V dnešnej dobe je veľmi jednoduché skĺznuť k poverám, mágii a okultným praktikám. Nestačí nám prisľúbenie Boha na to, aby sme nesiahali po tom, čo nám môže uškodiť? „Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás.
Marketingový trh nás začína čoraz viac zahŕňať symbolmi duchov, strašidelne vyrezávaných tekvíc, pavučín a pavúkov, netopierov, bosoriek, kostier… Z príjemne farebnej jesene a babieho leta nám vyrobili strašidelný a pochmúrny kult smrti. Čo je vlastne rozporom v učení kresťanskej viery a oslavy tohto sviatku? Vychádzajme z faktu, že máme zachovávať vernosť Bohu. Sviatok Halloween má svoje korene v pohanských dobách. Pokračuje i v dnešnej dobe formou modloslužobníctva, a to sa prieči tomu, čo oslavuje Katolícka cirkev a v čo by mal každý kresťan veriť.
Pozadie pohanskej slávnosti Halloween nachádzame už v časoch pred narodením Krista. Vznikol medzi starokeltskými kmeňmi v dnešnej Veľkej Británii, Írsku a severnom Francúzsku. Pohania verili, že fyzický život začína zánikom. Preto oslavovali začiatok nového roka na jeseň, z 31. októbra na 1. novembra, vrátane celého tohto dňa, kde podľa ich predstáv začalo obdobie chladu, tmy, rozpadu a smrti. Kelti uctievali božstvo Samhaina, pričom verili, že je to ktosi, na kom záleží, aby prišla smrť. Bol tiež nazývaný veliteľom smrti. Jemu boli zasvätené oslavy Nového roku. Slovo Samhain sa dnes voľne prekladá ako „koniec leta“, skôr „koniec“, čiže smrť. Pre Keltov bol Samhain časom, kedy sa otvárala brána medzi týmto a ďalším svetom.
S týmto dňom bolo spojené množstvo povier a zvykov, ktoré sa zachovali až dodnes. V tento večer národ veril, že Samhain v tento deň dovoľuje dušiam mŕtvych navracať sa domov. A práve odtiaľ vznikol zvyk masiek, kostýmov zobrazujúcich prízraky, príšery či vedmy. Živí sa dostávali do blízkosti mŕtvych a kontaktovali sa s nimi pomocou magických aktov, napodobňujúc správanie mŕtvych. Slová „trick or treat“ (význam tohto úslovia by sa dal voľne preložiť: daj nám darček, alebo ti niečo/škaredého/ vyvediem) sú súčasťou tohto systému povier a magických praktík.
V dobe prvotnej keltskej Cirkvi, sa svätí Otcovia snažili pôsobiť proti tomuto pohanskému sviatku oslavujúceho vodcu smrti a dohodli sa v tento deň na ustanovení sviatku Všetkých svätých. Tu nachádzame aj pôvod slova Halloween, pretože v starej angličtine termín All Hallow E‘en znamená predvečer slávenia dňa Všetkých svätých. Zvyky dnešného Halloweenu sú zakorenené a vychádzajú z pohanstva. Ako to, že sa tento sviatok, ktorý je tak protikladný kresťanskej viere, usídlil a bol prijatý kresťanmi? Odpoveď znie - duchovná apatia, zlé sklony. Poslaním kresťana je hlásať evanjelium, teda radostnú zvesť, no v súčasnom svete je človek neustále presviedčaný, aby nehľadal žiaden duchovný význam v tom alebo onom zvyku, a to s cieľom, aby videl len zovňajšok, ktorý sa javí ako čosi milé, radostné a neškodné.
Kríž: Centrálny symbol kresťanstva
Žiaden iný symbol nie je taký kontroverzný ako práve kríž. Používajú ho kresťania, pohania, iné náboženstvá, punkeri, ba dokonca aj satanisti. Každý z nás, kto má v obľube symbol kríža, ho nosí presne z takého dôvodu, z akého v niečo alebo v niekoho verí. Podľa druhu kríža, ktorý nosí, je hneď zrejmé, kam sa zaradil a komu patrí. Je vyznávač Ježiša Krista alebo povier, pohanstva, bludu, anarchie či toho, kto sa nedokonale opakuje po Bohu. Nebezpečné je, ak si kresťan pomýli kresťanské symboly s amuletmi alebo talizmanmi.
