Ktorí apoštoli nezomreli mučeníckou smrťou?

V živote každého človeka sa vyskytujú chvíle radosti, smútku, naplnenia i stresu. Svätí nám ukazujú cestu, ako prežívať tieto momenty s nádejou a vierou. Často prežívame bolestné a ťažké noci. Noci duše, noci sklamania, noci, v ktorých nás niekto zranil alebo zradil. V týchto chvíľach je pokušenie uzavrieť sa, chrániť sa, oplatiť úder. Ale Pán nám ukazuje nádej, že existuje aj iná cesta. Učí nás, že môžeme ponúknuť gesto lásky aj niekomu, kto sa nám otočí chrbtom. Môžeme odpovedať tichom dôvery.

Medzi tými ľuďmi sú samozrejme i katolíci, ako nám odhaľuje všadypřítomná hereze progresivismu. To, čo bychom mali robiť, abychom se vyvarovali pekla, je napodobování dobrých andělů v jejich úsilí. To znamená, že bychom měli milovat Boha s nepodjatostí a měli bychom nabídnout vše, co máme, k Jeho slávě. Nic pro ten cíl nemůže být účinnějšího, než odporučit se do péče Naší Paní.

Po takýchto slovách sa v mojej duši vzbudila taká veľká dôvera v Božie milosrdenstvo, že aj keby som mala na svedomí hriechy celého sveta a hriechy všetkých zatratených duší, aj tak by som nepochybovala o Božej dobrote, ale bez rozmýšľania by som sa vrhla do priepasti Božieho milosrdenstva, ktorá je pre nás vždy otvorená.

Ježišu môj, aký si Ty dobrý a trpezlivý, neraz sa pozeráš na nás ako na malé deti. Jedného dňa prišla ku mne istá sestra a prosila ma o modlitbu. Povedala mi, že už dlhšie to nevydrží, ak by tak malo byť. Nech sa modlím. Modlila som sa však ďalej, ako ma prosila. Na druhý deň prichádza tá istá sestra. Keď sa začal rozhovor znovu o tom istom, povedala som jej: „Vieš, sestra, nesmieme Pána Boha v modlitbe nútiť, aby nám dal to, čo my chceme, ale radšej sa poddávať jeho sv. vôli."

Ku koncu novény opäť pri­chádza ku mne tá istá sestra a hovorí mi: „Ach, sestra, Pán Ježiš mi dal tú milosť, ale, ale teraz už rozmýšľam inakšie. + Jedna sestra ma neustále prenasleduje len preto, že Boh so mnou tak blízko prebýva. Zdá sa jej, že to všetko len predstieram. Porozprávala o tom aj iným sestrám, ale vždy v hanli­vom význame, skôr to podáva ako prejav nejakej čudácky.

Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou cirkevného roka. Súčasťou slávenia slávnosti Krista Kráľa je zasvätenie celého ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Týmto gestom sme všetci pozvaní uznať Ježiša Krista ako jediného Pána a Kráľa v našom živote. Pápež Pius XI. zdôrazňoval, že jediný Kráľ je Ježiš Kristus. Jeho slová sú stále živé a aktuálne.

Dôkaz tohto posolstva slávnosti Krista Kráľa nachádzame aj v Písme. Prorok Daniel vidí vo svojom prorockom videní „Syna človeka“, ktorý prichádza, zakladá „večné a vesmírne kráľovstvo, kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“. Prorocké videnie končí odovzdaním moci Najvyššiemu, ktorého kráľovstvo je večné. Aký je náš Kráľ? Náš kráľ je bez služobníctva, bez armády… . Jeho jediným žezlom je kríž. Kristus nevlastní žezlo pyšnej moci, ale žezlo služby a obety - kríž.

Svätí František z Assisi a svätý Dominik dosiahli blahoslavenej smrti.Sv. RemigiusMeno jeho spomína s najväčšou úctou podnes sv. cirkev vo Francúzsku.Slovo Božie ohlasoval s horlivosťou a presvedčujúcou mocou sv. apoštolskej dôstojnosti jeho, i vynucoval úctu u veriacich i neveriacich.Sv. biskup Remigius bol horlivý a svätý sluha Boží.Sv. LeodegarSvätý Leodegar bol opravdivým sluhom Božím a opravdivým biskupom veriaceho stáda.On vedel, že smrť je len bránou k blahoslavenej večnosti.Sv. MelarAčkoľvek sv. Melar zomrel mučeníckou smrťou, nepoškvrnil anjelskú dušu svoju žiadnym hriechom.Sv. GenovefaSvätá Genovefa v službe Božej odchovala svätých, že celý svet obdivoval ju.Sv. Peter a Sv. PavolKatolícka Cirkev spojila sviatky svätých Petra a Pavla do jedného.Títo apoštoli síce nezomreli v ten istý deň ani v ten istý rok, ale ich životné cesty sú úzko späté.Obaja podstúpili mučeníctvo v tom istom meste.

