Slovo patrón je latinského pôvodu a v starom Ríme označovalo človeka s bohatstvom a vplyvom, ktorý sa v duchu občianskej empatie zaujímal o problémy menej úspešných a pomáhal im. Títo sa označovali ako klienti a patrónovi vzdávali úctu, niekedy mu ako vďaku za pomoc dali darček. Patrón sa za klientov mohol prihovoriť napr. u veriteľov. Tento základ prijalo v duchovnej podobe kresťanstvo.
Svätí patróni podľa našej viery vyprosujú veriacim u Boha milosti, pomáhajú v životných situáciách, ich život je inšpiráciou pre naše konanie. Patróni sa spájajú s národmi, štátmi, mestami, regiónmi, povolaniami a inými okolnosťami (napr. choroby). Prisudzovanie patrónstva súvisí s ich životom či pôvodom ( apoštol Peter bol rybár, preto je patrón rybárov, sv. Václav bol české knieža a je patrón Čiech) alebo vierou.
Francúzsko má viacero svätých patrónov, napríklad svätý Dionýz (francúzsky: Denis) z Paríža je patrónom Francúzska, rovnako aj sv. Martin z Tours (okolo 316 - 397), znázorňovaný je, ako sa delí o svoj plášť. Medzi ďalších významných svätých patrónov Francúzska patria svätý Odilo, svätý Ľudovít IX., svätý Rochus, svätý Bernard a svätá Jana z Arku.
Svätí patróni sú často spájaní s konkrétnymi oblasťami života, povolaniami alebo potrebami. Ich príklad a príhovor môžu byť inšpiráciou a pomocou pre veriacich. Ak sa chcete sa o sv. patrónoch dozvedieť viac, tak využite možnosti internetu.
Tu je niekoľko príkladov svätých a ich patrónstva:
- lekári, chirurgovia - sv. Kozma a Damián
- zdravotné sestry - sv. Kamil Lellis
- lekárnici - sv. Kozma a Damián, Gemma Galganiová
- zubári, zubné sestry, pri bolestiach zubov - sv. Apolónia Alexandrijská
- tehotné ženy, nenarodené deti, matky - patrónom je sv. Gerard Majella
- politici - sv. Thomas More
- spisovatelia, novinári - sv.
Svätý Odilo
Sviatok: 1. január
Sv. Odilo sa narodil v šľachtickej rodine okolo roku 962 v Auvergne vo Francúzsku. Okolo roku 990 vstúpil do benediktínskeho kláštora v Cluny. Asi v roku 994 sa stal tam opátom. Žil veľmi prísnym a asketickým životom. Neváhal dať aj posledné peniaze kláštora, aby pomohol biednym a chudobným, hlavne počas hladu, ktorý sa šíril v roku 1006. Počas jeho pôsobenia ako opáta stále viac a viac kláštorov sa napájalo na ducha mníšskeho života, ktorý vládol v opátstve v Cluny. Spolu s opátom Richardom zo Saint-Vanne sa zasadil, aby sa vo Francúzsku prijalo „Božie prímerie“ a pravidlo, podľa ktorého sa kostol považoval za miesto útočišťa pre človeka. Z teológie sa zvlášť venoval tajomstvu Vtelenia a Panne Márii. Zaviedol každoročnú spomienku na všetkých zosnulých veriacich. Mal aj zážitky extázy. Posledných päť rokov svojho života bol chorý, no aj napriek tomu pracoval. Zomrel 1. januára r. 1049 počas vizitácie v kláštore v Souvigny. Opátom bol viac ako päťdesiat rokov.
Svätý Ľudovít IX.
Sviatok: 16. augusta
Sv. Ľudovít IX. bol mimoriadne významnou osobnosťou francúzskej a európskej histórie, ktorá svojím životom zanechala hlbokú stopu v náboženstve, politike a kultúre krajiny. Narodil sa na zámku Poissy, krstný oltár sa stal neskôr jeho obľúbeným miestom modlitby. Ako kráľ sa snažil rozvíjať ideál kresťanského panovníka, budoval si reputáciu poctivého sudcu, nechával si privádzať ťažké prípady a osobne vypočúval i chudobných. Zakázal súboje a snažil sa obmedziť konflikty medzi šľachtou. Zaviedol reformy, ktoré posilnili právnu istotu a chránili slabších. Bol známy pokorou, askézou a pravidelnou účastou na bohoslužbách. Často navštevoval nemocnice, umýval nohy chudobným a staral sa o chorých. V jeho okolí pôsobili významní teológovia, vďaka čomu sa Paríž stal centrom vzdelanosti.
Dve križiacke výpravy organizoval s cieľom brániť kresťanov vo Svätej zemi. Prvá (1248-1254 do Egypta) skončila jeho zajatím a následným oslobodením po zaplatení výkupného. Druhá výprava smerovala do Tuniska, kde ochorel na mor a zomrel spolu so synom. Ľudovít IX. je považovaný za vzor panovníka i kresťana, jeho život inšpiroval generácie veriacich.