Kto si myslí, že nosí kríž ako amulet či talizman len z dôvodu ochrany pred zlom alebo urieknutím a je to v poriadku, mýli sa. Posvätený kríž nás ochraňuje od Zlého skrze Ježiša Krista, ktorému dôverujeme a s ktorým sa stretávame v Eucharistii. Kresťan by mal nosiť kríž či už na viditeľnom mieste, alebo v skrytosti a nevystatovať sa s ním ako s módnym doplnkom.Okrem kresťanského kríža, ktorý môže mať rôzne podoby (ondrejský, františkánsky, petrovský, pápežský, jeruzalemský, pravoslávny…), poznáme aj pohanské (keltský, egyptský kríž), ktoré sa v dnešnej dobe začali hojne používať, najmä egyptský (nílsky) kríž.
Čo znázorňuje kríž so slučkou nad priečnym ramenom pomenovaný ako ankh? Ankh v preklade znamená „život“. Kedysi symbolizoval znovuzrodenie pre druhý svet a zároveň aj počatie. Starovekí Egypťania používali ankh ako obľúbený amulet, ktorý bol spojený s kultom slnka a slnečným bohom. Na popularite naberá aj v súčasnosti medzi rôznymi skupinami (hippies, goth, novopohania), umelcami a liečiteľmi. Využíva sa na liečbu chorôb pomocou ezoteriky.
Kríž je najvýznamnejší symbol kresťanstva, pretože skrze kríž sme boli vykúpení na večnosť. Ak sa rozhodujete, či nosiť viditeľným spôsobom kríž, alebo nie, vedzte, že sú tu ľudia, ktorí ho nosia s v ešte väčšou obľubou ako my - kresťania. Čím viac je takýto človek vzdialený Bohu, tým je „kríž“ nápadnejší. Nebojme sa preto ukázať, koho nosíme v srdci, komu patríme a dôverujeme. „Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj!
Odhalenie pravdy: Pohanský pôvod kresťanského kríža
Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž - znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie?
Uctievanie kríža ako symbolu, ktoré je bežné aj dnes, je doložené od 4. storočia, teda od vlády cisára Konštantína Veľkého. Kríž odkazuje na scénu ukrižovania Ježiša Krista opísanú v Novom zákone. Kríž však nebol neznámym symbolom ani pre pohanov. Kríže a symboly podobné krížom boli neoddeliteľnou súčasťou pohanskej viery.
Ojedinelé nálezy, ako napríklad talianska krabička zo slonoviny z obdobia okolo roku 420, dokazujú, že biblická scéna ukrižovania sa začala zobrazovať až postupne. V období vrcholného stredoveku sa v Európe stalo tradíciou zobrazovať kríž s trpiacim Ježišom. Kríže s postavou Ježiša sú známe aj ako "krucifixy".
V priebehu stredoveku sa skupiny ľudí usporiadané okolo kríža stávali čoraz rozmanitejšími. Zrazu záležalo na tom, ktorým smerom Ježiš sklonil hlavu ozdobenú tŕňovou korunou. V neposlednom rade to bola tradičná rezbárska práca, vďaka ktorej sa kríž stal v novoveku významným predmetom v mnohých kostoloch a domácnostiach. O význam kríža sa v minulosti rozpútali vášnivé teologické spory.
Je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, aký význam má symbol kríža v kresťanskej viere. V Biblii sa kríž objavuje v evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštola Pavla. To, či sa Ježišovo ukrižovanie naozaj odohralo na kríži alebo na kolíku, sa nedá s istotou interpretovať, pretože preklad z gréčtiny môže znamenať "drevo" aj "kríž".