Život v priateľskom spoločenstve s ním nám pomôže prekonávať vlastné i cudzie chyby, aj ťažké prekážky, a budovať jednu ľudskú rodinu spojenú pravou láskou.Duccio di Buoninsegna - Povolaním apoštolov Petra a OndrejaViera a modlitbyVšetci, ktorí boli pokrstení v Kristovi, všetci, ktorí sa obliekli v Krista, vierou v neho sa stali Božími synmi.Obliecť si vierou Krista znamená stratiť pre neho život, nasledovať ho, zaprieť seba samého, každý deň vziať svoj kríž, vo všetkom sa mu pripodobniť, prejsť s ním cez smrť a spolu s ním vstať z mŕtvych.Takto sa Človek úplne zjednocuje s Kristom a stáva sa Božím synom.

Ježiš zosiela prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý berie z Otcovho a z jeho a všetkým ľuďom udeľuje z tej plnosti.„Prijmite Ducha Svätého."Otec spolu so Synom ustavične posiela Ducha Svätého.Každá modlitba, každá svätá omša, každé sväté prijímanie, každé stretnutie s milosťou je novým zoslaním Ducha Svätého.Jeho prostredníctvom Boh rozlieva svoju milosť vo mne.V tom istom Duchu hovorím: „Abba - Otče."Jeho prostredníctvom dostávam ducha synovstva.Jeho prostredníctvom sa spájam s Najsvätejšou Trojicou.Jeho prostredníctvom sa Božia láska stáva aj mojou.On je pôvodcom všetkého vo všetkých.

Kristus sa modlil za tých, ktorí uveria v neho.Modlil sa predovšetkým o jednotu pre nich.O jednotu s Bohom, o jednotu medzi sebou, o jednotu, ktorá je znamením Božej lásky, o jednotu, ktorá je obrazom Božej jednoty.Kristus sa modlil za všetky dobrá pre nich, aby ostali v Božej láske, aby spolu s ním boli vo večnosti, aby mali právo na večný život, aby mohli vkročiť do svätého mesta, aby sa mohli obmyť v jeho krvi...Preto im zjavil Otcovu lásku, preto im v láske obetoval seba.Každý by to mal vedieť a vidieť.Každý by mal byť zahľadený do neba a očakávať príchod Spasiteľa sveta.Kto chce, nech príde a pozrie do neba.

Už stáročia zaznieva vo svete modlitba generácií: „Pros za nás, hriešnych, teraz i v hodinu našej smrti...“Je to modlitba pápežov i vidiečanov, vzdelaných i jednoduchých, zámožných i chudákov...Všetci prosíme, aby Ježišova Matka stála pri nás v hodine smrti...Akoby nie!Hodina smrti roztvára priepasti, do ktorých sa prepadajú dni a roky a tisíce vecí s nimi...Diabol si na túto chvíľu odkladá najsilnejšie zbrane.Aj pre nás je to náročné, lebo musíme hneď na prvý raz umrieť dobre!Urobme už teraz tichú zmluvu s Máriou, aby bola v tejto chvíli zvlášť živo pri nás!Náš Pán nechcel zomrieť bez svojej Matky...Prosme, aby sme ani my nezomreli bez nej!

Príkaz lásky k blížnemu je jednoznačný.Je jasné, kto je môj blížny, veď príklad, ktorý povedal Ježiš, nenecháva nijaké pochybnosti.Tá láska je cestou do neba.Ostáva teda možnosť splniť tento príkaz, ostáva možnosť byť dobrým Samaritánom...A tu sa začínajú ťažkosti.Lebo človeku sa to zdá nemožné - nemožné milovať každého človeka, nemožné milovať vždy a všade, nemožné byť vždy k dispozícii tomu druhému - to je predsa nad ľudské sily, tvrdia mnohí.Boh predvídal tento odpor človeka a vysvetľuje, že ako každý príkaz, aj tento je v prirodzených možnostiach každého, lebo je aj v jeho ústach, aj v jeho srdci.Človek je totiž stvorený pre lásku a keď v sebe stratí túto schopnosť, prestane byť v plnosti človekom.

