Pri úvahách o ekonomike a finančnej kríze málo berieme do úvahy múdrosť sociálneho učenia Cirkvi. Svetlo, ktorým Kristus žiari skrze Cirkev na tento svet sa týka všetkých oblastí života, aj ekonomiky. Ponúkame preklad rozhovoru s Dr. Andrewom Anelom, odborníkom na finančné otázky, ktorý tvrdí, že učenie Katolíckej cirkvi týkajúce sa oblasti trhovej ekonomiky je jednoznačné.
Čo si Cirkev myslí o kapitalizme, socializme a iných ekonomických systémoch? Pre vysvetlenie postoja Cirkvi ku kapitalizmu a socializmu budeme čerpať z diela Catechism for Business. Cirkev nevyberá nejaký konkrétny ekonomický model ako katolícku cestu ekonomického života.
„Cirkev neponúka žiadne modely; reálne a efektívne modely môžu vyvstať len v rámci rôznych dejinných okolností prostredníctvom úsilia všetkých tých, ktorí zodpovedne čelia konkrétnym problémom v spoločenských, ekonomických, politických a kultúrnych aspektoch, pretože sa navzájom ovplyvňujú“ (Ján Pavol II., Centesimus annus, č. 43).
Začnime hneď v strede: predstavuje katolícke učenie o ekonómii určitú strednú alebo tretiu cestu medzi kapitalizmom a socializmom? Odpoveď znie: nie. „Cirkevná sociálna doktrína nie je 'treťou cestou' medzi liberálnym kapitalizmom a marxistickým kolektivizmom... tvorí samostatnú kategóriu... je presnou formuláciou výsledkov starostlivého uvažovania o komplexných skutočnostiach ľudského bytia... vo svetle viery a cirkevnej tradície“ (blahoslavený Ján Pavol II., Sollicitudo rei socialis, č. 41).
Kresťanský socializmus nie je "treťou cestou" medzi kapitalizmom a socializmom. Je to samostatný systém, ktorý tvorí presnú formuláciu výsledkov starostlivého uvažovania o komplexných skutočnostiach ľudského bytia vo svetle viery a cirkevnej tradície.
Vlajka kresťanského socializmu
Vzťah socializmu k evanjeliovému učeniu
Zodpovedá socializmus evanjeliovému učeniu? Odpoveď je znova „nie“. „Musíme zavrhnúť ilúziu, že politika prerozdelenia existujúceho majetku by mohla problémy definitívne vyriešiť. V modernej ekonomike je hodnota majetku plne závislá od schopnosti generovať výnosy v prítomnosti a budúcnosti. Preto sa nevyhnutne musí vytvárať bohatstvo, a musíme na to pamätať, ak chceme, aby bol boj proti hmotnej chudobe účinný z dlhodobého hľadiska,“ povedal pápež Benedikt XVI. vo vyhlásení ku Svetovému dňu mieru 1. 1. 2009.
Ide najmä o to, že „solidarita je v prvom rade zmysel pre zodpovednosť každého človeka voči každému človeku, a preto nemôže byť zverená výlučne štátu“ (Benedikt XVI., Caritas in veritate, č. 38). „Keď sociálny štát zasahuje priamo a odníma spoločnosti zodpovednosť, jednotlivci sa už toľko nezapájajú do pomoci druhým, nadmerne stúpa množstvo verejných orgánov, ktorých zmýšľanie je skôr byrokratické než orientované na starostlivosť o ľudí, a ktoré sú charakteristické obrovským navýšením nákladov“ (Centesimus annus, č. 48).
A preto „náboženský socializmus [a] kresťanský socializmus stoja v protiklade. Nikto nemôže byť zároveň dobrým katolíkom a ozajstným socialistom“ (pápež Pius XI., Quadragesimo anno, č. 120).
Citácie piatich pápežov o odsúdení socializmu Katolíckou cirkvou (Pápež Lev XIII nezaobchádza so socializmom v rukavičkách). Ak vás to nepresvedčí, je tu niekoľko citácií od ďalších pápežov, ktorí so socializmom, ba ani s tzv. „Náboženský socializmus a kresťanský socializmus sú teda výrazy protirečivé: nik nemôže byť dobrým katolíkom a zároveň pravým socialistom.“ (Pápež Pius XI, encyklika Quadragesimo Anno, 15.
