Kresťanský pohľad na sexualitu

Sexualita je základnou zložkou osobnosti a jej spôsobom bytia, prejavovania sa, komunikácie s inými a vyjadrovania ľudskej lásky.

Som veriaca, od malička vedená ku kresťanským hodnotám, ktoré sa v rámci možností aj snažím žiť. Na začiatok chcem zdôrazniť, ako som rád, že si sa na nás obrátila so žiadosťou o radu. Ide o konflikt, ktorý zažíva množstvo ľudí, žien aj mužov. Nielen tých mladých.

Veľmi rozšírený problém v dnešnej spoločnosti celkovo je veľkosť dôrazu, ktorý sa kladie na pocity (KKC 1768). Zredukovali sme rozmer človeka len na hodnotu pocitov, či už sa bavíme o láske, ktorú aj ty samotná cítiš, alebo výčitky, ktoré sa nedostavili, hoci si ich očakávala. Môžeme sa cítiť veľmi dobre o niečom, čo nám veľmi škodí.

Cirkev vidí sexualitu ako Boží dar, je to niečo, čo je prirodzene hlboko zakorenené v každom človeku a dotýka sa to každého aspektu ľudskej osoby, či už po stránke tela alebo duše (KKC 2332). Takže nemôžeme povedať, že by Cirkev nechápala hĺbku sexuálneho rozmeru v živote človeka.

Hneď na začiatku Písma, prvé slová, ktoré od človeka počujeme, sa týkajú práve sexuality. Adam obdivuje Evu (pred hriechom - a teda plne prirodzene a správne, tak, ako to má byť) a hovorí: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.” (Gn 2, 24), tento kľúčový rozmer potvrdzuje neskôr aj samotný Kristus (Mt 19,5-6).

Sexuálne spojenie zjednocuje človeka. Je dobré a prirodzené, že po tom túžiš, a tak je to zdravé. V kontexte všetkého, čo som napísal treba pochopiť, že sexuálne spojenie partnerov je vrcholom zjednotenia a sebadarovania sa jeden druhému... je to vec natoľko intímna, že má byť vykonávaná len po zložení záväzného sľubu vzájomnej lásky.

Ak je vaša láska skutočne taká pevná a chcete spolu budovať život - potom prirodzene vyvstáva otázka: prečo sa nezobrať? Na tieto dve otázky nemôžu byť opačné odpovede.

Z tvojej správy je zrejmé, že ti na tvojej účasti na Eucharistii úprimne záleží, preto ťa tiež musím upozorniť na jednu skutočnosť… Pokiaľ absolvuješ sviatosť zmierenia s vedomím, že budeš opätovne hrešiť a nemáš úprimné predsavzatie na zanechanie hriechov, táto spoveď je z princípu neplatná (KKC 1451-1452), pretože nie je z tvojej strany úprimná a úplná.

Je jednou vecou poznať svoje slabosti a uvedomovať si, že zrejme spadneme znovu, a úplne inou je mať v pláne alebo očakávať, kedy sa ku hriechu vrátime. Prvá situácia je potrebná pre priznanie si našich slabostí a náš osobný aj duchovný rast a druhá je neúprimnosťou alebo dokonca vyloženým pokrytectvom voči Bohu a sebe samému. Preto takáto spoveď, hoci kňaz v dobrej vôli udelí rozhrešenie, neobstojí pred Bohom, ktorý pozná zákutia našich sŕdc.

Ako z celkového kontextu mojej odpovede vyplýva, záver, ktorý musím urobiť, je jednoznačný. Aj keď vnímaš, že sex s tvojím partnerom je z lásky, keďže je mimo manželstva, nemôžeš mať účasť na Eucharistii (1 Kor 11, 27), hoci ty subjektívne na tom nevidíš nič zlé alebo aj keď s tým nesúhlasíš („Láska je príčinou toho, že sa porušujú zákony Boha, ale milovať v pravde znamená zachovávať Jeho zákony.“ Boží štát 14, 26).

Táto láska a úprimnosť sú skvelým základom, hoci pokiaľ nie sú nasledované konkrétnymi rozhodnutiami a činmi, nestačia. Môžem odporučiť jedine modlitbu a úprimný rozhovor o tom, ako veľmi a prečo ti na tomto záleží, a vytvorenie priestoru, aby získal osobnú skúsenosť s Cirkvou, nie len ako s inštitúciou, ale ako so živým organizmom, ktorým v skutočnosti je.

Aj ja som mal vo svojom živote vzťahy, v ktorých som nedokázal žiť sexuálnu čistotu. Nebolo pre mňa jednoduché priznať si to, ani s tým niečo urobiť - práve preto viem, že to nie je ľahké. Rozumiem ti nielen ako niekto, kto pozná učenie Cirkvi, ale aj ako človek, ktorý sám prechádzal a každý deň opätovne prechádza zápasom o svoju čistotu.

Viem, aké ťažké je počúvať pohľad, ktorý hovorí proti tomu, po čom túžiš… keď srdce túži po láske a blízkosti a zabúda, že bez záväzného prísľubu to nie je skutočne celistvé.

„Láska je jediná skutočná cesta k plnosti života, a to sa uskutočňuje prostredníctvom úplného darovania sa druhým. - Sv. Ján Pavol II., Redemptor Hominis (1979), č. „Skutočný život sa nachádza v darovaní sa. - Sv. Ján Pavol II., Novo Millennio Ineunte (2001), č. „Človek dosahuje plnosť života prostredníctvom darovania seba. - Sv. Ján Pavol II., Familiaris Consortio (1981), č.

Uprostred Austrálie, v jednej oblasti, ktorá bývala v minulosti pravidelne sužovaná suchom a lesnými požiarmi, sa vyvinula zásada, že sa nesmie zakladať oheň mimo kamenných domov. Chcel som ti totiž povedať, že sex ako taký je skutočne dobrá a krásna vec a že nemám dôvod ti neveriť, že si s ním mala zatiaľ len dobrú skúsenosť.

Ale generácie našich predkov považovali sexuálnu energiu za niečo podobné ohňu. Za niečo dobré, užitočné a krásne, ale aj za niečo mocné a potenciálne nebezpečné, čo treba vhodne usmerňovať. No a niekoľko pozitívnych skúseností, ktoré sa nevymkli spod kontroly, ešte nie sú dôkazom toho, že generácie našich predkov, mnohé svetové kultúry (nielen tie ovplyvnené kresťanstvom) a 2000 ročné učenie Cirkvi nemajú v niečom pravdu, keď nám kážu tešiť sa z krásy tejto energie len v kontexte manželstva.

Múdrosť ľudstva nám teda hovorí, že tešiť sa z krásy sexuálneho spojenia máme nielen výlučne s osobou, ktorú milujeme a ktorá miluje nás, ale že je na to potrebný aj vhodný bezpečný kontext, a tým je zmluva dvoch ľudí, ktorí sa zaviažu milovať sa nielen dnes a zajtra, ale po celý život.

Plánuje s tebou zostať, aj keď pominú prvotné pocity zaľúbenia a váš vzťah začne byť viac rutinný? A bude mať tie isté plány, aj keď tá situácia skutočne nastane? Nerozmyslí si to potom?

Horolezci v nebezpečných horách sa často lanami priväzujú jeden k druhému, aby, keď sa jeden pošmykne, druhý ho mohol zachytiť. Čo by si si o tom pomyslela? Toto je manželská zmluva. Je to niečo, čo nám má pomôcť v situáciách, kedy naše vlastné sily a schopnosti nestačia.

Možno si povieš, že na toto máte ešte čas, že zatiaľ vám stačí zaľúbenie. No keď zaľúbenie pominie, môže už byť neskoro odhodlať sa na taký významný krok, akým je manželstvo. Okrem toho, ak chcete budovať komplexný celoživotný vzťah ako hlboké priateľstvo, porozumenie, dopĺňanie sa a napokon aj plnohodnotný sexuálny život, je dobré na tom pracovať v tomto poradí a nie v opačnom.

Aby ste to zistili skôr, bolo by treba sa na nejaký čas zrieknuť sexu (alebo sa o to aspoň seriózne pokúsiť) a pozrieť sa, či váš vzťah drží dostatočne pokope ešte aj niečo iné.