Okrem toho, sám chce byť milovaný všetkými, a tak veľmi túži po dobrom slove, tak veľmi túži po žičlivosti a pochopení.Nemal by zabúdať, že ten druhý človek vedľa neho je taký istý, že presne takisto túži po láske.V tejto láske existujú určité ťažkosti - niekedy človek nechce niekomu dať seba samého.Aby som bol schopný vytrvalo nasledovať prirodzenú nutnosť milovať, aby som dokázal všetkých milovať a nikoho z lásky nevylúčiť, mám na to potrebnú milosť, ktorú mi udeľuje Prvorodený zo všetkého stvorenia.Ústami proroka Izaiáša Boh povzbudzuje k radosti, hovorí o radosti v Kristovi a toto povzbudenie adresuje každému.Človek má mnoho smútku na tejto zemi.Dobré je, ak ten smútok pochádza od Boha, lebo všetci, ktorí milujú Boha, všetci, ktorí smútia pre neho, všetci, ktorí sú ukrižovaní svetu, všetci, ktorí sa chvália krížom, budú potešení a naplní ich radosť.

Jedinou radosťou, ktorá stojí zato, je radosť z toho, že naše mená sú zapísané v nebi.Nijaká iná radosť nie je hodna snahy Človeka.Lebo čo mám z toho, keby mi patril aj celý svet?Čo mám z bohatstva?Čo mi dá moc, dokonca aj tá duchovná, ktorou by som mohol uzdravovať, vyháňať diablov, keďže všetko pozemské je aj konečné a nemôže mi dať nič trvalé, nemôže mi ponúknuť skutočnú radosť.Všetci hľadajúci Boha zakúsia pravú radosť, ktorú prorok Izaiáš opisuje takto: „.. .prikloním k nemu pokoj ako rieku... na kolenách vás budú láskať.Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť.Márnosťou je preto hromadenie dobier, márnosťou je chamtivá snaha ich získať, márnosťou je nepokoj plynúci z toho, že ich človek nemá, márnosťou je roztopašný život, márnosťou je povyšovanie sa nad iných, márnosťou je úsilie o získanie uznania a slávy, lebo príde okamih smrti, a všetko sa prepadne.

Preto sa treba odpútavať od márnosti a vrátiť sa k tomu, čo je trváce.Zanechať starého človeka aj s jeho skutkami a obliecť si nového podľa Boha; treba hľadať, „čo je hore", treba usmrtiť to, čo je vo mne pozemské, a svoj život ukryť s Kristom v Bohu.Lebo iba Boh je nemenný, a len ak budem na ňom budovať, bude to trváce.Krstom som bol ukrytý v Bohu, krstom som bol oblečený do Krista a nasmerovaný k jedinému trvácemu dobru, ktoré spočíva v účasti na Božom živote.Všetko ostatné je márnosť nad márnosť.Posolstvá Svätého Otca Leva XIV Ježiš je priateľ, ktorý nás vždy sprevádza pri formovaní nášho svedomia. Ježiša nepohoršuje naša krehkosť. Dobre vie, že žiadne priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Naďalej sedí pri stole so svojimi nasledovníkmi. Nevzdáva sa lámania chleba, ani pre tých, ktorí ho zradia.

Slávením slávnosti Nanebovzatia Panny Márie svätý veriaci ľud Boží radostne prejavuje svoju úctu k Panenskej Matke. Robí tak slávením spoločnej liturgie a tiež tisíckami rôznych foriem zbožnej úcty; týmto spôsobom sa napĺňa proroctvo samej Panny Márie: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1,48).Nanebovzatie, s telom i dušou, je Božie privilégium udelené svätej Matke Božej pre jej osobité zjednotenie s Ježišom. Ide o zjednotenie telesné i duchovné, ktoré začalo Zvestovaním a dozrievalo počas celého Máriinho života skrze jej osobitnú účasť na Synovom tajomstve.Život Márie prebiehal ako život obyčajnej ženy svojej doby: modlila sa, starala sa o rodinu a domácnosť, navštevovala synagógu. Každodenné činnosti robila v zjednotení so Synom. Na Kalvárii toto zjednotenie dosiahlo svoj vrchol v láske, v spolucítení a utrpení srdca. Preto jej Boh udelil plnú účasť aj na vzkriesení Ježiša.

