Liturgia je ústredným bodom kresťanského života a zahŕňa širokú škálu praktík a symbolov. Tento článok sa venuje rôznym aspektom liturgie, od správneho prednesu pašií až po význam liturgických predmetov a odevov.
Zvonenie zvončekom počas premenenia
Zvonenie zvončekom počas premenenia je upravené v smerniciach Rímskeho misála. Krátko pred premenením posluhujúci podľa potreby zvončekom upozorní veriacich. Podľa miestnych zvykov možno zazvoniť pri obidvoch pozdvihovaniach. Na Slovensku Konferencia biskupov stanovila, že zvoniť sa má pred epikézou, čo je zároveň pokynom, aby si veriaci kľakli. Pre zvonenie počas pozdvihovania Konferencia biskupov nevydala podrobné predpisy, preto treba zachovať zvyk, ktorý pretrváva v danej farnosti.
Kríž starého oltára vs. Kríž nového oltára
Každý oltár má svoju výbavu. Bod 117 IGMR požaduje "super altare vel circa ipsum" (podobne aj bod 308 "super altare vel prope ipsum") je teda nutné, aby kríž tvoril s oltárom celok, výrazy "circa" a "prope" to jednoznačne požadujú. Kríž na starom oltári síce tvorí s oltárom celok, ale s iným oltárom.
Prednes pašií
Pašie sú riadnym ohlasovaním evanjelia, aj keď ich prednášajú (pre nedostatok riadnych služobníkov) laici. Prednesu evanjelia vzdávame úctu tým že stojíme, a že sa každý otočí k tomu, ktorý evanjelium prednáša (na toto sa často zabúda). Chorí a slabí pre pokročilý vek si môžu sadnúť (ako aj v iných častiach omše), ale nedá sa automaticky predpokladať, že všetci členovia sláviaceho spoločenstva sú slabí alebo chorí.
Ambona má byť postavená tak, aby z nej mohli prednášať Božie slovo aj traja služobníci (Cf. Všeobecné smernice lekcionára, n. 34) v našich kostoloch sa na tento predpis často zabúda. V takom prípade sa ostatní dvaja postavia vedľa ambony, nie k oltáru alebo sedesu. Usporiadanie miest v liturgickom priestore neurčujú mikrofóny, ale podľa predpísaného usporiadania sa mikrofóny pripravia, alebo podľa potreby prenesú. Sedes nie je miesto, určené na ohlasovanie Božieho slova. Ako správne prednášať pašie?
Zahaľovanie krížov a obrazov
Rímsky misál pred piatou pôstnou nedeľou má predpis: "Ak biskupská konferencia uzná za dobré, môže sa aj naďalej zachovávať zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole. Kríže zostanú zahalené až do konca Slávenia utrpenia a smrti Pána na Veľký piatok a obrazy až do začiatku Veľkonočnej vigílie." Predmetom sú kríže v kostole. Interpretácia predmetu sú tie kríže, ktoré sa používajú pri slávení liturgie, pričom nemusia byť nevyhnutne iba v kostole, ale kdekoľvek, kde sa slávi liturgia. Doba, počas ktorej "zostanú" zahalené, začína buď od piatej pôstnej nedele (u nás) alebo od skončenia slávenia večernej omše na Zelený štvrtok (v celej Cirkvi).
Ak sa takýto nezahalený procesiový kríž postaví k oltáru, na ktorom sa celebruje, je to priamym porušením platného liturgického predpisu. Slovo nezahalený neobsahuje Rímsky misál (ani latinský, ani slovenský), teda nie je tu napísané „nezahalený“, ale ozdobený.
Liturgické farby
Liturgické farby majú svoj význam a použitie v rôznych obdobiach a sviatkoch:
- Biela: Veľkonočné a Vianočné obdobie, sviatky a spomienky Pána, Panny Márie a svätých, ktoré nie sú spojené so spomienkou o ich umučení, pri omšiach spojených s vysluhovaním niektorých sviatostí a svätenín.
- Čierna: Pri sláveniach za zosnulých. Čierna farba je stále riadnou liturgickou farbou Rímskej liturgie.
- Ružová: Na nedeľu "Laetare" (IV pôstna) a nedeľu "Gaudete" (III adventná).