Svätý Rochus
Sviatok: 16. augusta
Sv. Rochus síce nepatrí ku klasickým 14 pomocníkom v núdzi, ale v mnohých oblastiach sa k nim počíta, pretože bol pred stáročiami jedným z najobľúbenejších ochrancov proti moru. Hoci úplné a bezpečné údaje o živote sv. Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik. Prvá cesta viedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých.
O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov. V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Legenda hovorí, že Rochusa spoznali na smrteľnej posteli podľa materského znamienka.
Jeho pozostatky sú údajne od r.1485 v kostole San Rocco v Benátkach, ich časť je aj v chráme sv. Víta v Prahe. Pápež Urban VIII. potvrdil jeho zaradenie medzi svätých a stanovil jeho pamiatku na 16. augusta. Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok.
Sv. Rochusa spoznáte na obrazoch podľa atribútov: fúzatý pútnik s klobúkom, pri sebe máva palicu, tašku, fľašu, krabicu, meč alebo psa.
Svätý Roch je patrónom tých, ktorí trpia na mor a iné epidémie. Jeho sviatok sa slávi 16. augusta.
Svätý Rochus
Svätý Bernard
Sviatok: 20. augusta
- Doctor melifluus (medom pretekajúci)
- Relikvia ex ossibus (z kostí)
- Narodenie: okolo r. 1090, Fontaine-lès-Dijon, Francúzsko
- Smrť: 20. august 1153 (63 ročný), Clairvaux, Francúzsko
- Kanonizácia: 18. januára 1174 , Alexander III.
Nábožne ho vychovali a získal kvalitné vzdelanie. V roku 1111 opustil rodné šľachtické sídlo a spolu so svojimi štyrmi bratmi vstúpil do cisterciánskeho kláštora v Cîteaux. O tri roky na to z poverenia opáta založil nový kláštor v Clairvaux a stal sa tam opátom. Svojou činnosťou a príkladom vynikajúcim spôsobom viedol bratov k čnostiam. Stelesňoval ideálny obraz mnícha. Miloval kláštornú samotu, ale pre dobro Cirkvi ju neraz neváhal opustiť a zasiahnuť do verejného diania. Precestoval Európu, aby obnovil pokoj a jednotu. Jeho radu si žiadali najpoprednejšie osobnosti jeho doby.
Všetky čestné úrady, ktoré mu ponúkali, rozhodne odmietal, ako napr. menovanie za biskupa v Janove a Miláne. Vystúpil proti vzdoropápežovi Anaklétovi II. a proti vtedajším bludárom Petrovi Ábelardovi a Arnoldovi z Brescie. Z pápežovho poverenia vyzýval k druhej križiackej výprave na odrazenie tureckých vojsk a dožil sa bolestného sklamania, keď táto výprava pre nesvornosť a hrabivosť križiakov a rôzne zákulisné intrigy jej vodcov skončila tragickým nezdarom. Napísal množstvo teologických a asketických diel. Vynikal veľkou úctou k Panne Márii. Jeho kázne na knihu Pieseň piesní patria k skvostom kresťanskej literatúry.
Pomoc: patrón včelárov, voskárov, barmanov; pri posadnutosti, detských chorobách; v hodine smrti; proti búrke a nečasu; proti moru zvierat.
„Nedomnievam sa, že by som vám mohol doporučiť vlastné príklady zbožnosti, ale k nasledovaniu vám kladiem na srdce aspoň tie veci, o ktorých viem, že som ich bedlivo zachovával podľa svojich možností: Nikdy som dosť sebe nedôveroval. Rád som prijímal mienky druhých. Krivdy som nikdy nepomstil. Vedome som nikdy nedal pohoršenie. Keď som čo i len slabo niečo postrehol, snažil som sa to napraviť.“ (posledné odporúčanie sv. Bernarda)
Svätá Jana z Arcu
Sviatok: 30. mája
Svätá Jana z Arku
Sv. Jana z Arcu je v histórii známa aj pod menom Panna Orleánska. Narodila sa 6. januára 1412 vo Francúzsku v dedinke Domrémy, juhozápadne od mesta Nancy. Jej rodina bola početná - mala štyroch súrodencov. Rodičia boli jednoduchí a zbožní roľníci. V tom čase zúrila storočná vojna - anglický kráľ Henrich si nárokoval francúzske územie. Vtedajší kráľ Francúzska Karol VI. bol slabý, samopašný a nemravný. Ľudí vyciciaval enormne vysokými daňami.