Ak to myslíte vážne a chcete, aby váš vzťah bol nielen telesný, ale aby bol aj o hlbokom spojení sŕdc a duší, mali by ste byť schopní vyjadriť toto vaše úplné sebadarovanie aj verbálne. Vaše telesné “all-in” spojenie by malo nasledovať až po “all-in” vášho manželského súhlasu.

Toto je tiež dôvod, prečo je predmanželský sex, na rozdiel od nášho požiarneho príbehu, problémom aj vtedy, keď sa veci príliš nevymknú spod kontroly. Ak aj zostanete spolu už len vy dvaja, preskakujete vo svojom vzťahu niečo dôležité.

Samozrejme, ja ako kňaz nemám so sexom skúsenosť, čerpám len z poznania tých, ktorí tú skúsenosť majú. Z mnohých zdrojov, ktoré formovali moje názory v tejto oblasti, uvediem len zopár, ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre tvoje ďalšie “štúdium”.

Eucharistia nie je totiž nejaká vec, Eucharistia je vzťah so živým Ježišom. S Ježišom, ktorý si žiada celé naše srdce. Môžeme a máme mať samozrejme vzťahy aj medzi sebou navzájom, vrátane tých sexuálnych (s jednou osobou v manželstve), ale ak prijímame Ježiša za svojho Pána, potom by všetky tieto vzťahy mali byť v súlade s tým, čo nám hovorí on (pre nás katolíkov aj prostredníctvom Cirkvi).

Snúbenci pripravujúci sa na prijatie sviatosti manželstva, ako aj mnohé páry už žijúce v manželstve, nemajú často sami pred sebou zodpovedané otázky týkajúce sa rôznych foriem sexuálneho správania sa v manželstve. Ide najmä o sexuálne správanie sa v plodnom období, ak manželia predchádzajú tehotenstvu.

Boh má pre sexualitu konkrétny plán. Sexuálne správanie sa je dobré, pokiaľ sa zhoduje s týmto Božím plánom; a je zlé, keď je s týmto plánom v rozpore. Celá biblická tradícia ukazuje, že Boh chce, aby sex bol manželským aktom, ktorý je otvorený alebo aspoň nie úmyselne uzatvorený voči odovzdávaniu života.

Pohlavný styk má byť tiež absolútne osobným, intímnym aktom a zároveň aj aktom symbolickým, v ktorom manžel a manželka vzájomne obnovujú sebadarujúcu lásku, ktorú si sľúbili pri sobáši. Pocit sexuálnej rozkoše je Bohom určený k tomu, aby bol spojený s týmto aktom symbolizujúcim sebadarovanie.

Môžeme povedať, že tento pocit je spojený s radosťou, ktorú má Boh, keď vidí žiť kresťanských manželov dennodenne vzájomnú starostlivú lásku, ktorá je pravou manželskou láskou. Aj keď je fyzicky možné dosiahnuť orgazmus autostimuláciou, t.j. masturbáciou, je to nemorálne, pretože je to konanie proti vzájomnostnému charakteru sexuality.

Taktiež je fyzicky možné, aby jeden z manželov uspokojoval masturbáciou toho druhého, čo je rovnako nemorálne. Orgazmus je jedinečný pocit rozkoše určený Bohom výhradne na to, aby sprevádzal akt symbolicky obnovujúci sebadarujúcu lásku, sľúbenú pri uzatvorení manželstva a kompletný genitálno-genitálny, neantikoncepčný pohlavný styk medzi manželom a manželkou v tomto jedinečnom vyjadrení manželskej lásky.

Všetky formy antikoncepčného správania sú v rozpore jednak so symbolickým významom manželského styku (záväzok sebadarujúcej lásky), ako aj s jeho významom odovzdávania života. Z týchto dôvodov neexistuje morálny rozdiel medzi používaním antikoncepčných prostriedkov a antikoncepčným správaním sa.

Všeobecne neprijateľné spôsoby sexuálneho správania sa

Je neprípustné používať neprirodzené formy regulácie pôrodnosti. Patrí sem akákoľvek forma hormonálnej antikoncepcie (tabletky, podkožné implantáty, náplaste...) vnútromaternicové telieska, chemické nehormonálne látky (spermicídy), alebo mechanické pomôcky - kondómy a pesary, ktorých cieľom je zabrániť ovulácii, alebo stretnutiu spermií so ženským vajíčkom.

