Kresťanstvo na Morave pred príchodom Cyrila a Metoda

Kresťanská viera bola v priestore strednej Európy prítomná už v 2. storočí, no o systematickej christianizácii ako činnosti cirkvi alebo jednotlivcov s cieľom obrátiť pohanov na kresťanstvo možno hovoriť až od konca 8. storočia. Aj keď zriadenie arcibiskupstva a nového biskupstva možno považovať za veľký úspech moravskej cirkvi, Svätopluka, ale aj rímskej kúrie, treba tiež skonštatovať, že išlo o krátku epizódu, ktorá bola prerušená rýchlym zánikom Veľkej Moravy.

Traduje sa, že kresťanstvo na naše územie priniesli bratia zo Solúna, bolo tu však už pred nimi.

Poďme sa pozrieť na to, ako vyzeralo kresťanstvo na Morave pred príchodom Cyrila a Metoda.

Počiatky christianizácie

V roku 796 sa konala synoda biskupov na brehoch Dunaja, ktorú usporiadal syn franského kráľa Karola Veľkého (742/747 - 814, kráľ od roku 768, cisár od roku 800) Pipin. Okrem bavorských biskupov sa jej zúčastnil aj aquilejský patriarcha Paulinus II. (787 - 802/804) a zaoberala sa christianizáciou na území dobytom od Avarov. Práve od tejto synody sa začala cieľavedomá christianizácia tohto regiónu, kde možno zaradiť aj oblasť Slovenska. Vďaka expanzívnej politike Karola Veľkého smerom k Avarskej ríši sa otvorili nové možnosti pre pôsobenie bavorskej cirkvi v priestore strednej Európy.

Z kontextu dochovaného zápisu jasne vyplýva, že na území ovládanom Avarmi prebiehalo intenzívne, no neorganizované šírenie kresťanskej viery.

Netreba zabúdať na to, že na území Veľkomoravskej ríše sa hovorilo hlavne miestnymi nárečiami praslovančiny a čiastočne staroslovienčinou. Praslovančina v tých časoch ešte iba prechádzala procesom nárečovej diferenciácie, počas ktorej z nej postupne vznikali predchodcovia súčasných slovanských jazykov. Staroslovienčina je najstarší slovanský spisovný jazyk, vytvorený práve zo slovanského nárečia používaného v okolí Solúna. Na území Veľkej Moravy sa šírila vďaka cyrilometodskej misii.

Na území dnešného Slovenska sa vystriedalo veľa archeologických kultúr a etník a každé z nich malo nejakú svoju vieru. Jednou z nich bolo náboženstvo starých Slovanov, o ktorom však máme z územia Slovenska málo informácií. Kresťanskú vieru tu tiež dávno pred Cyrilom a Metodom úspešne šírili iní misionári.

V minulosti sa zdôrazňoval hlavne prínos írsko-škótskych mníchov už z konca 8. storočia, dnes sa za najvýznamnejších a najúspešnejších šíriteľov kresťanstva u nás pred byzantskou misiou považujú západní misionári z talianskych a nemeckých oblastí.

Mapa Európy okolo roku 800.

Misionári a ich pôsobenie

V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, odkiaľ pochádzali misionári. Priame svedectvo je zachované v písomnom prameni známom ako Život Metoda (Žitije Mefodija). Konkrétne obsahuje informáciu, že na Moravu prišlo veľa učiteľov-kresťanov z Vlach, Grécka a Nemecka, ktorí učia rozlične. V prípade misionárov z Nemecka je jasné, že sa tým myslelo územie Franskej ríše. Vlachy a Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou možno interpretovať v prvom prípade skôr ako oblasť severného Talianska a v druhom Istrie, Dalmácie, a nie ako centrálne oblasti Byzancie.

V prípade misií z Franskej ríše je potrebné poukázať na fakt, že medzi Slovanmi v strednej Európe hlásali Božie slovo misionári z dvoch zo štyroch bavorských diecéz, a to zo Salzburgu a z Pasova. Kým misionári zo Salzburgu pôsobili najmä v Karantánii a Dolnej Panónii, tak tí z Pasova sa zamerali na oblasť na západ od rieky Rába a najmä v údolí Moravy.

Písomné pramene a archeologické nálezy

K prvej polovici 9. storočia sa viaže len veľmi málo písomných správ o kresťanstve v stredoeurópskom priestore. Je to spôsobené torzovitosťou písomných prameňov. Dva z nich svedčia o misiách zo Salzburgu a z Pasova. Unikátna je zmienka v kronike Conversio Bagoariorum et Carantanorum o vysvätení kostola pre knieža Pribinu salzburským arcibiskupom Adalrámom (821 - 836) na mieste zvanom Nitrava, pretože je prvým svedectvom o existencii sakrálnej stavby nielen na Slovensku, ale aj na území na sever od Dunaja. Aj keď zápis o tejto udalosti neinformuje o presnom dátume, všeobecne sa akceptuje rok 828. V Záznamoch o pasovských biskupoch je informácia o tom, že pasovský biskup Reginhar (818 - 838) v roku 831 pokrstil všetkých Moravanov. Interpretácie udalosti sú rôznorodé.