Ukrižovaním Ježiša sa vytvorilo spojenie medzi pozemskou existenciou a nebom. Horizontálna os kríža zvyčajne znamená pozemské a spojenie s ľuďmi. Vertikálnej osi sa pripisuje význam spojenia neba a zeme, ľudského a božského. Teológovia vnímajú Ježišovo ukrižovanie ako Boží zásah, ktorý má obnoviť zmluvu medzi Bohom a človekom, ktorá bola od prvotného hriechu rozvrátená.
Kríž teda môžeme interpretovať ako znamenie nádeje, ktoré znamená odpustenie hriechov a zmierenie Boha s ľudstvom. Kresťania chápu tento symbol aj ako znamenie víťazstva: zmŕtvychvstaním, ktoré nasledovalo po ukrižovaní, bola smrť definitívne porazená.Kríž má pre každého veriaceho dôležitý význam. Na cintoríne poskytuje útechu a živí nádej na víťazstvo života nad temnotou. Vysoko na vrchole dokazuje, že Boh je vysoko nad všetkým. Ak si chcete do obývačky zavesiť kríž, v tradičnej drevorezbe nájdete ten správny kríž podľa svojho vkusu. V domácnosti je drevený kríž pripomienkou každodenného uvažovania o viere. Ale môže byť aj prosbou, aby do domu vstúpil Boží duch.
Každý, kto uvidí ručne vyrezávaný drevený kríž, si ho bude chcieť nevyhnutne pozrieť detailnejšie. Drevené kríže sú k dispozícii ako klasické symboly alebo umelecky vyrezávané kríže. V niektorých regiónoch sa vyrezávaný drevený kríž nachádza takmer v každom dome.
Nástenné kríže z dreva, striebra, bridlice, bronzu , alebo iného prírodného materiálu vyzerajú tradične a zároveň sú moderné. Kríž ako tetovanie alebo prívesok na šperku nosia sebavedome aj mladí ľudia.
Rôzne Druhy Krížov a Ich Symbolika
Dnes poznáme stovky druhov krížov - grécky, jeruzalemský, latinský, maltézsky, benediktínsky či františkánsky, ondrejský i pravoslávny alebo nám dobre známy dvojkríž.
- Dvojkríž: s jedným kratším a jedným dlhším ramenom - typické zdvojenie ramien odkazuje na veľkosť Konštantínopolu a Byzancie. Dolné rameno môžeme interpretovať ako utrpenie a smrť a horné rameno ako vzkriesenie. Samotný dvojkríž je aj symbolom Slovenskej republiky ako pocta sv.
- Keltský kríž: predstavuje symbol slnka. Jeho ramená spája kruh, ktorý v keltskej mytológií znázorňuje slnko, ktoré uctievali ako božstvo. Môže taktiež vyjadrovať symbol jednoty a plodnosti. V kresťanskom preklade odkazuje na Krista ako začiatok a koniec sveta.
- Koptský kríž: je v tvare písmena T. Na vrchu je oval v tvare kvapky. V egyptskej symbolike znamená života a nesmrteľnosť. Kresťanstvo si tento symbol prevzalo a stal sa znakom samotnej prítomnosti Krista, jeho sily a jeho vľúdnosti voči svetu.
- Kríž Tau: má korene, ktoré siahajú až do semitského pôvodu, odkiaľ prenikol do ďalších kultúr. Tau - prvé písmeno Tóry - symbolizuje plnosť zákona, ktorý prináša spásu. Predstavuje symbol sv. Trojice, lásky ku krížu, milosrdenstva, nasledovania Krista a služby chorým a trpiacim.
- Vidlicový kríž: v tvare Y odkazuje na strom života. Využívali ho na ukrižovanie tých najväčších zločincov a hriešnikov.
- Andrejský kríž: v súčasnosti využíva ruská a škótska námorná pechota na vlajke svojej flotily.
- Latinský kríž: vznikol z gréckeho kríža predĺžením spodného ramena.
- Jeruzalemský kríž: veľký rovnoramenný kríž so štyrmi malými krížikmi, ktoré zapadajú do rohov veľkého kríža symbolizuje Krista a malé kríže predstavujú evanjelistov. Špekuluje sa, že to môže predstavovať päť Kristových rán. Figuroval v križiackych výpravách ako symbol Rytierskeho rádu Svätého hrobu.