- Zlatá: Smie nahradiť všetky liturgické farby, okrem čiernej a fialovej (podľa mienky niektorých nemôže nahradiť ani ružovú).
- Strieborná: Smie nahradiť bielu (podľa mienky niektorých i ružovú).
- Modrá: Zvykne sa používať ako doplnok liturgických odevov pre mariánske slávenia, ale je iba doplnkom bieleho liturgického rúcha.
Pri pobožnostiach sa môžu používať liturgické rúcha. Ich farba sa riadi zvykom, liturgickým obdobím, alebo osobitným charakterom pobožnosti. Tradičným obdobím pre konanie krížovej cesty je pôstne obdobie, preto bola zvolená fialová farba, ktorá je pre túto pobožnosť na Slovensku považovaná za zvyk. Ak sa však koná pobožnosť krížovej cesty na Veľký piatok, používa sa farba červená. Červená farba je vhodnou alternatívou k fialovej na sviatky Pána, ktoré sú spojené so spomienkou na jeho umučenie (Veľký piatok, Povýšenie sv. Kríža, alebo, kde se koná, Nájdenie sv. Kríža). Inak je stále vhodné používať fialovú, pretože krížová cesta nie je len rozjímaním o Pánovom umučení, ale aj o jeho vzťahu k našej spáse a hriechu človeka.
Používanie latinčiny v liturgii
Latinčina je vlastným jazykom Rímskej liturgie (Rímska liturgia sa niekedy nazýva aj Latinská liturgia). Druhý vatikánsky koncil hovorí v Konštitúcii o posv. liturgii: Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch [...] (SC, n. 36, §1). Latinčina teda ostáva prvou voľbou.
Význam kríža v liturgii
Kríž je posvätné znamenie v kresťanskej symbolike. Uctieva sa ako znamenie umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela. V blízkosti oltára nám kríž pripomína, že na každej svätej omši Pán Ježiš medzi nami sprítomňuje obetu na kríži.
Kde nie je možné priame spoločné obrátenie na východ, môže slúžiť kríž ako vnútorný východ viery. Mal by stáť v strede oltára a byť spoločným zorným bodom pre kňaza a pre modliace sa spoločenstvo. Bodom, ku ktorému sa má všetko vzťahovať, je Pán. On je vychádzajúcim slnkom dejín. Preto sa môže jednať buď o kríž utrpenia sprítomňujúci Trpiaceho, ktorý si pre nás nechal prebodnúť bok, z ktorého vytiekla krv a voda - eucharistia a krst - , rovnako ako sa môže jednať o triumfujúci kríž, ktorý vyjadruje myšlienku na nový príchod Krista, a pohľad smeruje k nemu.
Kristov sv. Kríž nad tebou, Kristov sv. Kríž pod tebou i vôkol teba! A ty, katolík kdeže si? Nachádzaš sa na drevenej arche Nového Noeho - Krista? Si s Kristom spoluukrižovaný?
Drahý katolík, keď budeš vchádzať do kostola na svätú omšu, skôr než doň vojdeš pozri sa nad seba, na najvyššiu časť kostola, na vrchol kostolnej veže a uvidíš na nej do neba vztýčený kríž! A keď, vojdeš do kostola, pozri sa tiež pod nohy, aby si videl po čom chodíš. Ak sa nachádzaš v jednom z tých mnohých kresťanských chrámoch, ktoré sú na takom pôdoryse postavené, napríklad ako aj chrám sv. Petra vo Vatikáne, tak opäť aj pod svojimi nohami uvidíš Kristov sv. Kríž!
Táto symbolika chce zasa každému katolíkovi pripomenúť to isté: každý kresťan sa má plaviť svojím životom do nebeského prístavu večnej spásy po úzkej - krížovej ceste na drevenej lodi - arche Nového Noema, na dreve Kristovho sv.
A pozri sa aj pred seba smerom k oltáru a uvidíš vedľa neho vztýčený kríž s ukrižovaným Kristom (správne by mal byť kríž umiestnený na oltári, v jeho strede, ako o tom píše kardinál Joseph Ratzinger, súčasný pápež Benedikt XVI., vo svojej knihe Duch Litturgie)! Ten je pripomienkou toho, čo sa počas každej sv. omše na oltári, - ktorý okrem iného tiež symbolizuje Kristov sv.
