Krížová cesta Marianka: História a pamiatky najstaršieho pútnického miesta na Slovensku

Mnohé historické a kultúrne pamiatky sú spojené s náboženským životom našich predkov. Marianka je jedným z najstarších pútnických miest v Európe a zároveň jedným z najznámejších v celej dávnej Uhorskej ríši. Dodnes si Marianka zachovala povesť pútnického miesta. K pútnickým miestam sa prirodzene viažu mystické príbehy o stretnutiach so svätými, alebo zázrakmi, ktoré sa tu udiali. Marianka sa pýši hneď dvoma.

Za najstarší názov sa považuje Thal z roku 1377. Slovenské pomenovanie Marianka sa používa od 15. storočia.

Kostol Narodenia Panny Márie v Marianke

História a legendy

Vznik pútnického miesta je spojený s legendou o soške Panny Márie. Vznik sošky „Tálskej Madony“, ktorá je vysoká 42 centimetrov, je datovaný do roku 1030. Prvý, reálnejší, sa udial ešte v roku 1030 za panovania svätého kráľa Štefana, keď jeden zo spoločníkov biskupa a mučeníka Gerarda z Csanádu (asi 980-1046) v týchto miestach vyrezal obraz Márie z lipového dreva a pravidelne sa pri ňom modlil.

Podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030. Pravdepodobne ju vytesal z hruškového dreva alebo našiel zbojník žijúci v tunajšom lese, ktorí mal ťažko choré deti. Pri modlitbe sa mu zjavila sa mu Matka Božia a prisľúbila mu, že keď deti okúpe v prameni kde našiel jej sošku, jeho deti ozdravejú. Tak sa aj stalo.

Vzhľadom na netolerantný prístup svetskej vrchnosti ku kresťanom po smrti Štefana bol nútený obraz schovať a ten sa našiel až o tristo rokov neskôr.

Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé.

Zvesť o tomto mieste a prameni sa rýchlo rozšírila, pretože aj ostatní ľudia tu nachádzali vyslyšanie svojich prosieb.

História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.

Kláštor v Marianke

Vývoj a správa pútnického miesta

Marianka bola 400 rokov pod správou Rádu Paulínov - až do roku 1786, kedy cisár Jozef II. rozpustil všetky rády v Rakúsko-uhorskej monarchie. Od šestnásteho storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium. Generálny predstavený mal právo udeľovať doktorát teológie.

Nový rozvoj pútnického miesta sa začal v roku 1927 s príchodom bratov Tešiteľov až do roku 1950, kedy komunistický režim prísne obmedzoval náboženský život v krajine. Od roku 1927 - 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky.

Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom. V súčasnosti v Marianke sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov. Kostol Narodenia Panny Márie bol 31. júla 2011, dekrétom pápeža Benedikta XVI., povýšený na baziliku minor.

Architektúra a pamiatky

V súčasnosti pozostáva areál pútnického miesta z viacerých sakrálnych stavieb, najmä z obdobia baroka. Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický. Koncom sedemnásteho storočia bol na náklady cisára Leopolda I. rekonštruovaný v barokovom slohu. Aj presbytérium bolo prestavané v barokovom štýle, ale koncom devätnásteho storočia (1877) bolo regotizované. Z tohto obdobia pochádza neogotický hlavný oltár, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho a vitráže v oknách kostola.

Najvýznamnejšou pamiatkou je už spomenutý kostol a priľahlý kláštor, ktorí slúžil rádu pavlínov. Dnes slúži na exercície a ako pútnický dom a je spravovaný rehoľou Tešiteľov. Ďalej sa tu nachádza Kaplnka sv. Anny. Od kostola ku svätému prameňu je vybudovaná tzv. Mariánska cesta, ktorá pozostáva zo šiestich kaplniek s tematikou života Panny Márie. Na konci Mariánskej cesty sa nachádza kaplnka nad Svätou studňou s kupolou, pod ktorou je prameň vody.

