmu, ktorý nechceme „vytrubovať do sveta“. Alebo ide o projekt „pokorného chvastania sa“, ktorým chceme ukázať, že my kresťania v Štokholme (a hocikde inde) vlastne ani nie sme explicitne kresťania alebo aspoň nie tí „dotieraví“.
Lebo vraj sme inkluzívni, progresívni a tvoriví - veď dokážeme zmazať stáročné cirkevné tradície jedným ťahom fixky na tabuli s nápisom „Smer Mekka“. Aby sa nikto necítil odcudzene; len nech sa nik nepohorší. Uniká im však váha skutočného paradoxu: že totiž to, čo týchto migrantov na Európanoch pohoršuje azda najviac, je ich duchovná a hodnotová zmätenosť, vlažnosť, očividná (či zdanlivá?) bezbožnosť - v čom ich iba utvrdíme tým, že odstránime znaky a neskôr aj prejavy našej viery.
Pre mnohých Talianov je kríž ako rodinná fotografia - nikto vás nenúti pozerať sa na ňu, ale patrí k tej domácnosti.
tags: #krestansky #evanjelicky #kriz