Liturgické predmety a nádoby
Pri liturgii sa používa množstvo predmetov a nádob, z ktorých každý má svoj význam:
- Kalich: Nádoba, v ktorej sa pri sv. omši víno premení na Ježišovu krv.
- Miska: Nádoba na malé hostie, ktoré sa pri sv. prijímaní rozdávajú veriacim.
- Paténa: Tacká na veľkú hostiu, miništrant ňou aj zachytáva drobné čiastočky Sviatosti Oltárnej pri rozdávaní sv. prijímania.
- Ampulky: Dva poháriky, do ktorých sa pripravuje voda a víno na sv. omšu.
- Cibórium: Väčšia nádoba ako je obetná miska na uchovávanie malých hostií v bohostánku.
- Monštrancia: Slávnostná skrinka na vystavenie Sviatosti Oltárnej k verejnej poklone.
- Korporál: Rozkladací obrúsok na kalichu, ktorí sa rozkladá pri sv. omši.
- Pala: Štvorec z pevnej látky, potiahnutý ozdobnou látkou.
- Pulifikatórium: Ručník na utieranie kalicha a patény. Má vyšitý krížik.
- Kadidelnica: Kovová nádobka na uhlie. Visí na retiazkach a používa sa pri slávnostných sv. omšiach.
- Kropenička: Nádoba na sv. vodu.
- Paškál: Veľká svieca symbolizujúca Ježiša Krista posvätená na Bielu sobotu.
Liturgické odevy
Liturgický odev je posvätné oblečenie kňaza a miništrantov, ktoré si z úcty obliekajú ku sv. omši a na pobožnosti. Medzi hlavné časti liturgického odevu patria:
- Ornát (kazula): Vrchné omšové rúcho kňaza.
- Štóla: Pás, ktorý nosí kňaz pod ornátom prevesený okolo krku.
- Alba: Dlhá košeľa, ktorú kňaz nosí pod ornátom.
- Pluviál: Tiež vrchné rúcho kňaza, nepoužíva sa na sv. omši.
- Superka: Biela košeľa, ktorú si kňaz oblieka na reverendu a tiež ju nepoužíva pri sv. omši.
- Sukňa (kamža): Vrchné oblečenie miništranta pri sv. omši.
- Biret: Hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom.
Pás (cingulum): Pripomína, plátenú zásteru, ktorou bol Ježiš pri poslednej večeri prepásaný, keď umýval učeníkom nohy. Kazula (ornát): Pripomína Kristov vrchný nezošívaný šat, ktorý mu utkala Jeho milovaná Matka.
Svätá omša pátra Pia
Cítite sa, akoby vás Boh nepočul? Páter Pio vám vysvetlí, prečo.
V roku Pána 1972 prednášal v Udine kapucín Tarcisio z Cervinara, OFM Cap., duchovný syn sv. otca Pia z Pietrelciny (1887 - 1968) na tému Svätá omša pátra Pia. Jeho výklad sa opieral o poznatky, ktoré mu sv. páter Pio odhaľoval „kúsok po kúsku“. Prednášku potom vydalo nakladateľstvo La Casa Sollievo della Sofferenza v San Giovanni Rotondo.
Rozhovor kapucína Tarcisia so sv. Páterom Piom:
- Sv. - „Otče, čím je tvoja sv. Sv. Páter Pio: „Kalvária.“
- Sv. - „Otče, povedz mi, aké utrpenia prežívaš počas sv. Sv. Páter Pio: „Všetky, ktoré Ježiš vytrpel vo svojom umučení. Trpím, ale neúmerne v porovnaní s Jeho utrpením, len toľko, koľko môže človek zniesť.
- Sv. - „Počas celej sv. Sv. Páter Pio: „Áno, vždy.“
- Sv. - „A počas slúženia sv. Sv. Páter Pio: „Celý svet sa mi stratí.“
- Sv. - „V ktorej časti sv. Sv. Páter Pio: „V celej.“
- Sv. - „Sú počas sv. Sv. Páter Pio: „Čo tým chceš povedať?
- Sv. - „Otče, je tvoja sv. Sv. Páter Pio: „Krvavá?
