Kresťanský pôst: 40 dní pokánia a prípravy na Veľkú noc

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

Najvýznamnejšia udalosť v kresťanskom kalendári sa blíži. Veriaci v rôznych kútoch sveta budú čoskoro oslavovať ďalšiu Veľkú noc. Prípravu na očakávané sviatky odštartuje pôst.

Pôst nie je výmyslom kresťanov. Odriekanie jedla bolo bežné už v období antiky. Starí Gréci a Rimania ho aplikovali ako medicínsku metódu, ktorá mala zlepšiť zdravotný stav pacientov. Miesto si našiel aj v niektorých východných náboženstvách, kde sa uplatnil ako očistný rituál. Za svoj ho poňali aj raní kresťania. Pôst mal pre nich spirituálny význam. Vykonávali ho ako formu pokánia, ktorou chceli vyjadriť ľútosť nad hriechmi. Znamenal tiež vnútorné očistenie a utíšenie v čase príprav na Veľkú noc.

Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov. Ako vzniklo pôstne obdobie? Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).

Prvé zmienky o pôste v kresťanstve siahajú do 2. storočia. Význam pôstu sa v priebehu storočí nemenil, no jeho trvanie áno. Raní kresťania nemali niekoľkotýždňové pôstne obdobie, aké majú súčasní veriaci. Jedla sa zdržiavali len 40 hodín na Veľký piatok a na Bielu sobotu. 40 hodín symbolizovalo 40 dní, ktoré podľa Biblie strávil Ježiš na púšti pred začatím svojho verejného pôsobenia. Kresťania si túto udalosť pripomínali práve odmietaním mäsitých pokrmov. Niektorí veriaci sa počas týchto 2 dní zriekali akéhokoľvek jedla.

Spomienka na Ježišových 40 dní na púšti sa neskôr pretavila do predĺženia pôstu a zahrnutia pôstneho obdobia do liturgického kalendára. Približne od 4.-5. storočia sa kresťania postili už 40 dní. Po zavedení Popolcovej stredy sa pôstne obdobie začínalo práve v tento deň a trvalo do Veľkej noci. Zahájenie 40-dňovej doby bez mäsa, alkoholu a zábavy prebiehalo slávnostnou omšou a následným sypaním popola na hlavy veriacich na znak pokánia. V 11. storočí sa obrad pokánia zmenil. Miesto sypania popola na hlavu sa počas omše značil na čelo veriacich malý krížik z popola.

40-dňová dĺžka pôstneho obdobia ostala rovnaká dodnes, no cirkevné pravidlá postenia sa v priebehu histórie menili. Veriaci si neskôr neodriekali mäso počas celého pôstu. “Vegetariánskymi” dňami boli iba stredy a piatky. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci neprebiehali zábavy a v niektorých krajinách bolo zvykom nosiť staré oblečenie. Prísny pôst s jedným ľahkým bezmäsitým pokrmom za deň sa dodržiaval na Veľký piatok a Bielu sobotu.

S rozdelením kresťanov a vznikom nových kresťanských cirkví boli do prežívania tejto časti liturgického kalendára vnesené ďalšie zmeny. Rímskokatolícka cirkev ostala pri postení bez mäsa v stredy, v piatky, na Veľký piatok a Bielu sobotu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev sa vrátila k úplnému 40-dňovému pôstu bez mäsa. Niektorí veriaci si odopierali aj vajíčka, mlieko a iné živočíšne potraviny.

Kultúru neobohacuje iba kresťanský pôst. Jedlo a zábavu si odriekajú aj členovia iných náboženských hnutí. Pôst je súčasťou duchovného života u židov, moslimov, hinduistov aj budhistov. V každom z uvedených náboženstvách prebieha inak, pri iných udalostiach a iným spôsobom. Židia majú najväčší pôst počas sviatku Jom kipur. Moslimovia sa postia počas dní v deviatom mesiaci ramadán. U hinduistov sú bežné celodenné pôsty v čase konania festivalov Navarátri a Maha Shivaratri.

Napriek rozdielom v prežívaní pôstu je jeho význam podobný. Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia.

Popolcová streda

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu.

Pre kresťanov sa Popolcovou stredou začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc.

Popolcová streda je dňom pokánia. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola.

Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Obrad posvätenia popola a značenia krížom na čelo počas Popolcovej stredy.

Pôstna disciplína

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

Veľký pôst sa začína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok.

Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 uzniesla na tejto úprave pôstnej disciplíny:

• Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
• Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.

Ako sa postíme dnes?
Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsových pokrmov;
• vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
• čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
• vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť.

Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav.

Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň.

Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv.

Pôst je časom prípravy a pokánia.

Veľký týždeň

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježia Krista so zvesťou o jeho umučení.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.

Kvetná nedeľa

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa, alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.

Pašie (lat. passio - utrpenie) - opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.

