Prežívame obdobie, v ktorom sa tešíme z toho, že náš Spasiteľ porazil smrť. Keďže Ježiš vstal z mŕtvych, každého z nás dnes môže napĺňať nádej, že raz budeme spolu s Pánom vzkriesení aj my. A tak môžeme spolu so svätým Pavlom triumfálne zvolať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo?
Veriaci, ktorí vzkrieseného Krista videli na vlastné oči a dotkli sa Ho svojimi rukami, strávili zvyšok života rozprávaním o vzkriesení. Židov až tak neurážali tie dva drevené kvádre, ako ich urážal ten prázdny hrob. Ježiš nie je mŕtvy. Keď vstal z hrobu a postavil sa proti všetkým satanový klamstvám a intrigám, zaručil ti tie najúžasnejšie skutočnosti na svete.
Tvrdenia apoštolov o Ježišovej smrti boli mimoriadne kontroverzné, avšak prenasledovali a mučili ich nie kvôli tomu, čo hovorili, ale pretože sa ich tvrdenia stali skutočnosťou. Kázne v Skutkoch sú plné vzkriesenia a stále dokola ukazujú, čo vzkriesenie znamená pre tých, ktorí nasledujú Krista.
Jedného dňa všetci prejdeme bránou smrti, a Ježiš, prvorodený z mŕtvych, nás môže pritom naplniť dôverou, ba dokonca aj radosťou. No ono ho mení už teraz! Ježišu, ďakujeme ti, že si zvíťazil nad hriechom a smrťou!
Ako si obnoviť myseľ podľa Biblie | Nový človek 6
Sedem dôvodov, prečo Ježiš vstal z mŕtvych
- Ježiš vstal, aby dokázal, že porazil smrť. Dovtedy sa zdalo, že generáciu za generáciou smrť pohlcuje každý kúsok života a nádeje. Ak v Neho veríš, smrť nemôže držať vo svojej moci ani teba: „Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11:25). Satan sa spriahol s Judášom, Pilátom a židovskými vodcami, aby zabili Vodcu života, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych (Sk 3:15), „zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci“ (Sk 2:24 - ekumenický preklad).
- Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že zasľúbenia a upozornenia v Starej zmluve sú skutočne od Boha. Božie zasľúbenia boli odjakživa jediným záchranným lanom nádeje pre tých z nás, ktorí žijeme pod najvyšším trestom smrti. Zasľúbenia jednoducho vyzerajú byť príliš dobré na to, aby boli pravdivé, no len pokým neuvidíme, že Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych. „… ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo.
- Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že jedného dňa bude súdiť všetky hriechy. Boh bude súdiť každý hriech, ktorý sme spáchali a ktorý bol spáchaný proti nám. Zvíťazí spravodlivosť? Zmetie nás Boh do pekla?
- Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že sa nakoniec vráti a všetko napraví. Minulý rok nám poskytol ďalších dvanásť mesiacov plných dôkazov, že tento svet je zlomený a rúca sa. Táto Veľká noc je ďalším dôkazom, že naša nádej je nažive ako Ježiš. Svet bude zbavený hriechu vrátane všetkých jeho príčin a následkov. V Božom múdrom a láskyplnom pláne nie je tým dňom dnešok.
- Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že skutočne môžeš byť od svojho hriechu zachránený. Nezaslúžiš si spasenie a nikdy ho nebudeš môcť dosiahnuť vlastnou silou a odhodlaním. Ak by Kristus z mŕtvych nevstal, nádej by ležala v hrobe vedľa Neho. Hriech nás odsudzuje na večné zatratenie a nikdy nekončiace muky (Mt 13:41-42; Zjv 14:11). Hriech z nás robí otrokov smrti (Rim 6:16-20; Ef 2:1). No Boh, Kristus vstal z mŕtvych, aby odstránil náš dlžobný úpis, keď ho pribil na kríž (Kol 2:14) a pre Boha nás oslobodil nás od hriechu. „Lebo Dávid… umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie. Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. Petra a Jána prišli zlapať kňazi, „ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi“ (Sk 4:2). „… vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych. Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uhoľným kameňom. Peter uzdravil muža, ktorý bol od narodenia chromý, keď ho v uzdravujúcom mene Ježiša vyzval, aby po všetkých tých rokoch znovu chodil.
- Ježiš bol zasľúbeným mesiášom Izraela, no nezomrel a nevstal z mŕtvych iba pre izraelské etnikum. Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že Boh si vybral ľudí z celého sveta, teda nie len z Izraela ale aj z Ázie, Afriky a Ameriky. Jeho Krv bola dostatočná na to, aby vykúpila ľud z každého kmeňa a jazyka, ľudu i národa (Zjv 5:9). Jeho smrť nás nielenže zmieruje s Bohom, no zmieruje nás aj medzi sebou cez hocijakú možnú bariéru a prekážku.
- Ježiš vstal z mŕtvych, aby dokázal, že Boh je zvrchovaný aj nad najhorším zlom sveta (Sk 2:23). Ježišova smrť vyzerala ako najväčšia prehra, akú kedy zažili Boží ľudia. Namiesto toho, aby nastúpil na trón a porazil svojich nepriateľov, bol zasľúbený Kráľ ponížený a ukrižovaný. Ale v momente, keď to vyzeralo tak, že vyhralo zlo, Boh niesol každý kúsok hriešnosti, aby dosiahol svoje najväčšie víťazstvo. „Ježiša Nazaretského… ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž. V tomto dokonalom akte rebélie a nepráva zmenil Boh históriu s láskou, aby zachránil a uspokojil svojich ľudí.