Medzi rokmi 828 až 833 bol podľa jednej správy vysvätený kresťanský kostol na území, na ktorom vládol knieža Pribina.

Pravdepodobne táto správa však súvisí so zriadením cirkevnej správy na Morave (vznik archipresbyteriátu) a tak aj s intenzívnejšou christianizáciou organizovanou pasovským biskupstvom, pod ktorého správu patrilo toto územie. Luděk Galuška (2017, s. 225 - 226) predpokladá, že v prípade Moravy archipresbyter pasovského biskupa mohol sídliť v tzv. trojloďovej bazilike (kostol č. 3) v Mikulčiciach, ktorá bola v prvej polovici 9. storočia najväčšou sakrálnou stavbou na Morave.

Informáciu o kresťanstve na území Veľkej Moravy poskytuje aj záznam zo synody v Mohuči (Mainz), ktorá sa konala v roku 852. Spomína sa prípad istého Albigisa, ktorý uniesol ženu Patrikovi a našiel útočisko v krajine Moravanov.

Nedávne archeologické nálezy v Bojnej pri Topoľčanoch dokazujú, že kresťanstvo bolo na území Veľkej Moravy už pred ich príchodom a Slovania už vtedy komunikovali vlastným jazykom. Niektoré indície otvárajú priestor na úvahy o možnom pôsobení príslušníkov írsko-škótskych misií už na prelome 8. a 9. storočia. Záujem o stredodunajský región ako christianizačné územie prejavovala koncom 8. storočia aj Aquileia.

Súčasťou evanjelizácie je aj používania jazyka a písma prvými misionármi. Je jasné, že okrem latinčiny misionári používali aj svoj materský jazyk, no dochované pramene poukazujú na skutočnosť, že na území západných Slovanov sa používali kratšie úryvky kresťanských textov (napr. Vyznanie viery - Credo, Otčenáš) v lokálnych variantoch slovanského jazyka už pred rokom 863. Unikátnym dokladom z tohto obdobia sú spovedné modlitby napísané latinkou, ktoré sa označujú ako Frizinské pamiatky.

Význam Cyrila a Metoda

Vladimír Turčan.

Nielen pre pokračovanie christianizačného procesu u Slovanov, ale aj na ich kultúrny vývoj malo nesmierny význam rozhodnutie kniežaťa Rastislava (846 - 869), ktorý nastúpil vládnuť po Mojmírovi I. Tento panovník sa snažil získať nielen misionárov, ktorí by hlásali kresťanskú vieru v slovanskom jazyku, ale aj vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu, ktorá by bola nezávislá od prevládajúceho franského kléru.

Cyril a Metod boli významní byzantskí učenci, diplomati a misionári. Vytvorili nový literárny jazyk a k nemu novú abecedu, čo bol mimoriadny intelektuálny výkon. Ich najznámejšie pôsobenie na Veľkej Morave bolo aspoň v strednej Európe väčšinou neúspešné. O tom, či cyrilometodská tradícia bez prerušenia prežívala v časoch Uhorska, sa v slovenskej historiografii vedú spory. Najmä autori z okruhu gréckokatolíckej cirkvi tvrdia, že v tomto prostredí bola táto tradícia stále živá.

Kľúčovým prínosom Cyrila a Metoda bolo podľa historikov staroslovienske písmo. V tejto súvislosti sa dodnes vedú spory o pôvode bratov. Jedni tvrdia, že otec bol Grék a matka Slovanka, druhí, že obaja boli Gréci, ďalší, najmä Bulhari, že rodičia boli Slovania.

Písomné pramene žiadne informácie ani indície v tomto smere neposkytujú. Ich čiastočne slovanský pôvod sa predpokladá na základe toho, že zostavili slovanskú abecedu a preložili niektoré knihy do jazyku Slovanov. Avšak v Solúne, odkiaľ pochádzali, žilo v čase ich detstva mnoho Slovanov, takže sa jazyk mohli naučiť od nich. Grécki bádatelia považujú Cyrila a Metoda za Grékov, dokonca uvažujú o ich príbuznosti s cisárskou rodinou.

Byzantínci prišli na územie, kde už prebiehala christianizácia niekoľko desaťročí a pokračovala aj po ich dramatickom odchode. Prišli však s novými víziami, napríklad v pokuse zaviesť gramotnosť pomocou vlastného písma, v úlohe, akú pripísali slovanskému jazyku v bohoslužbe a podobne. Ale tam, kde sme kultúrne i kresťansky dnes, sme sa dostali inou cestou.

Chronológia udalostí

Pre lepšiu orientáciu v téme uvádzame chronologický prehľad udalostí:

Aj keď zriadenie arcibiskupstva a nového biskupstva možno považovať za veľký úspech moravskej cirkvi, Svätopluka, ale aj rímskej kúrie, treba tiež skonštatovať, že išlo o krátku epizódu, ktorá bola prerušená rýchlym zánikom Veľkej Moravy. Navyše problém boli aj rozkoly v moravskej cirkvi medzi franským duchovenstvom latinskej tradície na čele s Vichingom na jednej strane a sv. Metodom s jeho žiakmi, ktorí boli predovšetkým slovanského pôvodu, na strane druhej.

tags: #krestansky #kostol #morava #pred #kristom