Symboly v kresťanstve sú staré ako kresťanstvo samo. Aj naša cirkev používa symboly, niekedy by možno mohla i viac. Keď však vieme, že symbol nás na niečo odkazuje, v našom prípade na Slovo Božie, môže sa stať v duchovnom živote veľkým obohatením.
Podobne ako v umení (o.i. i v kresťanskom): symbol je len znak, ktorý reprezentuje niečo iné a jeho význam je daný konvenciou. Samozrejme, že kresťanstvo, podobne ako napríklad i židovstvo, využíva staršie formy a tradície. Mnohí sa tiež symbolom bránia z akejsi opatrnosti pred modloslužbou.
Ak však máme pri symboloch vždy na mysli Krista, ktorý je stredom všetkého, netreba sa báť, s Ním je všetko “evanjelické”. Používanie symboliky napríklad počas Bohoslužieb môže byť obohatením z viacerých dôvodov. Symbol je totiž “naplnený” významom: je to len obyčajný znak, uchopiteľný, konkrétny a prítomný, ale vyjadruje často abstraktnejšiu, širšiu skutočnosť, niekedy dokonca i tajomstvo.
Význam Kohúta v Kresťanstve
Kohút je symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie. Kohút bol uctievaný ako symbol vzkriesenia, symbol druhého príchodu Krista. Svojím hlasom zvestoval rodiaci sa deň, budil spáčov, preto sa spájal aj zo zmŕtvychvstaním.
Kohút ako symbol na kostole
V kontexte evanjelického kostola, kohút odkazuje na Petrovo zradenie Ježiša v Biblii - kým kohút trikrát zakikiríkal, on ho trikrát zaprel. Ľuďom to hovorí, aby pamätali, že sú hriešni.
Na kalvínskom kostole kohút upozorňuje veriacich, aby bdeli, lebo nikdy nevedia, kedy príde Ježiš Kristus.
Ďalšie Kresťanské Symboly
Okrem kohúta existujú aj ďalšie kresťanské symboly, ktoré majú hlboký význam:
- Ryba - po grécky (v jazyku, v ktorom bola napísaná Nová zmluva) sa povie „ichthys“. „Ježiš Kristus je Boží Syn, Spasiteľ“ - je jedným z prvých vyznaní raných kresťanov.
- Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv.
- Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy). Loď v prístave istí kotva. Tak ako kotva dáva lodi istotu, životu kresťana ju dáva Božia láska.
- Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
- Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
- Svieca - prináša svetlo. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta. Svieca je aj symbolom obete pre iných - keď horí stravuje sa.
- Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života, ktorý Pán Boh človeku daruje v krste, ktorý je kúpeľom znovuzrodenia.
- Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti, keďže strom vyháňa každý rok nové púčiky. Strom je aj znamením pokoja a požehnania (v jeho tieni si možno odpočinúť).
- Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom. Ježiš je vínny kmeň a my ratolesti.
Symbolika Kríža
Význam znaku kríža je jednoduchý, ľahko znázorniteľný znak. Počas Svätej omše pred čítaním Svätého písma robíme znak kríža na čelo, ústa a srdce.
- Prvý kríž na čelo, pretože za čelom sa skrýva náš mozog, ktorý je centrom nášho rozhodovania, rozumu, pochopenia. Týmto znakom kríža chceme Ježišovi povedať: “Otvor moju myseľ a ducha, aby som porozumel tomu, čo cez Tvoje Písmo porozumieme, čo mi chceš povedať tak, aby moja myseľ sa riadila Tvojou vôľou a bola Ti k dispozícii.”
- Druhý znak kríža si dávame na ústa. Týmto druhým krížom chceme Ježišovi povedať: “Otvor moje ústa, aby sa nebáli Teba hlásať a aby vedeli správne hovoriť o Pravde zjavenej Duchom Svätým v Učení Cirkvi. Nech ma Tvoje Slovo kŕmi a aby moje slová slúžili na šírenie Pravdy, spravodlivosti, lásky, mieru a milosrdenstva.”
- Tretí znak kríža si dávame na srdce. Aj v tomto duchu Ježišovi pri znaku kríža na srdce hovoríme: “Ježiš chcem, aby moje srdce bilo pre teba, aby bolo schopné milovať blížneho.
V dnešnej dobe je pre kresťanov, ale aj nekresťanov kríž jasným a zrozumiteľným symbolom. Nikto by dnes netvrdil, že kríž patrí k moslimom, že je symbolom židov, či ateistov. Kríž patrí jednoznačne ku kresťanskej cirkvi. Dokonca vieme rozlíšiť podľa rôznych podôb kríža aj jednotlivé skupiny kresťanov.