Všetky prípravky hormonálnej antikoncepcie a vnútromaternicové telieska zabraňujú implantácii (uhniezdeniu) nového života v maternici a predstavujú dodatočne aj zlo potratu tým, že môžu spôsobiť zabitie novovyvíjajúcej sa ľudskej bytosti.

Ostatné formy antikoncepčného správania sa sú taktiež v rozpore s Božím stvoriteľským plánom. Sem patrí prerušovaná súlož (t.j. zakončenie pohlavného styku ejakuláciou mimo pošvy), vzájomná a individuálna masturbácia.

Do tejto skupiny patrí taktiež necking, petting a každá podobná forma telesných dotykov, ktoré zámerne vedú k orgazmu ktoréhokoľvek z manželov bez úplného genitálno-genitálneho styku. To sa netýka naopak celkom prijateľnej praxe dráždenia klitorisu (dráždca), ktoré pomáha manželke dosiahnuť orgazmus buď pred alebo po manželovej ejakulácii do pošvy, t.j. ako súčasti normálneho manželského pohlavného styku.

Análny sex predstavuje styk so zavedením penisu do konečníka. Keďže takýto spôsob nemôže z hygienických dôvodov nikdy predchádzať genitálnemu sexu, neexistujú okolnosti, za ktorých by mohol byť prípustný.

Zdá sa, že v súlade s Božím plánom je pri pohlavnom styku prirodzenejšie fyzické spojenie pohlavných orgánov a osobné stretnutie pohľadov. Oba sú dôležité a vzájomne nezameniteľné.

K čistote v manželstve patrí samozrejmá zásada, že manželia nečítajú ani neprezerajú pornografické materiály akéhokoľvek druhu, či už tzv. soft (jemné) porno, ako napr. Playboy, alebo materiály typu hard (tvrdé) porno, ktoré je v súčasnosti tiež ľahko dostupné.

Prípustné spôsoby sexuálneho správania sa manželov

Za prípustné spôsoby manželského sexuálneho správania sa možno označiť tie, ktoré neboli vymedzené negatívne ( nakoľko vychádzajúc z významu sexuality možno konštatovať, že sexuálne správanie sa manželov má jasné vymedzenie, t.j. jedná sa o “buď .. alebo”; napr. manželia buď používajú antikoncepciu, alebo ju nepoužívajú a podobne).

Existujú však typy správania, ktoré sa môžu vyskytovať v určitom stupni. Takéto otázky vznikajú v súvislosti so sexuálne vzrušujúcimi aktivitami počas plodného obdobia, ak sa manželia predtým rozhodli, že by pre nich v tomto čase nebolo zodpovedné mať pohlavný styk a riskovať tehotenstvo.

Manželia sa môžu bozkávať a dotýkať spôsobom, ktorý by bol objektívne hriešny pre snúbencov; pre manželov takéto správanie predznamenáva plné sexuálne spojenie, ktoré by legitímne mohli mať ihneď, ale ho odkladajú na neskôr. Pokiaľ by vášeň prevládla, môžu pokračovať až do plného manželského styku.

Aktivity, pri ktorých manželia prežívajú sexuálnu rozkoš do určitého stupňa, hoci aj úmyselne, sú prípustné, pokiaľ sa nestanú nadmerne dráždivými. Manželia sú pozvaní mať ich pod kontrolou.

Manželia musia mať pre takéto správanie opodstatnený dôvod, pretože ide o aktivitu, ktorá so sebou nesie možnosť nechceného orgazmu. Také dôvody môžu zahŕňať potrebu telesného kontaktu, potrebu byť ocenený(a), prípadne otupenie ostria sexuálneho napätia, ktoré môže doliehať na jedného alebo aj oboch manželov.

Vzájomné láskanie a bozky na prsia a hruď závisia od ich následkov. Pre niektoré manželské páry takéto prejavy môžu byť príliš dráždivé, a preto sa musia obmedziť len na bezprostrednú predohru; iní manželia to môžu bez problémov robiť bez nadmerného vydráždenia.

Účelom tohto letáčiku nie je povzbudzovať manželov k pokusom “kam až možno zájsť”. Jeho cieľom bolo zodpovedať otvorene a pravdivo na otázky, ktoré boli položené pri rôznych rozhovoroch s manželmi a poukázať na neskreslené učenie Cirkvi o radostiach a úskaliach ľudskej sexuality.