Cirkev nás pozýva kontemplovať tajomstvo, ktoré ukazuje, že Boh chce spasiť celého človeka, dušu i telo. Ježiš vstal z mŕtvych v tele, ktoré prijal od Panny Márie, a vystúpil k Otcovi so svojou premenenou ľudskou podstatou. S telom, takým ako je to naše, ale premeneným.Už grécki filozofi chápali, že ľudská duša je po smrti predurčená k šťastiu. Oni však opovrhovali telom, ktoré považovali za väzenie duše, a nedokázali pochopiť, že by Boh dovolil, aby aj telo človeka bolo zjednotené s jeho dušou v nebeskej blaženosti. Naše premenené telo tam bude.

Veľkolepá skutočnosť Máriinho nanebovzatia je prejavom i potvrdením jednoty ľudskej osoby a pripomína nám, že sme povolaní slúžiť Bohu a oslavovať ho celým naším bytím, dušou i telom.Slúžiť Bohu iba telom by bolo konaním otrokov; slúžiť mu zas iba dušou by bolo v rozpore s našou ľudskou prirodzenosťou.Ak budeme žiť v radostnej službe Bohu, ktorá sa prejavuje aj vo veľkodušnej službe bratom, náš osud bude v deň nášho vzkriesenia podobný osudu našej nebeskej Matky.

Sv. Otec Lev XIV: Drahí bratia a sestry, často prežívame bolestné a ťažké noci. Noci duše, noci sklamania, noci, v ktorých nás niekto zranil alebo zradil. V týchto chvíľach je pokušenie uzavrieť sa, chrániť sa, oplatiť úder. Ale Pán nám ukazuje nádej, že existuje aj iná cesta. Učí nás, že môžeme ponúknuť gesto lásky aj niekomu, kto sa nám otočí chrbtom. Môžeme odpovedať tichom dôvery.Fatimské posolstvo je dramatickou výzvou človeku, aby sa zmenil, a tak aby zmenil aj priebeh dejín. Fakt, že pápež nakoniec unikol smrti, možno chápať ako znamenie zmeniteľnosti dejín skrze modlitbu.

Náš vzťah s Bohom je na prvom mieste. Hoci je pravda, že musíme žiť svoju vieru konkrétnymi činmi, verne si plniť svoje povinnosti podľa nášho životného stavu a povolania, je nevyhnutné, aby sme tak robili až po rozjímaní nad Božím slovom a počúvaní toho, čo Duch Svätý hovorí nášmu srdcu.Preto by sme si mali vyhradiť chvíle ticha, chvíle modlitby, chvíle, v ktorých sa, utíšiac hluk a rozptýlenia, v jednoduchosti srdca sústredíme pred Bohom.Toto je rozmer kresťanského života, ktorý si dnes potrebujeme obzvlášť znovuobjaviť, ako hodnotu pre jednotlivcov a komunity, tak aj ako prorocké znamenie pre našu dobu.

Leto môže byť prozreteľným časom na prežívanie krásy a dôležitosti nášho vzťahu s Bohom a na to, ako veľmi nám môže pomôcť byť otvorenejšími a prívetivejšími k druhým.Počas leta máme viac voľného času na sústredenie myšlienok a zamyslenie, ale aj na cestovanie a trávenie času jeden s druhým. Využime ho dobre a nechajme za sebou vír záväzkov a starostí, aby sme si vychutnali chvíľky pokoja, zamyslenia, venovali sme si čas aj návšteve iných miest a zdieľali radosť zo stretnutia s ostatnými - ako to robím ja dnes.Život Panny Márie bol ako život nás všetkých smrteľníkov - neustálym vznikom a zánikom. Nenápadne sa začal na istom území Palestíny, bol neznámy, ticho zhasol, takže svet o ňom ani nevedel. Aj jej život bol plný zmien a starostí o každodenný chlieb, ako život všetkých nás. Bolo v ňom veľa utrpenia, sĺz a len málo radosti. Aj ona prežila niekoľko hodín vrcholnej blaženosti v Bohu, svojom Spasiteľovi, ale veľa všedných, jednotvárne sa vlečúcich, na pohľad bezvýznamných a mnoho hodín nekonečnej bolesti.

