V súčasnosti viaceré zákony prihliadajú na situáciu, keď rodič sám vyživuje a vychováva dieťa. V tejto súvislosti sa v právnych predpisoch používa termín „osamelý rodič“ (osamelý zamestnanec, osamelý poistenec). Poďme sa pozrieť na to, aké práva a nároky vyplývajú zo zákona pre slobodné matky na Slovensku.
Štátne sociálne dávky
Či sa dieťa narodí v manželstve alebo nie, neovplyvní to výšku dávok od štátu. Nezáleží na tom, či sa o dieťa stará otec ženatý, slobodný, rozvedený, ovdovený. Výška štátom poskytovaných sociálnych dávok je jednotná. Žiadne špeciálne štátne sociálne dávky, ktoré by si mohla žena uplatniť z titulu, že je „slobodná matka“, neexistujú.
Materská dovolenka a materské
Na dlhšiu materskú dovolenku má nárok nielen osamelá slobodná mamička, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Osamelej žene a osamelému mužovi (slobodný/ovdovený/rozvedený) sa poskytuje materská, resp. Poistenkyňa má nárok na materské v trvaní 34 týždňov. Ak je poistenkyňa osamelá, má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ktorý zaniká uplynutím 37. týždňa. Osamelosť sa preukazuje čestným vyhlásením, v ktorom je nutné uviesť dôvod osamelosti.
Splnenie podmienky osamelosti je potrebné sledovať ku koncu 34. týždňa. Osamelosť sa posudzuje vždy ku koncu „základného“ nároku na materské, t. j. nie pri vzniku nároku na materské. To znamená, že poistenkyňa vždy ku koncu základného nároku na materské predloží Sociálnej poisťovni doklady preukazujúce osamelosť spolu s čestným vyhlásením.
Na účely predĺženia poberania materského z 34. na 37. týždeň je osamelý ten, kto je slobodný, ovdovený, rozvedený alebo je osamelý z iných vážnych dôvodov. Táto definícia platí aj pre osamelého poistenca (na účely zákona o sociálnom poistení).
Rodičia, ktorí žijú spolu v jednej domácnosti, ale nie sú zosobášení (druh/družka), nie sú považovaní za „osamelých,“ a to ani vtedy, ak má každý z nich trvalý pobyt na inom mieste. Pokiaľ rodičia dieťaťa žijú v mimomanželskom partnerskom vzťahu, nemajú nárok, aby im bolo materské vyplácané dlhšie. Ak požiadajú Sociálnu poisťovňu o dlhšiu podpornú dobu poberania materského z dôvodu osamelosti, sú povinní vrátiť materské, resp.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Pracovné právo a osamelí rodičia
Niektoré právne predpisy (Zákonník práce, zákon o sociálnom zabezpečení) prihliadajú na osamelosť rodiča a osamelému rodičovi priznávajú viac nárokov ako rodičovi, ktorý žije v manželskom alebo mimomanželskom zväzku (druh/družka).
V zmysle Zákonníka práce je osamelý zamestnanec ten zamestnanec, (i) ktorý žije sám a zároveň (II) je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Taktiež za osamelého zamestnanca sa považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov. Dôvodová správa k Zákonníku práce však uvádza, že môže ísť o situácie, keď je jeden z rodičov dlhodobo v zahraničí, alebo vykonáva trest odňatia slobody, ale aj z dôvodu dlhodobého liečenia jedného z rodičov.
Uvedené ustanovenie § 40 ods. 1 Zákonníka práce uvádza, že musia byť „kumulatívne“ teda naraz splnené obe podmienky, a to (i) žiť sám a zároveň (ii) zamestnanec musí byť slobodný, ovdovený alebo rozvedený. Potom by sa však takýto zamestnanec pod definíciu osamelého zamestnanca nedostal, pretože aj keď by napr. žil sám, bol by stále v manželskom zväzku. Práve preto je dobré vnímať § 40 ods. 1 Zákonníka práce komplexne.
Z pohľadu práva by nebolo správne chápať pojem „žiť sám“ ako fyzickú osamelosť. Pojem „žiť sám“ je chápaný ako právna kategória. Judikatúra súdov ju objasňuje ako stav, keď sám nežije ten, kto žije s inými osobami „v spoločnej domácnosti.“ Domácnosť je pojem definovaný v Občianskom zákonníku. Tvoria ho osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Nie je podstatné, či osoby majú trvalý alebo prechodný pobyt.
Preto napr. ak matka býva po rozchode u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o dieťa, neznamená to, že okamžite pôjde o spoločnú domácnosť a matka tak stratí status „osamelej zamestnankyne“. Aj tu platí, že každý prípad je nutné posudzovať osobitne.
V Zákonníku práce nie je uvedená povinnosť osamelých rodičov informovať svojho zamestnávateľa, že sa o dieťa stará a vychováva ho sám. Pokiaľ by sa takáto prax súdov rozšírila, mohlo by to odrádzať zamestnávateľov zamestnávať rodičov s malými deťmi, pri ktorých môžu pochybovať o tom, či sú osamelí a teda na výchovu dieťaťa sami.
Práva osamelého zamestnanca
- Ak ste osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, zamestnávať Vás prácou nadčas možno len s Vašim súhlasom.
- Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď sa osamelí zamestnanci starajú o dieťa mladšie ako 3 roky.
- Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky.
Úprava pracovného času
Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
V prípade, ak by úprava pracovného času spôsobila poruchu alebo sťaženie prevádzky zamestnávateľa, môže zamestnávateľ zamietnuť žiadosť zamestnankyne a nepristúpiť k úprave jej pracovného času.
Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Ak spĺňate status osamelej zamestnankyne podľa § 40 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný Vám vyhovieť v úprave pracovného času podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce.
Výživné pre slobodné matky
Je všeobecne známe, že otec, ktorý s maloletým nežije, má už od narodenia dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu k rukám matky. Výška výživného sa stanoví podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov - podľa zákona platí, že dieťa musí mať rovnakú životnú úroveň ako otec. Už menej sa však vie, že nárok na výživné voči otcovi dieťaťa má aj nevydatá matka.
Otec dieťaťa je slobodnej mamičke povinný najneskôr odo dňa pôrodu prispievať primeranou čiastkou na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Táto povinnosť trvá po dobu dvoch rokov od narodenia dieťaťa, žena však môže o príspevok požiadať aj neskôr.
Právo žiadať príspevok sa však premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Určenie otcovstva
Ak sa žene narodí dieťa počas trvania manželstva, nemusí v súvislosti s určením otcovstva riešiť prakticky nič. Podľa tzv. prvej domnienky otcovstva totiž bude automaticky platiť, že za otca dieťaťa budú úrady považovať jej manžela.
Otcovstvo dieťaťa narodeného mimo manželstva môže byť určené dvoma spôsobmi: V prvom rade sa rodičia môžu dohodnúť a určiť osobu otca tzv. súhlasným vyhlásením urobeným pred súdom alebo matričným úradom. Súhlasným vyhlásením je možné určiť aj otcovstvo nenarodeného dieťaťa ešte počas tehotenstva. Ak k dohode o určení otcovstva nedôjde, zostáva matke len súdna cesta.
Ak sa do rodného listu otec nezapisuje, bude mať dieťa priezvisko po matke. V prípade, že sa otec k dieťaťu riadne prizná, musia sa rodičia o priezvisku dohodnúť; priezvisko treba nahlásiť na matrike najneskôr do troch dní od narodenia dieťaťa. Keď rodičia nie sú schopní sa o priezvisku (či dokonca o krstnom mene) dohodnúť, rozhodne o ňom aj v tomto prípade príslušný súd.
OSAMELÁ MAMA, NECHAJ SA POVZBUDIŤ! | Rady a tipy, ako byť šťastnou, zdravou a prosperujúcou slobodnou matkou.
Veríme, že tento článok Vám poskytol užitočné informácie o právach a nárokoch slobodných matiek na Slovensku.