- Maltézsky kríž: rovnoramenný kríž s ramenami zužujúcimi sa smerom k stredu - na konci sú ramená prelomené a zakončené rôznym spôsobom, predstavoval mnohé rády ako johanitov, templárov a dodnes aj maltézsky rád.
- Trojlístkový kríž: rovnoramenný kríž - koniec každého ramena tvorí trojlístok. Kedysi figuroval ako talizman druidov. V kresťanstve nadobudol nový význam ako symbol sv. Trojice. Predstavuje spojenie Kristovho kríža a sv.
- Benediktínsky kríž: rovnoramenný kríž vložený do oválu - medzi jeho ramenami sú iniciály C, S, P, B, teda kríž svätého otca Benedikta.
- Svätopeterský / Obrátený latinský kríž: kríž hlavou nadol pripomína ukrižovanie apoštola Petra, preto je symbolom nástupcov apoštola Petra. Avšak má aj temnejšie významy.
- Pápežský kríž: s tromi priečnymi brvnami - v hierarchickom usporiadaní symbolizujú pápežskú tiaru, kardinálsky klobúk a biskupskú mitru.
- Pravoslávny kríž: vychádzajúci z latinského kríža a disponuje tromi ramenami. Prvé rameno odkazuje na tabuľku umiestnenú nad Kristovou hlavou. Druhé najdlhšie rameno odkazuje na brvno, na ktorom boli pribité Kristove ruky.
Krížik na krku predstavuje ochranu pred zlom. Je jedno, ako tento krížik nosíte, či už vodorovne alebo vertikálne, základom je vaša čistá viera v Boha. Mnohý však veria v jeho ochrannú silu a pomáha im často prekonať trpké osudy života. Krížik nosíme nielen pre vieru, ale aj pre príjemné spomienky na darcu tohto šperku. Práve rodičia či starí rodičia nás poctia takýmto darčekom. Ostáva nám ako pekná pamiatka, ktorá z času na čas zahreje pri srdci.
Príklady Sakrálnych Pamiatok na Slovensku
Slovensko je bohaté na sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o hlbokých kresťanských koreňoch krajiny. Medzi ne patria kostoly s bohatou vnútornou výzdobou, vrátane drevorezieb krížov a ďalších náboženských motívov.
Kostol sv. Mikuláša v Lendaku
Kostol sv. Mikuláša pochádza zo začiatku 14. storočia. Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storočia, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci predovšetkým lomené oblúky okien.
V interiéri kostola sa nachádza množstvo artefaktov prevažne z gotického obdobia. Pieta z polovice 14 storočia je umiestnená v bočnej kaplnke netradične do srdcovitého tvaru, drevorezba Zmrtvýchvstalého Krista pochádza z 15 storočia, kamená krstiteľnica z 15 storočia. Výšku gotického interiéru chrámu impozantne dotvára kalvarijná skupina 4 drevených sôch umiestnená v priestore na priečnom brvne pod trumfálnym oblúkom - plastika ukrižovaného, Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána Evanjelistu.Interiér kostola tvoria dva bočné barokové oltáre. V pravo je stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Vľavo je umiestnený oltár Panny Márie pochádzajúci z 18. storočia. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420 . V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Tu sa uchovávajú aj 3 procesiové kríže, vzácne sakrálne gotické predmety kalich z roku 1350, pacikál - kríž zo štyrmi znakmi evanjelistov bol pôvodné gotickým relikviárom.
Najvzácnejšou pamiatkou, ktorú stredoveký chrám v Lendaku vo svojom interiéri uchováva, je ojedinelá plastika dokumentujúca mimoriadny význam lokality v priebehu včasných storočí jeho existencie - Korunovaný ukrižovaný Ježiš na kríži z prvej polovice trinásteho storočia (okolo roku 1235). Ide o jednu z najstarších sakrálnych drevorezieb na Slovensku.