Smrť je naša Veľká nepriateľka - väčšia než čokoľvek iné. Nárokuje si na každého jedného z nás a prenasleduje nás neúnavne po všetky naše dni. Moderní ľudia píšu a rozprávajú donekonečna o láske, zvlášť romantickej láske, ktorá mnohým uniká. Nikto sa však nevyhne smrti. Hovorí sa, že žiadna vojna ani pandémia nezvýšila úmrtnosť - postihne každého jedného.
Ako pastor som strávil veľa hodín v prítomnosti zomierajúcich ľudí. S blížiacou sa smrťou sa ľudia dívajú späť na svoj život a cítia veľkú ľútosť. Na povrch vystupuje hlboká nespokojnosť so sebou samým. Mimo ľútosti za minulosť je aj strach z budúcnosti. Pavol vo svojej diskusii o smrti v 1. Korinťanom 15 tvrdí, že „ostňom smrti“ je hriech (v. 56). Tak to učil aj v Rimanom 1:20-22, že my všetci vieme, akokoľvek to skrývame, že Boh je náš Stvoriteľ, ktorý si zaslúži naše uctievanie a poslušnosť. Avšak my sme toto poznanie „odmietli“ (v.
Smrť však robí náš pocit viny a nespokojnosti o to viac uvedomovaným. Naše svedomie sa nedá umlčať tak, ako predtým. Shakespearov Hamlet rozmýšľa o samovražde, ale rozhodne sa nevykonať ju. Hrozí sa niečoho po smrti: „neznámej krajiny, z ktorej sa žiaden cestovateľ nevrátil.“ To nám spôsobuje strach pred súdom. Napriek všetkému úsiliu vina pretrváva, a najmä vtedy, keď uvažujeme o smrti.
Miesto toho, aby sme žili v strachu zo smrti, by sme sa mali dívať na smrť ako na duchovný zápach soli, ktorý nás má zbaviť falošnej viery, že budeme žiť naveky. Keď si na pohrebe, zvlášť svojho priateľa či milovanej osoby, počúvaj, čo ti Boh hovorí: Všetko v živote je dočasné okrem jeho lásky. Všetko v tomto živote nám vezmú, okrem jedinej veci: Božej lásky, ktorá pôjde na smrť s nami a prevedie nás smrťou do jeho náruče. Toto je jediná vec, ktorú nemôžeš stratiť.
Aby nás zachránil, Ježiš sa stal „pionierom“ našej spásy tým, že trpel a zomrel. Grécky výraz na to je archégos. Biblický učenec William Lane hovorí, že by sa toto slovo malo v skutočnosti prekladať ako „náš šampión.“ Šampión bol človek, ktorý sa zúčastňoval v boji ako reprezentant. Keď Dávid bojoval s Goliášom, obaja boli šampiónmi svojich armád. Bojovali ako zástupcovia. Keď zvíťazil váš šampión, zvíťazila celá armáda, hoci nikto z nej nepohol ani prstom.
Práve to Ježiš urobil. Postavil sa proti našim najväčším nepriateľom - hriechu a smrti. Na rozdiel od Dávida, Ježiš nielen riskoval svoj život, ale dal ho a tým ich porazil. Prevzal trest, ktorý sme si my zaslúžili za naše hriechy - trest smrti - namiesto nás, ako náš náhradník. Ale pretože on sám bol dokonalým človekom, bezhriešnej lásky voči svojmu Otcovi a blížnym, smrť ho „nemohla držať (Sk 2:24). Preto Heb 2:14 hovorí, že zničil moc smrti, lebo zomrel a vstal. Tým zrušil náš trest a zaručil budúce vzkriesenie všetkých, čo sú s ním vierou zjednotení.
Všetky náboženstvá hovoria o smrti a posmrtnom živote, ale hlásajú, že musíš žiť dobrý život, aby si bol pripravený na večnosť. Ako sa však blíži smrť, všetci vieme, že sme zďaleka neurobili ani svoje maximum; nežili sme tak, ako sme mali. Kresťanstvo je odlišné. Nenecháva ťa pred smrťou samého na seba, aby si držal záznam svojho života a dúfal, že to bude stačiť. Namiesto toho ti ponúka šampióna, ktorý porazil smrť, ktorý ti odpúšťa a prikrýva ťa svojou láskou. Stojíš pred smrťou „v ňom“ a s jeho dokonalým záznamom (Flp 3:9).
Takže keď Hamlet hovoril o smrti ako „neznámej krajine, z ktorej sa žiaden cestovateľ nevrátil,“ tak sa mýlil. Niekto sa zo smrti vrátil! Ježiš Kristus zničil moc smrti a otvoril nám „prechod cez neľútostné múry sveta.“ Keď sa vierou tohto chytíme, nemusíme sa viac báť tmy.
Pavol nestojí zoči voči smrti stoicky. On sa jej posmieva. Ako sa môže niekto so zdravým rozumom dívať na najmocnejšieho nepriateľa ľudstva a posmievať sa mu? Pavol na to hneď odpovedá: Ostňom smrti je totiž hriech a silou hriechu je zákon. No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista! (1Kor 15:56-57).
Pavol hovorí, že „osteň smrti“ (ako vraví Hamlet) je naše svedomie, náš zmysel hriechu a súdu pred morálnym zákonom.
Som si istý, že aj keď smútil nad stratou týchto priateľov, silu a útechu nachádzal práve v nádeji na vzkriesenie. Tejto nádeji sa priamo venoval vo svojom liste adresovanom kresťanom žijúcim v Solúne. „Nechceme, bratia… aby ste sa zarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním“ (1 Sol 4, 13 - 14).
Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu.