Kto je Boh Jehovistov: Charakteristika a Učenie

Stalo sa vám niekedy, že u vás zazvonili dvaja cudzí ľudia a prišli vás svojím spoločenstvom presvedčiť, aby ste sa vydali správnou cestou života? Pravdepodobne ste mali do činenia so svedkami Jehovovými. Ide o jedno z najaktívnejších misionárskych náboženstiev, ktorého členovia šíria svoje učenie prakticky kdekoľvek, či už na ulici, na autobusovej zastávke, v metre alebo v domoch ľudí.

Svedkovia Jehovovi sú náboženské hnutie založené na vlastnom preklade Biblie. Členovia tejto spoločnosti sa považujú za jediných pravých kresťanov a dištancujú sa od iných cirkví. Platí to však aj naopak a niektoré veľké kresťanské cirkvi dokonca tvrdia, že Svedkovia Jehovovi sú sekta.

Spoločenstvo Svedkov Jehovových bolo založené v Spojených štátoch začiatkom 70. rokov 19. storočia pod pôvodným názvom Študenti Biblie. Založila ho skupina veriacich, ktorých životným poslaním bolo štúdium Písma. Medzi spoluzakladateľmi tejto náboženskej spoločnosti bol okrem iných aj kazateľ Charles Taze Russell, ktorého úsilie viedlo v roku 1879 k vydaniu mesačníka Strážna veža, ktorý hlásal Jehovovo kráľovstvo a vychádza dodnes. Počas svojho pôsobenia sa Charles Taze Russell venoval predovšetkým písaniu a publikovaniu a jeho náboženské knihy a články sa tešili pomerne veľkému úspechu.

Zaujímavé je, že táto publikácia vzbudila celosvetovú pozornosť čitateľov najmä kvôli časti pojednávajúcej o konci sveta, ktorý podľa Russella nastane v roku 1914 (28 rokov po prvom vydaní knihy). Spoločnosť zažila ťažké časy v roku 1916, keď zomrel Charles Taze Russell. V tom čase začali zúriť spory o to, kto prevezme vedenie spoločnosti, čo viedlo k tomu, že do roku 1931 postupne opustilo hnutie približne 50 000 študentov, teda približne tri štvrtiny členov. V tom istom roku sa pod vedením nového predsedu spoločnosti Josepha F. Rutherforda premenovala na Svedkov Jehovových.

Podobne ako jeho predchodca, aj Joseph F. Rutherford vtedy predpovedal koniec sveta, ktorý sa opäť nenaplnil, a spoločnosť následnými spormi opäť stratila značnú časť svojich členov. Táto kontroverzná osobnosť dokonca strávila istý čas vo väzení za kritiku účasti USA v prvej svetovej vojne.

Pokiaľ ide o počet svedkov Jehovových v Slovenskej republike, interné údaje a presné štatistiky týkajúce sa ich členov nie sú nikde k dispozícii. Jediný spôsob, ako zistiť skutočné údaje, je pravidelné sčítanie ľudu, kde je možné uviesť, k akému náboženstvu sa osoba hlási. V roku 2011 sa k tomuto náboženstvu údajne hlásilo okolo 11 000 osôb, kým v roku 2021 ich bolo viac, a to 11 276 osôb.

Svedkovia Jehovovi neuznávajú udeľovanie cirkevných titulov, pretože sú presvedčení, že nie je správne, ak sa niekto prostredníctvom týchto hodností povyšuje nad ostatných. Namiesto toho majú vo svojom hnutí tzv. vodcovský zbor svedkov Jehovových, ktorý tvoria členovia, ktorí sa odovzdali Jehovovi a prijali jeho ducha.

Rada vedúcich svedkov Jehovových okrem iného dohliada na prípravu materiálov používaných pri ich vyučovaní v školách a na zhromaždeniach. Okrem toho, pokiaľ ide o organizáciu aktivít svedkov Jehovových, každý člen tohto zboru je zodpovedný za jeden alebo viacero zo šiestich výborov, ktoré boli zriadené na dohľad nad aktivitami hnutia. Jednotlivé výbory sa zameriavajú na špecifické oblasti činnosti, za ktoré sú tiež zodpovedné.

Základné Princípy Viery Svedkov Jehovových

Ako vyplýva z pôvodného názvu hnutia (Študenti Biblie), život jehovistov je založený predovšetkým na štúdiu Svätého písma, ktoré patrí ku každodenným povinnostiam členov tohto spoločenstva. Okrem toho majú členovia hnutia za úlohu šíriť svoju vieru medzi ostatnými ľuďmi. Preto zvyčajne nájdete jehovistu pri dverách svojho domu alebo bytu s časopisom „Strážna veža“ alebo „Prebuďte sa!“ v ruke.

Každý svedok Jehovov môže svoj voľný čas tráviť podľa vlastného uváženia. Musí sa však správať tak, aby to nebolo v rozpore s jeho vierou. To napríklad znamená, že nesmie chodiť do podnikov, kde sa používajú drogy alebo sa praktizuje nemravnosť.

Vianoce aj Veľká noc sú dôležité sviatky v živote kresťanov. Ale čo svedkovia Jehovovi? Odpoveď vás možno trochu prekvapí, pretože svedkovia Jehovovi neslávia ani jeden z týchto sviatkov. Dôvodom je to, že ich považujú za pohanského pôvodu. Svedkovia Jehovovi veria, že Vianoce nie sú založené na učení Ježiša Krista. Toto presvedčenie opäť vychádza z ich výkladu Biblie, v ktorej sa nikde neuvádza, že by sa malo oslavovať Ježišovo narodenie.

V otázke používania antikoncepcie sa svedkovia Jehovovi a ostatné cirkvi opäť rozchádzajú. Na rozdiel od katolíkov jehovisti jej používanie nezakazujú, pretože tvrdia, že Biblia nehovorí, že manželské páry musia mať deti.

Deti svedkov Jehovových môžu, ale nemusia byť pokrstené. Hnutie im to neprikazuje a to, či tak urobia, závisí výlučne od rozhodnutia príslušných rodičov. Výchova detí v rodinách svedkov Jehovových prebieha, samozrejme, podľa biblických zásad a ich potomkovia sa učia viere od útleho veku. Pokiaľ ide o trestanie neposlušných detí, je to podobné ako v iných rodinách, katolíckych aj neveriacich. V skutočnosti Písmo hovorí, že rodičia majú svoje deti trestať. Kázeň v tomto prípade znamená skôr poučovanie. O fyzickom trestaní detí sa v Biblii nehovorí.

Keďže svedkovia Jehovovi veria, že každé jedlo je darom od Boha, pred jeho konzumáciou sa vždy modlia. Každý člen hnutia môže túto modlitbu predniesť nahlas alebo v duchu podľa vlastného výberu. Výnimkou sú však rodinné a spoločenské jedlá. V takom prípade modlitbu nahlas prednáša najstarší člen pri stole. Kedysi sa však tradovalo, že svedok Jehovov nejedol mäso, v ktorom ešte bola krv. V skutočnosti vraj toto hnutie neprijíma krv v žiadnej forme, dokonca ani vo forme transfúzie. Členovia spoločnosti sú veľmi prísni najmä voči alkoholu a fajčeniu. Keďže Biblia alkohol v rozumnej miere nezakazuje, svedkovia Jehovovi si ho môžu dopriať v obmedzenom množstve.

Kto je Boh Jehovistov?

Svedkovia Jehovovi veria v jediného pravého Boha, ktorým je Jehova. Ide o pomenovanie vychádzajúce z hebrejských a aramejských náboženských textov, v ktorých je Božie meno vyjadrené tetragramom JHVH (v origináli הוהי).

Slovo Jahve označuje vlastné meno Boha Izraela, ktoré sa v hebrejských a aramejských textoch vyskytuje v podobe tetragramu JHVH. 1. Boh (Hb. Boh všemohúci (Hb. Hospodin (Hb. Hospodin zástupov (Hb.

Tetragram JHVH v rôznych písmach

Ježiš Kristus

Pokiaľ ide o Ježiša Krista, hoci ho svedkovia Jehovovi nepovažujú za súčasť Svätej Trojice, rešpektujú ho a nasledujú jeho učenie. Členovia hnutia považujú Krista za Božieho syna, pretože ho Boh stvoril rovnako ako Adama. Podľa ich výkladu však bol Ježiš stvorený dávno predtým, ako prišiel na svet v Betleheme. Dovtedy mal existovať v podobe nebeskej duchovnej bytosti. V novozmluvných časoch Ježiš označoval Boha ako „Otca“ (gr.

Duša a Peklo

Hnutie svedkov Jehovových tiež verí, že duša po smrti nikam neodchádza. Podľa ich učenia len 144 000 ľudí bude jedného dňa vzkriesených a poslaných do neba, kde budú spolu s Ježišom vládnuť v samotnom Božom kráľovstve. V skutočnosti považujú nebo za miesto, kde žije iba Jehova, Ježiš, anjeli a vláda, ktorú ustanovil Boh.

Okrem toho svedkovia Jehovovi na rozdiel od iných cirkví neveria v nesmrteľnosť duše ani v samotné peklo. Namiesto toho ich učenie uvádza, že Boh potrestá zlých ľudí smrťou bez ďalších vyhliadok na budúci život. Zjednodušene to znamená, že jehovisti veria v takzvané večné zničenie.

Sviatky a Tradície

Svedkovia Jehovovi neslávia Vianoce ani Veľkú noc. Tieto kresťanské sviatky sú pohanského pôvodu, a preto nedodržiavajú žiadne tradície, ktoré sa s nimi spájajú, ako napríklad dávanie darčekov alebo pôst. Namiesto Veľkej noci však slávia tzv.

Pamätná slávnosť - náhrada Veľkej noci u Jehovistov

Svedkovia Jehovovi a Kreacionizmus

Kedze svedkovia jehovovi podla ich oficialnej doktriny veria, ze biblia je vedecky aj historicky presna, nutne musia byt kreacionisti. Tak, ako je možné rozlíšiť rôzne ateistické filozofie, tak je možné rozlíšiť rôzna kreacionistické filozofie.

Shagi sa rozhodne vzpiera tomu, aby boli jehovisti kreacionisti. Odvoláva sa na Strážnu vežu. Nie, nepovažujeme. Jehovovi svedkovia veria, že všetko stvoril Boh, ale nesúhlasia s viacerými tvrdeniami kreacionistov. Z akého dôvodu? Pretože sú v rozpore s Bibliou.

Niektorí kreacionisti tvrdia, že všetko bolo vytvorené za šesť 24-hodinových dní. No slovo deň sa v Biblii môže vzťahovať na veľmi dlhé obdobie. (1. Vek Zeme. Niektorí kreacionisti zastávajú názor, že Zem je stará iba niekoľko tisíc rokov. No podľa Biblie Zem a vesmír existovali ešte skôr, ako sa začalo šesť stvoriteľských dní. (1. Hoci veríme v stvorenie, nie sme odporcami vedy.

Okrem toho v niektorých krajinách sa pojem „kreacionista“ spája s fundamentalistickými skupinami, ktoré sa aktívne zapájajú do politiky. Jehovovi svedkovia sú politicky neutrálni. Uznávajú právo vlád vytvárať a presadzovať zákony.

Modernita a Fundamentalizmus

Správanie náboženských fundamentalistov, ktoré napĺňa spravodajstvo každý deň, nám pripadá nepochopiteľné a zbytočne kruté. Teroristické útoky v Európe, vojna v Sýrii či šokujúce videá popráv vedú k obavám z prípadného príchodu moslimských utečencov. Pre porozumenie toho, prečo sa to deje, si treba otázky položiť zo širšej perspektívy. Aký je vzťah medzi našou spoločnosťou a na prvý pohľad protikladným a iracionálnym fundamentalizmom? Nie sú to náhodou dve strany tej istej mince? Alternatívna moderna, bojujúca o svoje miesto na svetle so západnou modernou?

V slovenských, ale aj svetových médiách sa pravidelne objavujú zovšeobecňujúce vyjadrenia politikov o rôznych náboženských skupinách, často so zámerom získať sympatie v určitej cieľovej skupine voličov. Inými slovami, obraz o náboženstve je v médiách často veľmi pokrivený, nezodpovedá skutočnosti a viac hovorí o našich strachoch než o povahe konkrétneho náboženstva.

So slovnými spojeniami ako „moderná spoločnosť“ sa stretávame v médiách skoro denne. Zaujímavé je, že sa málokedy dozvieme, čo sa vlastne pod týmto prídavným menom schováva. Mnohí máme určité predporozumenie toho, čo je moderna, napríklad z umenia. Moderna ale nie je len Picasso, počítače a liberálna demokracia.

Pod pojmom „moderna“ rozumiem novú civilizáciu, ktorá vznikala v západnej Európe od 16. až do 19. storočia postupnou premenou tradičnej európskej spoločnosti na súčasnú (modernú) a neskôr sa vďaka kolonializmu rozšírila do celého sveta. Modernu v praxi pekne opisuje priblíženie jej troch hlavných rozmerov, ako ich vníma islandský sociológ Jóhann P.

Ekonomický rozmer moderny sa podľa neho zhoduje s kapitalizmom, chápe ho weberovsky ako racionálnu organizáciu slobodnej práce s cieľom zisku. Hlavný obrat oproti minulosti spočíva v dôraze na inštitúciu peňazí. Peniaze sú symbolické nitky, ktoré spájajú modernú spoločnosť s jej inštitúciami, a dochádza k ich čiastočnej „sakralizácii“. Kapitalizmus tak ponúka nepriamo spásonosný prísľub absolútneho bohatstva, ktorý môže suplovať niektoré funkcie náboženstva z tradičnej spoločnosti.