- Sv. Páter Pio: „No čo už!… V tomto prípade sa nemýliš.
- Sv. - „Otče, počas tvojej sv. Sv. Páter Pio: „Keby si bol na Kalvárii, tam by si počul krik, hluk, rúhania a hrozby!
- Sv. Páter Pio: „Si veľmi dotieravý… Pretože vždy keď sa na oltári koná Obeta Kríža, v ktorej »na našu Paschu bol obetovaný Kristus« sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia. Tajomstvá Najvyššieho Kráľa sa nevyjavujú bez obavy ich profanizácie. Pýtaš sa ma prečo trpím? Chcel by som plakať nielen zopár sĺz, ale celé prúdy sĺz. Či nemyslíš na váhu a veľkosť tohoto tajomstva? Boh - obeta za naše hriechy!
- Sv. - „Otče, počas sv. Sv. Páter Pio: „Uľahčiť? Lepšie urobíš, ak sa spýtaš čo, urobiť, aby bola ťažšia.
- Sv. Páter Pio: „Bolestná Matka Božia sa musela takisto zúčastňovať na umučení svojho Syna.
- Sv. Páter Pio: „Trpela, vidiac, že jej Syn trpí.
- Sv. - „Aj ty umieraš počas sv. Sv. Páter Pio: „Áno.
- Sv. - „Je prítomná na tvojej sv. Sv. Páter Pio: „Áno, vždy.
- Sv. - „A sú na tvojej sv. omši prítomní anjeli? Je ich mnoho? Sv. Páter Pio: „Legióny!
- Sv. - „(Otče,) chcel by si slúžiť viac než jednu sv. Sv. Páter Pio: „Celý svet by som chcel obrátiť.“
- Sv. - „Akú veľkú chválu prináša sv. Sv. Páter Pio: „Nekonečnú.
- Sv. - „Čo máme robiť počas sv. Sv. Páter Pio: „Musíme oplakávať hriechy.
- Sv. - „Otče, ako sa máme zúčastňovať na sv. Sv. Páter Pio: „Takisto, ako sa na Obeti Kríža zúčastňovala Božia Matka a sväté ženy.
Znak svätého Kríža
Veriaci kresťan rímskokatolík sa počas sv. omše v kostole zvyčajne poznamenáva najsvätejším znamením, t. j., znamením sv. Kríža:
- - prvý raz, keď si pri vstupe do kostola namočí prsty v svätenej vode a značí sa veľkým znamením sv. Kríža,
- - druhý raz, na začiatku sv. omše veľkým znamením sv. Kríža,
- - tretí až piaty raz vtedy, keď sa počas sv. omše pred čítaním sv. Evanjelia prežehnáva malým znamením sv. Kríža,
- - šiesty raz na konci sv. omše veľkým znamením sv. Kríža,
- - a posledný siedmi raz pri vychádzaní z kostola veľkým znamením sv. Kríža.
Keď sa rímskokatolík prežehnáva znakom sv. Kríža, tak si spravidla spomenie na svoju katolícku vieru, ktorú vyznáva týmito slovami: „In nomine Patris, et Filii, et Spiritus Sancti. Amen.“ („V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“).
Potom svoju pravú ruku so zloženými prstami podľa jedného z vyššie opísaného spôsobu a), b), alebo c) pozdvihne k svojmu čelu a začne sa prežehnávať znakom sv. Kríža, pričom súčasne vyslovuje slová: „In nomine Patris…“ („V mene Otca…“).
Boh Otec poslal dolu na zem druhú Božskú Osobu, svojho jediného Syna (Jn 3, 17; 20, 21), aby nás v Ňom, t. j. v Ježišovi Kristovi a skrze Neho Jeho vtelením, narodením, životom, umučením, smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním spasil. Túto skutočnosť vyjadruje rímskokatolík, keď svojou prežehnávajúcou sa pravou rukou pohybuje od hlavy (čela) smerom dolu k zemi k vrchnej časti brucha, ktorého sa dotkne prstami pričom súčasne vyslovuje slová: „…et Filii…“ („…i Syna“).