Medzi historické pamiatky patrí dominantný gotický kostol Narodenia Panny Márie. Klenot chrámu je socha sediacej Madony z konca 14. stor.

Pamiatka Rok vzniku
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie 1377
Kaplnka sv. Anny 1691
Kaplnka sv. studne 1696
Šesť mariánskych kaplniek 1723 - 1729
Socha sv. Pavla pustovníka 1714
Súsošie sv. Jána Nepomuckého 1760
Lurdská jaskyňa a Krížová cesta 1930 - 1936

Krížová cesta

Značnú časť areálu pútnického miesta tvorí krížová cesta, ktorá je situovaná v bukovom zalesnenom svahu. Jej kompozíciu tvorí 50 drevených sôch v životnej veľkosti. Pod krížovou cestou je Lurdská jaskyňa.

Krížová cesta je umiestnená v prírodnej scenérii zalesneného úbočia po ľavej strane Marianskeho potoka (predtým Kláštorného potoka) nad Lurdskou jaskyňou v tvare venca. Krížovú cestu tvorí 14 zastavení, z toho 13 kaplniek, každá je odlišná slohom. Darcov pripomínajú tabuľky na jednotlivých kaplnkách. V kompozíciách jednotlivých zastavení je umiestnených spolu 50 sôch v životnej veľkosti, z toho 45 sôch dospelých a 5 sôch detí. Sochy zhotovil a dodal ateliér "Bohumil Bek" z Kutnej Hory.

História výstavby Krížovej cesty

Kongregácia Bratov tešiteľov prevzala správu pútnického miesta v Marianke v roku 1927 z poverenia biskupa Pavla Jantauscha. Na rok 1930 pripadlo 900-sté výročie existencie mariatálskej svätej sošky. Bratia tešitelia pripravili k tomuto výročiu veľkolepé oslavy, ktoré boli aj so sprievodnými podujatiami rozložené od mája do konca októbra. Už v tom čase boli definitívne rozhodnutí zo zbierky vybudovať Krížovú cestu na svahu nad lurdskou jaskyňou.

Jedným zo sprievodných podujatí osláv 900. ročného jubilea sa tak stalo aj posvätenie základného kameňa Kalvárie. Jej posviacku vykonal františkánsky páter Eduard Nižňánsky 15. septembra 1930 vo sviatok Bolestnej Panny Márie. Do kameňa bola zacementovaná zakladacia listina, ktorú napísal predstavený kláštora Ján Polakovič a všetci rehoľníci ju podpísali.

So samotným budovaním Kalvárie sa započalo s malým odstupom, pravdepodobne až v roku 1933. Do júla nasledujúceho roku však už bolo zhotovených sedem kaplniek. Pre kaplnky sa zvolil tvar s veľkým otvoreným priestorom, aby v nich mohli byť prezentované výjavy Krížovej cesty v podobe zostáv sôch v životnej veľkosti. Zasklené mreže kaplniek, evokujúce tvar kríža, boli zhotovené podľa návrhu Imricha Mokroša.

Lurdská jaskyňa v Marianke

V roku 1936 boli práce na Kalvárii viac-menej ukončené a tak sa 8. september - deň Narodenia Panny Márie určil za slávnostnú posviacku vybudovanej Kalvárie. Vykonal ju františkánsky provinciál Bruno Böhm a následnú pontifikálnu omšu pri lurdskej jaskyni odslúžil apoštolský protonotár Ľudovít Okánik. Podľa dobovej tlače bolo v ten deň v Mariatáli 40 tisíc návštevníkov.

Súčasnosť

Na pútnické miesto Marianka prichádzajú pútnici už vyše 900 rokov, pretože je to miesto ticha, modlitby a prehlbovania vzťahu človeka k Bohu a k Matke Božej. Marianka má množstvo barokových pamiatok, ale jej zaujímavosť spočíva i v jej polohe, keďže ňou prechádzajú turistické trasy pre peších a je zástavkou i východiskom pre výlety do Malých Karpát.
Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Narodenia Panny Márie, Námestie 4.

tags: #krizova #cesta #v #marianke #cez #post