Veľký týždeň - je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň). Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Zelený štvrtok

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti i sviatosti kňazstva.

Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.

Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.

Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmorum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.

Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“. (Po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“.)

Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia (v sobotu v noci) a namiesto nich sa používajú rapkáče.

Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté ...

Ako sa postiť a vydržať?

Každý rok sa to opakuje. Začne sa pôstne obdobie a my premýšľame, čoho sa tento rok vzdáme. Niektorí ohlásia svoj „pôst od sladkostí“, iní dramaticky vyhlásia, že na 40 dní rušia Netflix. A potom sú tu tí odhodlanejší, ktorí sa chcú skutočne postiť, ale už po pol dni skončia v náručí chladničky s povzdychom, že „to Boh určite pochopí“.

Ale čo ak by sme pôst prestali vnímať ako sezónny challenge a namiesto toho sa vrátili k jeho skutočnému zmyslu? A ako sa postiť, aby sme to vydžali a malo to hlbší zmysel pre náš vzťah s Bohom?

V Biblii pôst nebol o miernej nepohode - bol znakom totálnej závislosti od Boha. Mojžiš sa postil 40 dní na hore Sinaj, Ježiš sa postil 40 dní na púšti. Pôst nebol o tom, že by si detoxikovali organizmus alebo testovali výdrž - bol to čas, keď sa vzdali všetkého jedla, aby boli bližšie Bohu.

My sme si pôst v modernom svete tak trochu zjemnili. Ale raní kresťania praktizovali úplný pôst dvakrát do týždňa, keď od západu slnka nejedli nič až do ďalšieho západu slnka. Nie preto, že by Boh chcel, aby sme trpeli, ale preto, aby sme sa naučili niečo dôležitejšie - že skutočným zdrojom nášho života nie je chlieb, ale Boh sám.

Prečo úplný pôst?

Ak si si doteraz vyberal len „jemnejšie“ druhy pôstu, skús tento rok niečo viac. Úplný pôst od jedla nie je len pre duchovných superhrdinov. Je to prax, ktorá má moc transformovať naše srdce, myseľ a ducha.

Pripomenie ti tvoju závislosť od Boha. Keď si hladný, uvedomíš si, že sila na tento deň neprichádza z jedla, ale z Boha.

Naučí ťa ovládať sa. Vo svete, kde sa všetko točí okolo okamžitej odmeny, je pôst „duchovné fitko“ na posilnenie sebakontroly.

Pripraví ťa na skutočné duchovné boje. Ak sa naučíš povedať nie chlebu, ľahšie povieš nie aj iným pokušeniam.

Tu je pár tipov, ako sa postiť a vydržať až do konca:

• Začni pomaly. Poraď sa so svojím lekárom a stanov si reálne ciele. Miesto 40-dňového pôstu najskôr vynechaj len jedno jedlo. Ak sa ti to podarí, skús sa postiť jeden deň v týždni, napríklad od večere do večere. Počet dní môžeš postupne zvyšovať.
• Pi veľa vody a modli sa. Keď sa postíš, každý pocit hladu využi ako impulz na obrátenie sa k Bohu. Pôst bez modlitby je len hladovka.
• Nechaj si to pre seba. Pôst nie je príležitosť na získanie duchovných bodov u ľudí. Ak ho všade oznamuješ („Fú, som taký hladný, ale ja sa dnes POSTÍM!“), trochu to stráca zmysel. Ježiš jasne povedal, že pôst máme robiť skryto - nie preto, aby nás obdivovali ľudia, ale aby nás formoval Boh.
• Neposti sa preto, aby si si niečo „zaslúžil“ od Boha. Boh nie je automat na požehnanie, kde vhodíš mincu - pôst - a vypadne ti odmena. Nemusíš si jeho priazeň zaslúžiť odriekaním. Boh ťa miluje rovnako v deň, keď sa postíš, aj v deň, keď si dáš burger. Pôst nemení Boha, mení teba. Učí ťa spoliehať sa na neho a otvára ti oči pre veci, ktoré si inak nevšímaš.
• Využi získaný čas na Boha. Čas, ktorý by si venoval príprave a konzumácii jedla, využi na čítanie Biblie, počúvanie chvál, dlhší rozhovor s Bohom alebo sa jednoducho pred Bohom stíš. Prázdny žalúdok ti pripomenie, aby si naplnil svoju dušu.

Napriek tomu vyskúšaj pôst ako pravidelnú duchovnú disciplínu počas celého roka - ako pozvanie do hlbšieho vzťahu s Bohom.

Význam kresťanského pôstu

Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.

Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.

Zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života, je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.

Dávanie (resp. dobročinnosť) je tretia súčasť pôstneho obdobia. Dávanie je našou reakciou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.

Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by mali iní obdivovať. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.

Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie.

tags: #krestansky #post #40 #dni #predpisana