Kapitalizmus a evanjeliové učenie
A čo kapitalizmus? Je v súlade s evanjeliovým učením? Na túto otázku v roku 1991, tesne po páde Sovietskeho zväzu, opatrne odpovedal Ján Pavol II.: „Ak pod pojmom 'kapitalizmus' myslíme ekonomický systém, ktorý uznáva fundamentálnu a pozitívnu rolu obchodu, trhu, súkromného vlastníctva a následnej zodpovednosti za prostriedky výroby a slobodné ľudské konanie v ekonomickom sektore, potom je odpoveď kladná, aj keď by bolo možno vhodnejšie hovoriť o 'obchodnej ekonomike', 'trhovej ekonomike' alebo 'slobodnej ekonomike'. No ak 'kapitalizmus' definujeme ako systém, v ktorom sloboda ekonomického sektora nie je súčasťou solidného právneho systému, a ktorý nechápe túto slobodu ako súčasť širšie chápanej ľudskej slobody, ktorej jadro je etické a náboženské, potom je odpoveď jednoznačne záporná“ (Centesimus annus, 42).
Trhová ekonomika teda je v súlade s evanjeliovými hodnotami, ak je zasadená do systému zákonov, ktoré zaručujú, že slúži všetkým aspektom ľudskej slobody, nie len ekonomickej slobode. Pretože „ekonomická sloboda je len jedným z prvkov ľudskej slobody. Ak sa pozeráme na ekonomickú slobodu oddelene, vnímajúc človeka čisto ako výrobcu alebo spotrebiteľa tovarov, a nie ako osobu, ktorá vyrába a konzumuje, aby prežila, potom ekonomická sloboda stráca nevyhnutnú spojitosť s človekom a nakoniec sa mu odcudzí a utláča ho“ (Centesimus annus, č. 39).
V predchádzajúcom článku som spomenul nový študijný odbor na Catholic University of America - Obchodná analýza, jednoročný diplomový odbor oboznamujúci študentov humanitného zamerania s jazykom a nástrojmi obchodu (msba.cua.edu). V rámci tohto odboru vyučujem predmet s názvom Duch podnikania, na ktorom čítame plné texty vyššie spomenutých hlavných pápežských spisov, aby študenti získali náležitý morálny pohľad na ekonomiku.
A zamestnávatelia to oceňujú. S hrdosťou môžem povedať, že všetci absolventi z prvého roku sa úspešne zamestnali a ich plat je viac než o 50 % vyšší v porovnaní so sumou, ktorú by zarábali pred absolvovaním tohto študijného odboru.
28 rokov od socializmu
Princípy kresťanského socializmu:
- Človek je stvorený na Boží obraz, čo mu priznáva hodnotu a dôstojnosť, ktorú nemôže odobrať žiadny spoločenský systém.
- KSH verí, že každý národ má zodpovednosť voči svojim občanom a ich potrebám, pričom je dôležité vytvárať spravodlivé a dôstojné podmienky pre všetkých.
- KSH verí, že všetci ľudia sú stvorení na obraz Boží, čo znamená, že majú rovnakú hodnotu a dôstojnosť.
- Kresťanský univerzalizmus pre KSH znamená aj snahu o sociálnu spravodlivosť na globálnej úrovni, pričom katolícka cirkev môže slúžiť ako hlas pre tých, ktorí sú marginalizovaní, a pomáhať pri boji proti chudobe, diskriminácii a sociálnym nespravodlivostiam.
Z kresťanského učenia vyplýva zásada lásky k blížnemu, ktorá vedie k tomu, že každý človek by mal prispievať k spoločnému dobru, nie iba k vlastnému prospechu. Práca má v kresťanskom socializme dvojaký význam - nielen ako prostriedok obživy a získavania primeraných materiálnych statkov, ale aj ako služba Bohu a blížnemu.