Existuje skutočný duchovný úžitok z určitého stupňa askézy dokonca aj v manželskom vzťahu. Na druhej strane sa niektorí manželia potrebujú naučiť, že nie je potrebné, aby počas abstinencie v plodnom období žili striktne ako “brat a sestra”, a že takýto spôsob môže byť pre nich aj škodlivý.

Každý z manželov má byť ústretový k potrebe telesného kontaktu toho druhého a pritom si musí uvedomovať, že potreba telesného kontaktu ešte neznamená pozvanie k pohlavnému styku. Každý človek žijúci v manželstve by mal mať na pamäti, že manželská čistota je cnosť, ktorú má každý rozvíjať ako dobrú dispozíciu usmerňujúcu jeho správanie.

Ak majú neobvyklé problémy s abstinenciou v plodnom období, mali by preskúmať svoje dôvody pre túto abstinenciu. Majú skutočne dostatočne vážny dôvod vyhnúť sa tehotenstvu? Nevolá ich Boh k tomu, aby prijali ďalšie dieťa?

Pokiaľ sú presvedčení o vážnosti svojich dôvodov a majú veľké problémy s pohlavnou zdržanlivosťou, potrebujú viac využiť duchovné prostriedky, ktoré Boh poskytuje - čítanie jeho Slova, časté prijímanie sviatosti Eucharistie a pokánia, dennú modlitbu a zmysel pre humor.

Sexualita je jedna z mála oblastí, na ktorú Cirkev menila názor v priebehu dejín. Od nutného zla, nevyhnutného k plodeniu detí, až po intímny akt sebadarovania, ktorý odhaľuje niečo z tajomstva Boha. Bohužiaľ, ešte aj dnes sa bežne stretávame s názormi, že Cirkev učí, že sex je zlý.

Áno, aj v Cirkvi boli rôzne prúdy, ktoré hlásali pokrivený obraz na ľudské telo. V judaizme sú prikázania týkajúce sa sexuality veľmi jasne dané a nemenné. Tieto prikázania veľmi jasne definujú, za akých okolností je sex povolený.

Rané kresťanstvo postupne stratilo svoj židovský charakter a ďalej sa formovalo už najmä v kontexte grécko-rímskeho sveta. V oblasti sexuality však dochádzalo k veľmi silnej konfrontácii, keďže sexuálna morálka bola v pohanských oblastiach veľmi voľná.

Aj učenie cirkevných otcov bolo ovplyvnené tradíciou, historickým kontextom, ale aj ich osobným životom. Svätý Augustín prežil veľmi búrlivú mladosť. Keďže sám podľahol pokušeniu sexuálnej neviazanosti, na ľudskú sexualitu sa pozeral podozrievavo.

Ježiš pozdvihol prirodzenú dôstojnosť manželstva tým, že ho povýšil na sviatosť. Cirkev kládla veľký dôraz na jeho sviatostnosť a vernosť. Bolo to v dobe, kedy sa nevera vnímala ako normálna súčasť života.

Niektorí cirkevní otcovia, napríklad Gregor Nysský alebo Hyeronym, sa mylne domnievali, že sexualita a manželstvo sú dôsledkom hriechu, ktorý Boh predvídal. S tým nesúhlasil sv. Tomáš Akvinský, ktorý hovoril, že už v raji, pred upadnutím do hriechu, existovala sexualita i pohlavné rozmnožovanie.

Veľký posun vo vnímaní manželstva a sexuality spôsobil pápež Pius XII., ktorý hlásal, že povolanie človeka k svätosti sa realizuje v dvoch rozmeroch - povolaním k panenstvu a povolaním k manželstvu. Na tú dobu tiež veľmi otvorene hovoril o tom, že pocity, ktoré manželia pri styku zažívajú, nie sú hriešne ani nečisté.

Podľa tohto svätca je sexuálna mravnosť vo svojej podstate vyjadrením Božej lásky našimi telami. Keď teda žijeme podľa pravdy našej sexuality, napĺňame skutočný zmysel nášho bytia a jestvovania. Platí to však aj naopak. Ak nežijeme podľa pravdy našej sexuality, úplne strácame význam nášho bytia.