Nakoniec, aby rímskokatolík dokončil znak sv. Kríža, ktorým sa prežehnáva a vyznal aj tretiu Božskú Osobu, urobí svojou pravou rukou posledný pohyb - pozdvihne ju k nebu a dotkne sa ňou najskôr ľavého pleca a následne pravého (pozn.: gréckokatolíci sa prežehnávajú naopak: najprv sa dotknú pravého pleca a potom ľavého). Týmto gestom pri ktorom rímskokatolík vyslovuje slová: „…et Spiritus Sancti“ („…i Ducha Svätého“) symbolicky naznačuje „krídla“ Najsvätejšej „Holubice“, teda tretiu Božskú Osobu - Ducha Svätého (Lk 3, 22), ktoré nám náš Pán Ježiš Kristus skrze svoje najhlbšie uponíženie - smrťou na kríži (Flp 2, 8 - 9) a skrze svoje zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie (Mk 16, 6; 19) získal, nám, hriešnej ľavej strane, celému ľudstvu od Boha nekonečne vzdialenému vo večnej smrti (Mt 25, 41), aby sme skrze ne, t. j.
Katolík si tieto „Sväté Krídla“ „pripäl na svoje plecia“ vo svätom krste. Vtedy na Kristovom kríži rozpäl dokorán svoje ruky s Kristovými a nechal sa s Kristom ukrižovať (Rim 6, 3 - 6). A to preto, aby spolu so Spasiteľom skrze Jeho „krídla“, t. j. skrze Jeho maximálne uponíženie - Jeho smrť na kríži a Jeho zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie mohol vzlietnuť a povzniesť sa do neba (Flp 2, 8 - 9) ponad pozemský svet, smrteľné telo a priepasť večného pekla.
Zariadenie kostola
V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky. Možno vo vašom kostole je to trochu inak ako na našom obrázku. Praktický život si vyžadoval určité zmeny.
Oltár - Stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, kde Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole. Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom.
Ambona - Miesto, odkiaľ čítame Sväté písmo.
Sedes - Sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Odtiaľ vedie spoločnú modlitbu.
Večné svetlo - Znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku.
Svätostánok - Uchovávajú sa v ňom premenené hostie. Zostáva tu s nami živý Pán pod spôsobom chleba.
Abak - Malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary - chlieb a víno.
Paškál - Veľká svieca, ktorá nám pripomína vzkrieseného Pána Ježiša. Posväcuje sa každý rok na Bielu sobotu. Plameň paškálu nám pripomína, že Ježiš žije, kríž, že na kríži pre nás umrel. Letopočet znamená, že Ježiš zostáva s nami po celý rok.
Sakristia - Je to miestnosť, kde prebieha príprava na slávenie liturgických slávností. Do sakristie chodia miništranti často. Nie preto, aby sa tam bavili, "zašívali", alebo bili, ale preto, aby sa dobre pripravili na liturgickú službu. Ich úlohou je, aby sa včas obliekli do miništrantských šiat a upravili sa. Hlavný miništrant, ceremonár, rozdelí služby, na ktoré sa majú všetci pripraviť. Hlavne tí, čo budú čítať.
Spovednica - Priestor, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia. Pri krste sme dostali Boží život.
Krstiteľnica - Nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda.
Svätenička - Menšia nádoba so svätenou vodou. Býva umiestnená pri vchode do kostola a do sakristie.
Miništranti
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekrvavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn.
Svätá omša
Sv. omša je sprítomnenie obety kríža. Posledná večera, obeta na kríži a sv. omša sú jedno a to isté.
Hlavné časti sv. omše
- bohoslužba slova
- bohoslužba obety
Hlavné časti bohoslužby obety
- obetovanie
- premenenie
- sv. prijímanie
Postup bohoslužby slova
- prežehnanie a pozdrav
- úkon kajúcnosti
- Sláva Bohu
- modlitba dňa
- prvé čítanie
- žalm
- druhé čítanie
- alelujový verš
- evanjelium
- kázeň
- Verím v Boha
- prosby
Postup bohoslužby obety
- obetovanie
- modlitba nad obetnými darmi
- pieseň vďaky
- Svätý, svätý
- eucharistická modlitba
- Otče náš
- obrad pokoja
- Baránok boží
- sv. prijímanie
- modlitba po prijímaní
- požehnanie