Kresťanskí socialisti odmietajú bezbrehý konzumný kapitalizmus a devastáciu životného prostredia. Rešpekt k prírode ako Božiemu stvoreniu vedie k myšlienke udržateľného rozvoja, ktorý nie je len o ekonomickom raste, ale aj o ochrane prírody pre budúce generácie.
Teokratický socializmus nepredstavuje nutne vládu Cirkvi, ale skôr etický rámec založený na kresťanských zásadách ako pravda, čestnosť, pokora, a spravodlivosť, ktoré by mali byť základom rozhodovania a riadenia spoločnosti. Cieľom by bolo vytvoriť spoločnosť, kde sú zákony aj systém tvorené s ohľadom na kresťanské morálne princípy a podporu duchovného a morálneho rozvoja.
Kresťansko-socialistické hnutie uznáva existenciu národných štátov a súčasne myšlienku kresťanského univerzalizmu, pričom do tejto koncepcie zapája katolícku cirkev ako významného aktéra, ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní spravodlivejšej a súdržnejšej spoločnosti.
KSH hľadí na národné štáty ako na spoločenské jednotky, v ktorých môžu občania - jednotlivci rozvíjať svoje národné zvyklosti a tradície, a tiež ako na prostriedok pre zabezpečenie blahobytu a rozvoja svojich občanov, pričom univerzálne kresťanské hodnoty slúžia ako základ pre interakciu medzi týmito štátmi.
Kombinácia uznávania národných štátov s myšlienkou kresťanského univerzalizmu a úlohou katolíckej cirkvi umožňuje KSH poskytnúť holistický pohľad na politiku a spoločnosť, kde sa individuálne národné záujmy prepájajú s globálnymi hodnotami a morálnymi povinnosťami voči všetkým ľuďom.
Socializmus ako filozofia rovnosti má svoje hlboké náboženské korene. Túžba po sociálne spravodlivej spoločnosti sa stala súčasťou nielen kresťanstva, ale aj iných svetových vierovyznaní a z etického hľadiska je nespochybniteľná. Vedomie tejto súvislosti a zohľadnenie mravného rozmeru socialistického hnutia mohlo zabrániť mnohým deformáciám, ktoré sa vyskytli počas posledných dvoch storočí.
Všetky utopické predstavy o sociálne spravodlivej spoločnosti vyrástli z koncepcie tzv. etického socializmu. To znamená, že pôvodná teória nesledovala primárne ekonomické ciele a do rozporu s náboženstvom ju dostal až Karol Marx. No aj ten bol ovplyvnený biblickými pravdami, ako to presvedčivo dokázali Sigmund Freud a Erich Fromm.
Judaizmus ustanovil právo byť nasýtený bez ďalšieho obmedzenia. Boh tu vystupuje ako matka živiteľka, ktorá svoje deti nasycuje bez toho, aby vopred stanovovala podmienky. Nový zákon pokračoval v proteste Starého zákona proti vlastníckej štruktúre existencie. Preto raní kresťania ostro kritizovali bohatých a mocných, nekompromisne vystupovali proti bohatstvu, svetskej i cirkevnej moci ako strašnému zlu.
Prví Ježišovi nasledovníci boli predchnutí spontánne zdieľanou solidaritou prejavujúcou sa aj v spoločnom vlastníctve materiálnych statkov. Zmysel tohto spôsobu života však nebol ekonomický. Bol vyjadrením úsilia oslobodiť sa od akejkoľvek túžby po majetku, oslobodiť sa od vlastníckej štruktúry, zabudnúť na vlastné ego a úplne sa venovať porozumeniu a blahu ostatných ľudí.
Najstaršie kresťanské spoločenstvá naozaj trvali na radikálnom vzdaní sa majetku a varovali pred hromadením bohatstva. Je to jedna z najstriktnejších požiadaviek, od ktorej závisí úspech celého projektu.
V kontraste s raným kresťanstvom, ktoré malo nesmierne sociálne účinky, vyčíta Ragaz súčasnému kléru jeho túžbu po moci, vďaka ktorej má záujem o udržiavanie konzervatívneho poriadku.
tags: #krestansky #socializmus #knihy