Putovanie je znamením toho, kým ako ľudia žijúci na zemi sme: každý človek je homo viator, pútnik, ktorý je stále na ceste. Sväté písmo pri opise kresťanského života používa obraz cesty dosť často (pozri Lk 9, 51. 56; 10, 1. 38). Kresťania sú totiž „vo svete“, no nie sú „zo sveta“ (porov. Jn 17, 16); ich pravá vlasť je totiž v nebi, „odkiaľ očakávajú aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista“ (porov. Pápež Ján Pavol II.
No tak ako pri pozemskom putovaní, aj na ceste k Bohu je potrebné tu a tam nabrať silu a nový dych. Potrebujeme si občas aj odpočinúť a uistiť sa, či ideme správnym smerom. Keď si trochu oddýcheneme, môžeme opäť s novou chuťou vykročiť na cestu. Tak to robil aj Ježiš Kristus a učil to robiť aj svojich učeníkov (porov. Lk 10, 38). Cieľom a zmyslom každej náboženskej púte je teda aj takéto zastavenie sa a načerpanie nových síl. Ako vysvetľuje Teodoret z Kýru (cca 393 - 460), pútnik nenavštevuje posvätné miesta preto, že by veril, že Boh je nútený viazať sa na určité miesta.
Pútnik je človek, ktorý sa vydáva na dlhú cestu, obyčajne do neznámeho kraja a istý čas tam pobudne. Pútnik sa líši od turistu tým, že na svojej ceste po vyznačených miestach neobdivuje len krásy prírody a kultúrnych pamiatok, ale snaží sa svoju púť prežívať v duchu modlitby. Pútnik tiež Bohu obetuje všetky ťažkosti, ktorého postretnú v priebehu jeho púte. Usiluje sa sprítomniť si dobu svätých, ktorí zanechali na miestach, po ktorých sa on uberá, nemiznúce stopy.
Mariánska Cesta: Prepojenie Pútnických Miest
Pred niekoľkými týždňami prišla správa o vytváraní takzvanej Mariánskej cesty. Všetky ramená Mariánskej cesty by mali postupne spojiť päticu mariánskych pútnických miest: Mariazell (Rakúsko), Čenstochovú (Poľsko), Medžugorie (Bosna a Hercegovina), Máriapócs (Maďarsko) a Şumuleu Ciuc (Rumunsko).
Treba však podotknúť, že táto trasa vedie zväčša po turistických chodníkoch a na niektorých trasách (najmä mimo Slovenska) je jej značenie v úplných počiatkoch. Autor tohto článku sa napríklad nedopracoval k tomu, akou trasou vedie Mariánska cesta do Medžugoria územím Bosny a Hercegoviny. Na tomto úseku si musia pútnici dávať zvlášť veľký pozor, pretože niektoré horské oblasti nie sú ešte stále - od vojny, ktorá tu prebiehala v 90. rokoch - odmínované.
Významné Mariánske Pútnické Miesta
Skúsme si krátko predstaviť tieto pútnické miesta:
- Mariazell (Rakúsko): Najznámejšie rakúske pútnické miesto. Opát mu dovolil vziať si so sebou sochu Panny Márie, vyrezanú z lipového dreva. Tesne pred cieľom mu cestu zahatal obrovský balvan. Magnus sa s prosbou o pomoc obrátil na Božiu Matku. Skala sa rozštiepila a cesta uvoľnila. Keď mních prišiel na miesto, sochu Panny Márie postavil na peň a postavil nad ním prístrešok či celu (nemecky Zelle), ktorý slúžil aj ako kaplnka, aj ako jeho príbytok.
- Čenstochová (Poľsko): Pútnickým centrom Čenstochovej je paulínsky kláštor Jasná Hora. Pri ňom sa nachádza Bazilika nájdenia svätého Kríža a Nanebovzatia Panny Márie, v ktorej sa uchováva slávna ikona Panny Márie Čenstochovskej, ktorej mnohí veriaci pripisujú zázračné vlastnosti.
- Medžugorie (Bosna a Hercegovina): Ide o pútnické miesto v Bosne a Hercegovine. Dňa 24. júna 1981 videlo šesť mladých ľudí na kopci Podbrdo mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im rukou naznačovala, aby sa k nej priblížili. Na druhý deň okolo šiestej poobede štyria z nich cítili, že by sa mali na to miesto vrátiť. Títo štyria mladí ľudia hovoria, že v ten deň sa modlili a rozprávali s Božou Matkou. V Medžugorí sa teda deň výročia zjavenia slávi 25. júna. Prvé slová, ktoré podľa mladých vizionárov Panna Mária povedala svetu, boli: „Pokoj, pokoj, pokoj - iba pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom i medzi ľuďmi navzájom“ (26. jún 1981). Komisia na posúdenie udalosti, zriadená Benediktom XVI. a vedená kardinálom Ruinim, sa vyjadrila v prospech uznania nadprirodzenosti prvých siedmich zjavení, ku ktorým došlo medzi 24. a 13. júna 1981.