Poznáme nádherné byzantské kríže, veľké kríže rímsko-katolíckej cirkvi, strohé a jednoduché kríže rôznych protestantských denominácií, kríže, ktoré vyrážajú dych svojím umeleckým stvárnením, drahé a ťažké kríže zo zlata, ale aj jednoduché kríže zo zviazaných konárikov, ktoré sú prekrížené.
Varianty kresťanských krížov
Je to úplne fascinujúce, ako našu civilizáciu z určitého uhla pohľadu kríž úplne opantal. Keby dnes sa medzi nami zjavil starý Riman alebo Grék z roku 50 po Kristu, tak by mu to asi vyrazilo dych. Veď kríž bol symbolom toho najnehanebnejšieho a najponižujúcejšieho spôsobu popravy, aký vôbec v antike existoval. Zomrieť na kríži znamenalo nie len to, že človek bol zločincom a vyvrheľom spoločnosti, ale že patril medzi otrokov, medzi úplnú, absolútnu spodinu.
Veľký Piatok
Ako evanjelici sa radi hrdíme tým, že Veľký Piatok je náš najväčší sviatok. Rozmýšľame naozaj o tom, čo Ježiš na ten Veľký Piatok pre nás podstúpil a čo pre nás urobil?
Ak je to tak, tak sa môže stať, že obeť, ktorú Ježiš priniesol na kríži, síce už nie je pre nás bláznovstvom a pohoršením, ale iba identifikačným znamienkom nášho evanjelického sebavedomia a možno nejakého nejasného pocitu nadradenosti nad ostatnými. Ak tieto pocity v nás Veľký Piatok vzbudzuje, tak sme úplne na opačnej strane toho, čo Boh chcel týmto veľkým činom urobiť a čím nás chcel osloviť.
Veľký Piatok je deň, kedy Boh, ktorý bol celý život ponížený, napokon pre nás- zlomyseľných a nehodných ľudí- podstúpil hanebnú smrť na kríži a nechal sa za nás zbičovať. Je to posolstvo pravdepodobne tej najväčšej možnej obete a lásky, akú vôbec bol kto schopný priniesť.
Čo však pre nás dnes znamená obeť, utrpenie? Ako to vlastne vnímame? A ako ďaleko sme ochotní v obetovaní a utrpení ísť- do akej hĺbky? A čo vlastne za utrpenie a obeť považujeme? Skúsme si na tieto otázky dať poctivú odpoveď.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Hronsek vznikol ako kuriálna osada, ktorej jadro tvoril šľachtický dvorec so samostatným hospodárskym zázemím. Blízkosť banských miest a častý obchodný styk s nimi, urýchlil vplyv reformácie.
Šopronský snem povolil stavbu nového chrámu v roku 1681, ale základný kameň bol položený až v 23. októbra 1725, do roka a dňa postavili a 31. októbra 1726 posvätili. Na jeho stavbu bol určený podmáčaný pozemok blízko rieky na juhozápadnom konci dediny.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Drevený kostol postavili na pôdorysnom tvare kríža, pričom využili hrázdenú konštrukciu, ktorá sa na území Slovenska používala zriedka. Výplň obvodových stien tvoria zvislo nabíjané a čiastočne zapustené drevené dosky. Po celom obvode kostola vedie v niekoľkých výškových úrovniach pultová strieška, ktorá sa podobá na podlomenicu tradičného ľudového domu a jej úlohou je chrániť obvodový plášť pred dažďom. Okrem toho celému objektu vtláča silný horizontálny výraz. Vysokú sedlovú strechu s valbami a so šindľovou krytinou v jednotlivých vrcholoch ukončujú kresťanské symboly kríža a kohúta.
Vnútorný priestor v tvare predĺženého kríža pôsobí jednoducho až takmer puritánsky. Valené doskové klenby v jednotlivých ramenách stavby a rovný doskový strop v mieste ich kríženia zaujmú nezvyčajným technickým riešením. Klenby a empory, ktoré sú v každom trakte objektu nesie systém drevených stĺpov, zvýrazňúc tak centrálny charakter vnútorného priestoru. Takto to najlepšie vyhovovalo potrebám protestantskej cirkvi, typu tzv. Kapacita chrámu dosiahla až 1100 veriacich, to umožnili lavice na empore usadené stupňovito. V duchu protestantizmu je z výtvarného hľadiska sústredenie na remeselný detail, všetko je podriadené funkčným potrebám stavby. Len na stĺpoch empor je náznak imitácie vyrezávaných hlavíc iónskeho motívu. Spodnú hranu parapetu zdobí vrúbkorez v tvare lipových listov.