Keď mala Jana z Arcu asi dvanásť rokov, prechádzala sa raz v záhrade okolo kostola. Zrazu počula vysloviť svoje meno. Obrátila sa a videla, že kostol je zaliaty veľkým jasom a hlas ju povzbudzoval, aby žila svoju vieru opravdivo a nábožne. Odvtedy sa jej často zjavoval sv. Michal archanjel a mučenice sv. Katarína a sv. Margaréta. Povzbudzovali ju, aby sa nebála bojovať za Francúzsko. Hoci sa necítila schopná, ako sedemnásťročná požiadala o audienciu u francúzskeho korunného princa Karola VII. Povedala mu o veciach, ktoré patrili k jeho tajomstvách.
Nariadil rokovanie s cirkevnými hodnostármi, ktorí mu ostali verní. Napokon súhlasili s tým, že Jana pôjde do boja. Na svoju štandardu si dala namaľovať mená Ježiš a Mária a išla do boja o mesto Orleans. Vo svojom vojsku zakázala hrešiť a kliať, prostitútky poslala preč a povolala kňazov, aby sa postarali o vojakov po duchovnej stránke. Všetci ju napodiv poslúchli. 29. apríla 1429 vtiahla do obliehaného Orleansu.
Potom sa jej darilo oslobodzovať mesto za mestom. Karol VII. víťazne vtiahol do mesta Reims (Remeš), kde bol korunovaný za zákonného kráľa. Potom ju žiadal, aby pokračovala vo vojnovom ťažení, hoci ona pôvodne nechcela. Na žiadosť kráľa však poslúchla.
Potom však, kvôli žiarliacim radcom, kráľ Janu zradil, nechal ju samotnú v boji. Ján Luxemburský ju zajal a v decembri 1430 ju predal Angličanom. Tí ju odvliekli do Rouenu. Tam ju postavili pred falošný inkvizičný súd. Pod hlavičkou Cirkvi ho zámerne viedli tak, aby skončila na šibenici. Obvinili ju z kacírstva a čarodejníctva. Nakoniec ju upálili na hranici. Predtým, než zomrela, ešte pristúpila k sv. prijímaniu. Bolo to 30. mája 1431.
Kráľ Karol VII. roku 1451 nariadil rehabilitačný proces. Prísnym vyšetrovaním sa zistilo, že bola odsúdená nespravodlivo. Pápež Kalixt III. nariadil cirkevný proces rehabilitácie Jany z Arcu. 7. júla 1456 v Rouene bol slávnostne zrušený rozsudok, ktorý pôvodne vyniesol Angličanom zapredaný Pierre Cauchon, biskup v Beauvais. Pápež Kalixt III. ju pomenoval mučenicou za vieru, vlasť a kráľa. Za svätú bola vyhlásená roku 1920.
Tvoj život ako Johanka z Arku
Dôležitou súčasťou katolíckej viery je úcta k svätým a blahoslaveným. Títo výnimoční ľudia sú našimi staršími bratmi a sestrami vo viere, pretože skúšky tohto života zvládli napriek ťažkostiam a problémom na výbornú a dnes sa už tešia z nebeskej odmeny, ktorá im právom patrí. Niet pochýb, že každý jeden svätý a blahoslavený je príkladom hodným nasledovania. V sérii textov o životoch katolíckych svätých chceme poukázať na príklady hrdinskej svätosti a cnostného života, ktoré muži a ženy Cirkvi vedeli v ťažkých životných situáciách preukázať a zachovať.
Boh svojich svätých bohato a nesmierne odmeňuje po ich smrti, veď ani oko nevidelo a ani ucho nepočulo, čo tým, ktorí Ho milujú, Nebeský Otec pripravil. Stáva sa však, že niekedy sa niečo z týchto darov a odmien z rozhodnutia Božej Prozreteľnosti ukáže už tu na zemi aj nám, ktorí sa so striedavým úspechom pokúšame k tejto heroickej svätosti svojimi životmi priblížiť. Jednak sú to zázraky, ktoré svätí konali priamo, alebo ich sprostredkovali svojím príhovorom, zázraky a uzdravenia na ich hroboch alebo pri ich relikviách, stigmy, a mnohé iné. V dnešnom článku v skratke priblížime tzv. olej svätých a vôňu svätosti.
Niekedy sa nazýva aj manna svätých - je to olejovitá látka, o ktorej sa hovorí, že vytekala alebo stále vyteká z niektorých relikvií alebo z hrobiek istých svätých; niekedy sa tak označuje olej v lampách, ktoré horia pred ich svätyňami. Tiež sa tak niekedy nazýva aj voda, ktorá vyteká zo studní v blízkosti ich hrobov alebo olej a voda, ktoré nejakým spôsobom prišli do kontaktu s ich relikviami. Tieto oleje používajú alebo používali veriaci s vierou, že vyliečia telesné a duchovné neduhy nie vlastnou vnútornou silou, ale na príhovor svätých, s ktorými majú tieto oleje nejaké spojenie.
tags: #kto #bol #svaty #vo #francuzsku