- Máriapócs (Maďarsko): Je významným gréckokatolíckym pútnickým miestom. V miestnom gréckokatolíckom chráme sa nachádza kópia zázračnej ikony, ktorá na konci 17. storočia slzila. Originál ikony sa dnes nachádza v Dóme svätého Štefana vo Viedni. Bazilika je súčasťou monastiera rádu svätého Bazila Veľkého.
- Şumuleu Ciuc (Rumunsko): Toto rumunské pútnické miesto sa nachádza vo východnej Transylvánii. Pútnickým miestom sa stalo v roku 1567, keď sa uhorský kráľ Ján II. Žigmund Zápoľský usiloval konvertovať obyvateľstvo v tejto oblasti na protestantizmus. Miestni obyvatelia sa však odmietli vzdať katolíckej viery a kládli odpor. V sobotu pred Turícami roku 1567 sa na neďalekom poli odohrala bitka, v ktorej tunajší obyvatelia zvíťazili nad vojskami Jána Žigmunda.
Logo Mariánskej cesty
Okrem týchto miest má aj Slovensko svoje významné pútnické miesta, ako napríklad Šaštín a Staré Hory.
Šaštín: Národná Svätyňa Sedembolestnej Panny Márie
Štyridsaťtisíc mariánskych ctiteľov sa stretlo v Šaštíne. K Sedembolestnej Panne Márii, ktorej národná svätyňa je práve v tomto meste, prišli opäť prosiť i ďakovať za svoje osobné i rodinné radosti a bolesti. Vyvrcholením celonárodnej púte k patrónke Slovenska, ku ktorej sa už niekoľko storočí utiekajú tisíce detí, mladých i dospelých, bola pontifikálna svätá omša za účasti nového apoštolského nuncia na Slovenského Mons. Giacoma Guida Ottonella, viacerých biskupov a kňazov zo Slovenska a zahraničia.
Hlavným celebrantom a kazateľom bol prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak, ktorý Pannu Máriu Sedembolestnú označil za veľký príklad a vzor, ako trpieť a niesť svoje kríže. Svätá omša, ktorú naživo priniesli viaceré médiá, začala sprievodom, spevom piesne "Tie šaštínske zvony" a procesiou so sochou Sedembolestnej Panny Márie. Hlavnými koncelebrantmi boli apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello a bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý pútnikov pozdravil.
Okrem pútnikov, kňazov a zasvätených prišli na národnú púť aj súčasný a bývalý prezident SR Andrej Kiska a Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, viacerí členovia vlády a parlamentu, miestnej i regionálnej samosprávy. Arcibiskup Zvolenský osobitne privítal tristo krajanov z Rumunska, s ktorými prišiel arcibiskup rumunskej Bukurešti Ioan Robu a László Böcskei, biskup z Oradei.
“Dnes, 15. septembra, slávime sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Tento sviatok je pre nás Slovákov, ale aj pre ľudí iných národností v našej krajine o to významnejší, že Panna Mária Sedembolestná je Patrónkou Slovenska. Dejinné cesty slovenského národa majú veľa spoločného s krížovou cestou Sedembolestnej Matky Božej. Azda i preto si slovenský národ tak veľmi ctí a miluje Matku Božiu. V Sedembolestnej mal náš národ vzor, ako treba niesť kríže života,” pripomenul v homílii arcibiskup Babjak.
V Sedembolestnej podľa jeho slov prechovával cez stáročia nádej, že raz sa aj jeho utrpenie skončí víťazstvom, lebo cesta kríža je cestou k víťazstvu. “Tejto veľkej láske k Sedembolestnej Matke Božej treba zaiste pripisovať i tú skutočnosť, že náš malý, slovenský národ, žijúci na takom citlivom mieste Európy, sa udržal pri živote, aj napriek toľkej nepriazni čias. Udržal si nielen svoju reč, národnosť, ale v prevažnej väčšine ostal verný Katolíckej cirkvi. Všetci nepriatelia Cirkvi dobre pochopili, že mariánsky kult je silnou oporou Cirkvi, preto ho chceli odstrániť. Ak si náš národ aj do budúcnosti uchová hlbokú mariánsku úctu, obstojí, a to vo všetkých ťažkých skúškach sekularizmu, konzumizmu a praktického materializmu, ktoré oberajú človeka o slobodu ducha,” povedal hlavný kazateľ v Šaštíne.