Jadrom politického rozmeru moderny je súhra demokracie a kapitalizmu. Demokracia má svoje korene v absolutistických monarchiách a západných impériách, ktoré dali vzniknúť komplexnej štátnej správe, z ktorej vychádzali národné štáty od 19. storočia. Okrem demokracie ale dejiny ukazujú, že druhou možnosťou vo vývoji je rozvoj totalitných režimov, ktoré vznikajú kombináciou ideologickej, politickej a kultúrnej moci s cieľom podriadiť verejnú a súkromnú sféru svojim záujmom.

Práve rozdiely medzi príkladom ruského komunistického režimu a západnou liberálnou spoločnosťou pomáhajú porozumieť kultúrnym rozmerom moderny. Každý z režimov symbolizoval odlišný spôsob chápania racionality. Sovietsky komunistický režim prišiel s určitým druhom politického náboženstva, ktoré sakralizovalo ústrednú úlohu strany v spoločnosti a odsunulo pravoslávie do šedej zóny, zatiaľ čo na Západe sa objavil koncept sekularizácie, ktorý taktiež upravoval úlohu náboženstva v spoločnosti, konkrétne na jeden z možných svetonázorov z jednej veľkej množiny možných.

Pekným príkladom uchytenia moderny v mimoeurópskom kultúrnom kontexte je čínsky komunizmus. V Číne po stáročia dominantná konfuciánska filozofická tradícia podporuje rozvoj vlády najlepších - meritokracie, ktorá krajinu vedie k rozvoju harmonickej spoločnosti v dlhodobej perspektíve. Preto sa pomerne ľahko, ale relatívne plytko usadil v Číne komunizmus, ktorý má postupne cez rôzne štádiá priviesť čínsky národ až k stavu, keď budú akúkoľvek manuálnu prácu vykonávať stroje a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ako je umenie či sebarozvoj. Najprv však potrebuje krajina ako celok zbohatnúť - preto je kapitalistické štádium spoločnosti potrebné. Takto z ideologických perspektív vnímajú v Číne lacnú prácu, ktorá podporuje jej enormný hospodársky rast. Vzhľadom na dedičstvo konfuciánstva nie je reálne očakávať prechod k demokracii západného strihu, miestna intelektuálna elita sa desí vlády, ktorú by vytvorila voľba nízko vzdelaných más.

Pod slovným spojením „relativizácia tradičných hodnôt“, ktoré zaznieva z úst kritikov súčasnej spoločnosti, sa neskrýva nič iné ako kritika ekonomického a politického rozmeru moderny. Pre modernu je dôležitá vízia autonómie jedinca, ktorý disponuje možnosťou slobody a objektívneho poznávania sveta a jeho následného ovládania. Na Západe viedla viera v ovládnutie sveta pomocou správneho výpočtu k „odčarovaniu sveta“ - náboženstvo odrazu prestalo byť potrebné, čo viedlo k poklesu vplyvu náboženstva vo verejnom priestore. V sovietskom Rusku sa pre zmenu stretávame s chápaním racionality ako sebestačného zdroja celkového významu, čo viedlo k rozvoju vedeckého ateizmu ako štátnej ideológie. Racionalita, alebo inými slovami dôraz na rozum ako zdroj poznania, nachádzame tak v sovietskom Rusku, ako aj v liberálnej západnej Európe. Je poznávacím znamením moderny.

Modernu môžeme chápať ako akt rozpustenia vnímania sveta ako Bohom ustanoveného, a teda zmysluplného a mravne zameraného. V modernej spoločnosti došlo k úpadku nespochybniteľnej legitimity sociálneho poriadku v podobe vladára, ktorý ho istil božskou mocou. Viedlo to k dôležitému posunu v štruktúre moci, spoločnosť môže odrazu utvárať vedomá ľudská činnosť, napríklad revolúciami. Človek má v modernej dobe nekonečné množstvo možností, je viazaný minimom záväzkov a môže patriť k širším a premenlivejším spoločenstvám. Došlo preto k uznaniu práv rozličných individuálnych alebo skupinových cieľov a záujmov, čo umožnilo rôznorodé interpretácie skutočnosti. To ale generuje určitý druh existenčnej krízy, keď sa človek musí spoľahnúť hlavne na seba. To je veľmi náročná vec. Táto situácia preto otvára dvere rôznym spoločenstvám, ako napríklad aj fundamentalistickým hnutiam, ktoré ponúkajú istoty v modernej dobe neobmedzených možností.