Kostol sv. Štefana Kráľa
Je to klasistický jednoloďový kostol s oblúkovitým presbytériom na východe, pristavanou sakristiou na severe a vstavanou vežou na západe. Vnútorná výzdoba chrámu je veľmi bohatá, prevažne v barokovom štýle. Kostol bol budovaný v rokoch 1797 až 1800. V sakristii je vzácna klasistická plastika Bičovaný Kristus, ktorá patrí k pamiatkam kostola. Je to polychromová drevorezba zo začiatku 19. storočia. Do zoznamu pamiatok je zapísaná aj socha Zmŕtvychvstalého Krista /polychromová drevorezba/, monštrancia, kalich a dve cibória.
V presbytériu kostola sa nachádza hlavný drevený neobarokový oltár, ktorý pochádza z 18. storočia. V jeho strede v spodnej časti je svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf Ježiša s kalichom v ruke. Po stranách svätostánku sú sochy dvoch adorujúcich anjelov. V prednej časti svätyne je okrem dreveného obetného stola, ambóna a sedesu aj vzácna baroková kazateľnica. Je to drevená rezbárska práca na podstavci so štyrmi reliéfmi svätých. Jedná sa o štyroch veľkých západných cirkevných otcov.
Kostol sv. Františka z Asisi
Ide o jednoloďovú stavbu (14,45 x 7,75 m) s rovným uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Fasády sú členené pilastrami, na podstrešnej rímse majú obličkový vlys. Veža je zastrešená podkasaným ihlancom.
Hlavný oltár tvorí reliéf sv. Františka z Assisi. Ide o drevorezbu, polychrómovanú tirolskú rezbársku prácu z roku 1915. Na ľavej strane oltára stojí socha sv. Alžbety vysoká 120 cm, drevená, polychrómovaná. Sochy anjelikov po ľavej a pravej strane oltára majú výšku 50 cm, sú to polychrómované drevorezby zo začiatku 20. storočia. Vľavo od oltára stojí 160 cm vysoká socha Panny Márie Lurdskej, vpravo od oltára stojí socha Božského srdca, polychrómia, drevorezba. Socha Ukrižovaného Krista v sakristii o výške 45 cm a rozpätím rúk 35 cm je tiež polychrómovaná rezba. Socha - plastika Vzkriesený Kristus je vysoká 31 cm. Ide o ľudovú drevenú prácu z 19. storočia.
Kaplnka
Okrem kostolov sa kríže nachádzajú aj v kaplnkách a ako súčasť drobnej sakrálnej architektúry v obciach.
Kaplnka, ľudove „Káplonka na rebniku“ - nachádza sa smerom k vápencovému lomu pri prameni „Pod káplonkou“. Pôvodne bola zhotovená z kameňa a tehál v 19. storočí. Pôdorys je 3 x 2 m, výška 3 m, zaklenutá klenba s obrazom Panny Márie a ozdobným kovaným plotom. V okolí kaplnky sú vysadené pamätné stromy.
Kríže v obci
Na divínskej ceste v obci je kríž Krista INRI s nápisom: „Pochválen buď Ježiš Kristus 1958“. kríž v obci nesie nápis: „Na chválu pána a na pamiatku na bojišti odpadnutému sinovi ktorí bojovau za vlast a za kráľa Čeman Jozef nar. 1899 máj 7. odpadov 15. mája 1918.
Krásny drevený krížik JEŽIŠ je vyrobený z bukového, alebo dubového masívneho škárovkového dreva - spracovaný do najmenších detailov.
Kríže na východnom Slovensku
Po západe slnka začíname na Bielu sobotu sláviť obrady veľkonočnej vigílie. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána (Ex 12, 42), preto sa ľudia s horiacimi sviecami, podľa napomenutia evanjelia (Lk 12, 35), majú podobať ľuďom, ktorí očakávajú návrat svojho Pána. Začína sa obradom svetla mimo kostola, kňaz požehná paškál a zapáli ho od veľkonočného ohňa - má byť taký, aby naozaj rozptýlil tmu a osvetlil noc.