Pútnikov vyzval, aby si Sedembolestnú uctili, lebo je nášou patrónkou. Kazatelia podľa arcibiskupa Babjaka na sviatok Sedembolestnej často spomínajú rôzne neporiadky v našom živote a všetko kritizujú. “Pokúsme sa nekritizovať počínanie druhých, ale zamyslime sa nad svojím vlastným životom,” povedal. “Keď chceme niekoho kritizovať, tak najprv sami seba. Nie, nekritizujme len tak ľahkovážne, pod vplyvom emócií, nikoho, ani utečencov, ani neveriacich, ani moslimov, ani verejných hriešnikov, ani svojich známych, ľudí okolo nás a nevystatujme sa, že sme kresťania, lebo ani si to neuvedomujeme ako sami hrešíme a ako dávame zlý príklad všetkým ostatným. Aby sme si konštruktívnu kritiku nezamieňali s ohováraním či osočovaním,” uviedol arcibiskup Babjak.
V závere sa veriaci spolu s biskupmi, kňazmi a zasvätenými zverili Panne Márii. "Preblahoslavená Panna Mária, prichádzame k tebe, našej Sedembolestnej Matke. Tu, v Národnej mariánskej svätyni v Šaštíne si pripomíname chvíľu, keď si stála pod krížom svojho Syna, Ježiša Krista. (...) V úplnej poddanosti a láske sa skrze teba, Sedembolestná Matka, zasväcujeme Ježišovi Kristovi: seba osobne, svoje rodiny, spoločenstvá i celú spoločnosť - náš národ na všetkých úrovniach jeho jestvovania, jeho prítomnosť i budúcnosť," zverili sa veriaci v osobitnej modlitbe zverenia Panne Márii.
Modlitbu viedol arcibiskup Babjak, ktorému na záver poďakoval za slávenie svätej omše a homíliu arcibiskup Zvolenský. Celonárodnou mariánskou národnou púťou dnes mariánski ctitelia opäť nadviazali na dlhú históriu. Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej.
Prvé chrámy zasvätené práve Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda.
Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je súčasťou rímskokatolíckej farnosti v Šaštíne, ktorú spravuje od marca tohto roka rehoľa Pavlínov. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.
V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov vtedajší pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú za svoju patrónku.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska. Každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte tisíce pútnikov, v Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie to bolo 50 000.
Máriapócs: Gréckokatolícke Pútnické Miesto
V pondelok 15. septembra, na sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky putovali gréckokatolícki veriaci z celého Slovenska na gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Máriapócs v Maďarsku. Už od skorého rána sa na modlitbách začali schádzať kňazi a veriaci všetkých troch gréckokatolíckych eparchií vedení svojimi hierarchami.
Hlavným slúžiteľom archijerejskej svätej liturgie bol vladyka Jonáš Maxim, arcibiskup metropolita, hlava gréckokatolíckej cirkvi siu iuris na Slovesku. V homílii sa veriacim prihovoril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup a bratislavskú eparchiu zastupoval vladyka Milan Lach SJ, pomocný biskup bratislavskej eparchie. Spolu s nimi prišlo na túto púť viac ako štyritisíc veriacich a viac ako stovka kňazov.
Duchovný program púte sa začal modlitbou akatistu k Presvätej Bohorodičke. Pred svätou liturgiou otec Vojtech Boháč, kancelár a riaditeľ eparchiálneho úradu košickej eparchie, vo svojej katechéze priblížil všetkým prítomným históriu a dôležitosť tohto mariánskeho pútnického miesta pre gréckokatolíkov. Rozprával aj o mnohých zaujímavostiach a zázrakoch, ktoré sa na tomto mieste udiali. Na svätej liturgii boli prítomní aj vladyka Péter Fülöp Kocsis arcibiskup metropolita, hlava gréckokatolíckej cirkvi siu iuris v Maďarsku.
Vladyka Fülöp s veľkou radosťou všetkých privítal a pripomenul, že skrze Máriu sme všetci jej milované deti a teda jedna veľká rodina a preto sme stále vítaný pri našej Nebeskej Matke. Slávnostná archijerejská svätá liturgia sa niesla v radostnom a pokojnom duchu spoločnej modlitby, vďakyvzdávania, prednášania osobných prosieb a oslavy Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky, ktorej sviatok slávia gréckokatolíci 15. septembra.