Náboženský fundamentalizmus sa proti predpokladom vedcov o miznutí náboženstva z verejného priestoru začal celosvetovo šíriť od 70. rokoch 20. storočia a znova ponúkať náboženské istoty v dobe, keď ani modernými technológiami a vierou v silu jednotlivca nebolo možné zabrániť šíreniu epidémie AIDS, vojnových konfliktom na Blízkom východe či chudobe v Afrike. Bádatelia si začali lámať hlavu nad zdanlivým rozporom - ako vysvetliť úspech na prvý pohľad antimoderných hnutí v modernom svete?

Vplyvom globalizácie došlo k oslabeniu moderných národných a revolučných štátov v prospech globálnych celkov. Aj Slovensko takto odovzdalo časť svojej suverenity do rúk Európskej únie a NATO. Týmto oslabením podľa Shmuela Eisenstadta došlo k rozvoju nového druhu kolektívnej identity, neviazanej nutne na štát či národnosť. Do tejto širšej skupiny sociálnych hnutí môžeme zaradiť napríklad ženské a ekologické hnutia, partikularistické etnické hnutia, ale aj fundamentalistické hnutia kresťanských, židovských a protestantských náboženských komunít.

Dôraz na návrat k hodnotám prvotných náboženských obcí, ktoré tvoria ideálny vzor (napríklad Mohamedova umma, prví kresťania v Jeruzaleme), viera v doslovnú pravdivosť tvrdení z posvätných kníh (kreacionizmus) a výrazná verejná a politická činnosť, popierajúca univerzálnu platnosť projektu západnej moderny (územná expanzia Islamského štátu; politické hnutie Morálna väčšina v USA, ktoré stálo za zvolením Ronalda Reagana), či aktívna misijná činnosť (aj v slovenských luhoch a hájoch známe chodenie jehovistov od dverí k dverám s misijným zámerom) sú všetko charakteristické črty fundamentalistických hnutí.

Na prvý pohľad tieto charakteristiky dokazujú skôr antimodernistický charakter fundamentalistických hnutí. Pri bližšom skúmaní sa ale ukazuje, že niektoré síce majú vyhranené protimoderné alebo protiosvietenecké ideologické programy, ale majú veľa spoločného s radikálnymi modernistickými revolučnými hnutiami, konkrétne napríklad s francúzskymi jakobínmi či komunistickými revolucionármi.

Mnohé fundamentalistické skupiny môžeme len ťažko označiť za spiatočnícke v antimodernom zmysle slova, pretože predovšetkým kresťanské, ale aj moslimské skupiny využívajú vo veľkom moderné technológie a masmédiá pri šírení povedomia o svojej existencii. Aj na Slovensku sa môžeme stretnúť s pôvodne americkým teleevanjelizmom (TV LUX) či náboženským rozhlasovým vysielaním (Rádio Lumen). Islamský štát zase využíval internet na šírenie záznamov popráv ako druh náborovej stratégie.

Niektoré fundamentalistické skupiny zas podporujú v duchu moderny starostlivosť o telesnú stránku človeka. Mormóni nepijú alkohol, ale nie preto, že to povedal Boh. Alkohol škodí zdraviu, čo je vysoko racionálne tvrdenie odvodené z poznatkov modernej vedy.

Dobrým príkladom, ako moderna a fundamentalizmus vychádzajú z tých istých koreňov, je koncept kresťanskej vedy - kreacionizmu, ktorý v súlade s predstavou o Božom stvorení sveta vysvetľuje vznik života na Zemi. Na prvý pohľad nevedecký blud, ktorý je postavený na odlišnom chápaní racionality. Zaujímavé však je, že kreacionisti hlásajú moderný prístup čítania Biblie. Vnímajú ju ako prameň, z ktorého je možné odvodiť tvrdenia o povahe prírody. Nepripomína to náhodou podobné snahy protestantských teológov z 19. storočia, ktorí pátrali po informáciách o historickom Ježišovi v Biblii, študovanej ako prameň o dejinách ranej cirkvi?

V nasledujúcej tabuľke je zhrnuté porovnanie niektorých kľúčových rozdielov medzi učením Svedkov Jehovových a tradičným kresťanstvom:

Dúfame, že tento článok poskytol obsiahly prehľad o viere a presvedčení Svedkov Jehovových.

tags: #kto #je #boh #jehovistov