V manželstve sa odkrýva niečo z tajomstva trojičnej Božej lásky a má byť symbolom a nástrojom vzájomného požehnania a posvätenia. Ján Pavol II. vo svojich katechézach o manželskej láske povedal: „Sviatosť, ako viditeľný znak, je vysluhovaná človekom, jeho telom, pomocou jeho viditeľnej mužskosti a ženskosti. V skutočnosti telo, a iba telo, môže zviditeľniť neviditeľné - duchovné a božské.

Je veľká škoda, že svet nás katolíkov často vníma ako tých, pre ktorých je sex hriešny a zlý. Cirkev vníma sexualitu ako niečo oveľa krajšie, intímnejšie, vášnivejšie ako dnešný svet. Ten hovorí o sexe iba ako o živočíšnej potrebe. Je jedno s kým, kedy, ako, hlavne aby si na malú chvíľu zažil uspokojenie svojich túžob.

Keď sexualitu zúžime iba na obyčajný ľudský pud a živočíšnu potrebu, ktorú treba naplniť za akýchkoľvek okolností, robíme ju niečím obyčajným a všedným. Cirkev hovorí o tom, aký krásny, intímny a hlboký môže byť sex, lebo nechce, aby sme sa uspokojili s niečím, čo nám nemôže dať naplnenie. Lebo v Božom pláne je sex vzájomným intímnym darovaním sa milovanej osobe.

Prečo je sex taký fascinujúci? Čo je zmyslom sexu? Prirodzene sa chceme ospravedlniť a preferujeme svetonázory, ktoré nám to umožnia. Naproti tomu svetonázor, ktorý tu odporúčam nepotvrdzuje mňa, ani moje myšlienky, môj prístup, alebo správanie; naopak, kresťanský svetonázor ma z definície vyzýva a volá, aby som zmenil moju myseľ a správanie. Ak je to pravda, musíme očakávať, že to bude nepohodlné.

Ale toto je tá otázka: Je kresťanský pohľad na sexualitu pravdivý? Čo je zmyslom sexu? Všetky zvieratá, ktoré sa rozmnožujú nesexuálne, chcú rozmnožiť, jednoducho sa rozdelia!

Cirkevné učenie je v tejto otázke stále neoblomné a nemanželský sex stále predstavuje prekážku k prijímaniu Eucharistie. Prijímaním Eucharistie hovoríš Ježišovi, že je tvojím Pánom a že chceš celý svoj život riadiť podľa jeho učenia.

Sexuálne správanie sa je dobré, pokiaľ sa zhoduje s týmto Božím plánom; a je zlé, keď je s týmto plánom v rozpore. Pohlavnosť orientovaná na plodenie, je na úrovni fyzickej najväčším prejavom spoločenstva lásky manželov.

Dnes, aj medzi kresťanmi, možno v nazeraní na sexuálnu výchovu pozorovať značnú odlišnosť. V dnešnej klíme morálneho zväzku sa skrýva nebezpečenstvo konformizmu, ktorý prináša nie malé škody. Ako odpoveď na túto situáciu sa z mnohých miest volá po vhodnej sexuálnej výchove.

Druhý vatikánsky koncil v Deklarácii o kresťanskej výchove udáva smer, v akom sa má sexuálna výchova robiť, a priznáva mládeži právo dostať výchovu primeranú osobným nárokom. Koncil presne hovorí: „Berúc do úvahy pokrok psychológie a didaktiky, treba pomáhať deťom a mládeži súladne rozvíjať fyzické, mravné a intelektuálne schopnosti a postupne nadobúdať čoraz zrelší pocit zodpovednosti, čo sa týka vytrvalého úsilia o náležité zošľachťovanie vlastného života a o dosiahnutie skutočnej slobody a pritom smelo a vytrvalo premáhať prekážky.

Keď pastorálna konštitúcia Gaudium et spes hovorí o dôstojnosti manželstva a rodiny, uvádza rodinu ako prednostné miesto pre formáciu mladých k čistote. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii o poslaní kresťanskej rodiny v súčasnom svete vyhradzuje dôležitosť sexuálnej výchove.

tags: #krestansky #pohlad #na #sexualitu