Vladyka Cyril Vasiľ SJ vo svojej homílii pripomenul, že kresťanská viera spája mnoho rovín obrazu Márie: panny, manželky, matky, matky cirkvi. Ďalej uviedol: „Mária samotná nám zanechala nádhernú poéziu. Spev srdečnej a vďačnej duše. Spev, ktorý nazývame „veličánije“ - velebenie, po latinsky magnificat - zvelebovanie, ktorý spievame každý deň pri našich liturgiách.“ Vladyka Cyril vysvetlil hĺbku tejto Máriinej modlitby, ktorou zvelebuje, zväčšuje Boha, ale zároveň ho aj pre nás robí blízkym a ospevuje ho ako darcu všetkých dobier, pôvodcu života, ktorý je milosrdný k bohabojným, mocný voči pyšným, ktorý povyšuje ponížených, ktorý nasycuje hladujúcich.
Ďalej vo svojej homílii povedal: „Mária približuje Boha človeku natoľko, že jej slobodný súhlas s Božou vôľou definitívne priblíži Boha k človeku, pretože sa naplní proroctvo: Hľa Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo znamená Boh s vami. Boh vám bude tak blízko, bude tak zväčšený a zveličený, že sa stane jedným z vás. A ona, ako pokorná Božia služobnica skláňa svoju silu, ona sa umenšuje, aby zväčšila toho, ktorého ruka je mocná, ktorý ukázal silu svojho ramena, ktorý rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.“
Vladyka Cyril ďalej poukázal na to, že Mária nás inšpiruje k osobnému, blízkemu vzťahu k Bohu, aby sme takto vnímali a zažívali vo svojich životoch Božiu moc, svätosť a milosrdenstvo. Po skončení svätej liturgie sa prihovoril vladyka Jonáš a poďakoval sa všetkým pútnikom za ich účasť a modlitby.
Mestečko Máriapócs sa nachádza asi 23 km východne od mesta Nyíregyháza a je jedným z najväčších pútnických miest v Maďarsku. Do povedomia gréckokatolíckych veriacich nielen z Maďarska, ale aj z celej okolitej oblasti sa toto miesto dostalo už koncom 17. storočia. V pôvodnom drevenom chráme v obci Pócs sa v roku 1696 opakoval zázrak ronenia sĺz na ikone Panny Márie. Modlitby veriacich pred týmto obrazom boli mnohokrát zázračne vypočuté a spájajú sa aj s víťazstvom vojsk princa Eugena Savojského nad Turkami v bitke pri Zente v roku 1697.
Táto zázračná ikona bola neskôr na príkaz cisára Leopolda I. prevezená do dómu svätého Štefana vo Viedni, kde sa nachádza doteraz a stala sa patrónkou rakúskeho hlavného mesta ako Maria Pötsch. Obyvateľom Pócsu bola darovaná len kópia tejto ikony z roku 1707, no aj táto ikona sa preslávila početnými zázrakmi, slzením, uzdraveniami a vypočutými modlitbami. Obec Pócs bola neskôr na počesť Panny Mária premenovaná na Máriapócs.
V rokoch 1731 až 1749 na mieste staršieho dreveného chrámu bola postavená Bazilika archanjela Michala. V tejto neskorobarokovej trojloďovej bazilike je severná bočná kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márii Pócskej a nachádza sa tam spomínaná kópia zázračnej ikony Panny Márie s Ježiškom, ku ktorej dodnes putujú početné zástupy veriacich nielen z Maďarska, ale aj zo Slovenska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska.
Interiér Baziliky v Máriapócsi
Staré Hory: Mariánske Pútnické Miesto s Bohatou Tradíciou
Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradíciou. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré víta pútnikov už od 15. storočia. Časom rástol počet pútnikov a rástlo aj množstvo ďakovných tabuliek, ktoré boli symbolmi vďaky za uzdravenie a za udelenie rozličných milostí a darov Ducha Svätého. Na žiadosť bystrického biskupa Františka Berchtolda (1730 - 1793) v roku 1780 pápež Pius VI. udelil starohorskému kostolu odpustky.
Súčasťou pútnického miesta je aj Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých Hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode ju priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie. Pod obrazom vyvieral prameň.
Dlhé roky však bol prameň zanedbávaný. Zmenilo sa to až 1. septembra 1886, keď bol náhle uzdravený z ťažkej choroby starohorský farár Matej Hrivňák (1829 - 1917). Po prechladnutí mal veľké bolesti hlavy, uší a ďasien. Pre zapálené ďasná nemohol ani jesť. Keď zlyhali lieky a bolesti sa zväčšovali, obrátil sa s dôverou o pomoc k Panne Márii. Dal si priniesť vodu z mariánskej Studničky a len čo vypil prvý pohár vody, bolesti mu hneď ustúpili. Pán farár Hrivňák dal nato z vďačnosti Madone vyhotoviť dôstojný stánok.
Bazilika Navštívenia Panny Márie v Starých Horách