Zariadenie kostola je typicky barokové. Ojedinelý je oltár z roku 1771, s vymeniteľnými oltárnymi obrazmi.
Hronsecký kostol bol zhotovený na Slovensku výnimočnou hrázdenou konštrukciou, čo nasvedčuje o vplyve cudzej stavebnej tradície, pravdepodobne stavitelia boli z protestantského Nemecka.
Zakončenie Veží Kostolov
Pri našom skúmaní sakrálnych stavieb na Slovensku sme zistili prekvapivú variabilitu zakončení veží.
Chrámová veža patrí k najstarším a najtypickejším prvkom cirkevnej architektúry a je jedným z najvýznamnejších znakov kresťanskej architektúry. Ide o vertikálne konštrukcie postavené na bočnej, prednej, zadnej alebo hornej strane kostola, ktoré sa týčia nad okolitými stavbami.
Vo veži sú často umiestnené kostolné zvony, ktorých prvoradou úlohou je zvolávať veriacich na liturgické slávenia, sväté omše a pobožnosti. Ich hlas tiež oznamuje radostné či smutné udalosti. Veže majú zároveň spirituálne poslanie. Majú nasmerovávať ľudí k nebu, o ktorom sa tradične predpokladalo, že sa nachádza na oblohe alebo nad ňou.
Veže a kupoly kresťanských kostolov a chrámov sú vo veľkej väčšine zakončené krížom - jednoramenným, dvojramenným alebo trojramenným (s rovným alebo so šikmým tretím ramienkom). Väčšina rímskokatolíckych kostolov má na veži jednoramenný kríž, ale máme aj príklady s dvoj- a trojramenným krížom. Chrámy byzantského obradu majú vežu či kupolu zakončenú dvoj- a trojramenným krížom.
Polmesiac s Hviezdou
Na Slovensku máme až 41 kostolov a chrámov (evanjelické - 24, gréckokatolícke - 7, rímskokatolícke - 6, kalvínske - 4), kde sa na veži nachádza polmesiac s hviezdou - moslimský znak osmanských Turkov z čias obsadenia Uhorska.
Tabuľka: Symboly na vežiach kostolov
| Symbol | Význam | Použitie |
|---|---|---|
| Jednoramenný kríž | Základný symbol kresťanstva | Rímskokatolícke kostoly |
| Dvojramenný kríž | Symbol byzantského obradu | Gréckokatolícke chrámy |
| Trojramenný kríž | Symbol východného kresťanstva | Pravoslávne chrámy |
| Kohút | Bdelosť, vernosť, ľútosť | Kalvínske a evanjelické kostoly |
| Polmesiac s hviezdou | Pamiatka na osmanskú nadvládu | Niektoré kostoly na Slovensku |
Ježiš rozumie reči symbolov, ale zároveň ju chce prekročiť. Lenže Ježišovo „vyzdvihnutie“ na kríži, to nie je iba symbol niečoho iného. Ježišova smrť na kríži nie je symbolická, ale skutočná. Skutočne za nás zomiera. Skutočne je „vyzdvihnutý“, aby každý, kto v neho verí ako v Spasiteľa a s takouto vierou sa na neho pozrie, bol zachránený, čiže povedané náboženským jazykom: spasený.
Mnohí nedozreli k poznaniu objaviť v kríži Ježišovo sebaobetovanie za vlastné hriechy. Nerozumejú spáse ani záchrane, lebo vo svojej každodennej iluzórnosti sa domnievajú, že niet čo zachraňovať. Život je však veľmi zložitý. Aj tí, čo veria, aj tí, čo neveria; všetci hľadáme cesty k porozumeniu seba samých a prekonaniu tráum, ktorým sa nikto nevyhne.
Ježiš však hovorí, že kto v jeho doráňanom a zničenom ľudskom tele na kríži vo viere uvidí v ňom svojho Záchrancu, bude mať večný život. Inými slovami, nielenže sa jeho ľudské zápasy, hriechy, traumy a frustrácia raz skončia (to sa skončí smrťou u každého), ale v spojení s Kristom na vlastnom tele takýto človek spozná, že nad ním nezvíťazili, lebo moc Ježišovho kríža je väčšia, on tam to všetko ľudské vzal a premohol. Toto je skutočný poklad. Toto je nádej, ktorú nám svet nemôže dať.