Čítaní je oveľa viac ako zvyčajne - určených je deväť (sedem zo Starého a dve z Nového zákona), ale z pastoračných dôvodov možno niektoré čítania zo Starého zákona vynechať (potrebné sú aspoň tri). Množstvo čítaní a žalmov však nie je bezúčelné. Odkrývajú nám postupne celé dejiny spásy: od stvorenia sveta cez obetovanie Izáka Abrahámom, vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva až po novozákonného Baránka, Ježiša Krista.
Obrad vigílie Veľkej noci je toho najsilnejším svedectvom. Vzkriesený Kristus v nás znovu zapaľuje svetlo, dáva nádej do bežných dní - pretože on je svetlo sveta, on je ten, ktorý premáha všetko napriek logike a zvykom, a nekončí na tomto svete, ba ponúka viac - večnosť.
Veľkonočná oktáva
Veľkonočnú oktávu začíname Veľkonočnou nedeľou - nedeľou zmŕtvychvstalého Pána. Táto nedeľa je centrom, vrcholom celého liturgického roka, najdôležitejšou nedeľou roka. Preto si ju pripomíname nielen v jeden deň, ale v celej oktáve. Veľkonočná oktáva je výnimočný a najdôležitejší týždeň celého liturgického roka. Číslo osem je zároveň symbolom nového počiatku. Počas tohto týždňa počúvame v evanjeliu o rôznych stretnutiach so Zmŕtvychvstalým.
Tradícia Cirkvi hovorí, že bez vzkriesenia je márna naša nádej. Ľudská skúsenosť zas vraví, že my ľudia sme neuveriteľne zábudliví na dobro, na povzbudenie, na darovanie nádeje… a to aj v bežnom živote. Ak teda počúvame toľko dní to isté, má to svoj presný zámer. Boh nás chce každého osobne výnimočne, silno povzbudiť: „Nikdy neprestanem stáť na tvojej strane! Nikdy o teba nestratím záujem! Nikdy ťa neopustím! Stále ti dávam šancu! Toto opakované vyznávanie lásky a záujmu, starostlivosti a nehy, pre ktorej svedectvo musel zomrieť jeho milovaný Syn, nás nemôže nechať ľahostajnými.
Veľká noc má množstvo symbolov; veľa z nich má však súvis s jarou a nie sú kresťanskými symbolmi. Najpotupnejší nástroj umučenia vtedajších čias sa stal symbolom najväčšej lásky. Je to najstarší symbol Veľkej noci, symbol čistoty a dobroty. V kresťanstve baránok symbolizuje nevinnosť a poslušnosť Božej vôli - keď Abrahám mal obetovať vlastného syna, bol ochotný urobiť to, keď to Boh požadoval, a potom Boh zasiahol a on obetoval baránka, ktorého našiel v kríkoch. V Novom zákone Ján Krstiteľ, Pánov predchodca, videl Ježiša, ako k nemu prichádza, a povedal (Jn 1, 29): „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta,“ čo opakujeme pri každej svätej omši.
Medzi Zeleným štvrtkom a veľkonočnou vigíliou sa odmlčia, aby sa s radosťou rozozvučali vo svätej noci s posolstvom: Kristus vstal z mŕtvych!
Veľkonočné symboly
Symbolov máme okolo seba veľa, a pritom často nerozumieme tým, ktorými nás zahŕňa Boh. Ak už rozumieme, prečo Cirkev používa práve tieto predmety ako symboly, a vieme, čo znamenajú, nebojme sa ich používať v bežnom živote! Ak píšeš esemesku a niekto sa trápi… miesto smutného smajla mu pošli znamenie kríža! Ak niekto prekonal náročnú situáciu a dobrá vec sa podarila, čo ti bráni žiť veľkonočnú radosť a poslať mu symbol zvonov či kvetov? Ak niekto nevie vyjsť zo starostí, rozlišuje a hľadá cestu… prečo mu neposlať ako povzbudenie symbol paškálu? Prenesme svoju vieru do života, neskrývajme ju!