Abrahám pochopil moc prosby, a preto neváhal prosiť za previnilcov. Priateľstvo s Bohom ho k tomu oprávňovalo a láska k ľuďom mu nedovoľovala mlčať. Kristus však dokonale poznal túto moc lásky.Apoštol Pavol ohlasuje veľké tajomstvo, tajomstvo Kristovej prítomnosti medzi ľuďmi. On sám žije bohatstvom tohto tajomstva a jeho ohlasovaniu venuje všetky svoje sily. Túto Božiu prítomnosť dokonale predstavuje návšteva samého Boha u Abraháma, návšteva Krista v dome Marty a Márie. Boh prebýva s Abrahámom a ten, naradovaný, ponúka Bohu všetko najlepšie, čo má. Za odmenu dostáva potvrdenie prísľubov. Kristus prichádzal často do Betánie, kde ho prijímali dve sestry Mária a Marta. Každá mu sebe vlastným spôsobom prejavuje svoju radosť. Kristus je prítomný medzi ľuďmi. Kristus je prítomný vo svojej Cirkvi. Kristus je vždy živý svojou láskou a dobrotou, je vždy plný starostlivosti o každého človeka. Toto je najlepšia čiastka, akú si môžem vybrať. Prežívam vedome toto tajomstvo viery?

Už od narodenia sme povolaní kráčať cestou do večnosti. Tí, ktorí nás predišli na ceste do večnosti, tí už dosiahli svoj cieľ s nádejou na vzkriesenie. My ostatní sme naďalej pútnikmi na zemi. Ale naša vlasť je v nebesiach. Nemajme strach zo smrti, ale sa na ňu pripravujme, aby nás prijali do večných príbytkov, ktoré nám prichystal Ježiš. Nestrácajme čas, ktorý nám ešte ostáva.Pane Ježišu, ďakujem ti za prázdninové dni plné radosti a nových dobrodružstiev. Teším sa na každé stretnutie s tebou pri svätej omši. Prosím, ochraňuj ma na cestách a daj, aby som mal múdre a láskavé srdce pre ľudí okolo mňa. Viem, že si so mnou, kamkoľvek pôjdem. Prosím, nech sú moje prázdniny naplnené nádejou, pokojom a požehnaním.

Sv. Otec Lev XIV: Drahí bratia a sestry, aj dnes môžu myšlienky voľne plynúť a slová zabíjať. Naopak, telo je to, z čoho sme všetci stvorení; je to to, čo nás spája so zemou a s ostatnými stvoreniami. Ježišovo telo treba prijať a kontemplovať v každom bratovi a sestre, v každom stvorení. Počúvajme volanie tela, počujme, ako nás utrpenie druhých volá po mene. Prikázanie, ktoré sme dostali od počiatku, je vzájomná láska.Úcta k Panne MáriiSlávením slávnosti Nanebovzatia Panny Márie svätý veriaci ľud Boží radostne prejavuje svoju úctu k Panenskej Matke.Robí tak slávením spoločnej liturgie a tiež tisíckami rôznych foriem zbožnej úcty; týmto spôsobom sa napĺňa proroctvo samej Panny Márie: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1,48).Nanebovzatie, s telom i dušou, je Božie privilégium udelené svätej Matke Božej pre jej osobité zjednotenie s Ježišom.Ide o zjednotenie telesné i duchovné, ktoré začalo Zvestovaním a dozrievalo počas celého Máriinho života skrze jej osobitnú účasť na Synovom tajomstve.Život Márie prebiehal ako život obyčajnej ženy svojej doby: modlila sa, starala sa o rodinu a domácnosť, navštevovala synagógu.Každodenné činnosti robila v zjednotení so Synom.Na Kalvárii toto zjednotenie dosiahlo svoj vrchol v láske, v spolucítení a utrpení srdca.Preto jej Boh udelil plnú účasť aj na vzkriesení Ježiša.

Cirkev nás pozýva kontemplovať tajomstvo, ktoré ukazuje, že Boh chce spasiť celého človeka, dušu i telo.Ježiš vstal z mŕtvych v tele, ktoré prijal od Panny Márie, a vystúpil k Otcovi so svojou premenenou ľudskou podstatou.S telom, takým ako je to naše, ale premeneným.Už grécki filozofi chápali, že ľudská duša je po smrti predurčená k šťastiu.Oni však opovrhovali telom, ktoré považovali za väzenie duše, a nedokázali pochopiť, že by Boh dovolil, aby aj telo človeka bolo zjedno...

Ten, čo sa odhodlal nasledovať Ježiša, musí sa často presvedčiť, že láska je prenasledovaná nenávisťou. Je to smutný následok dedičného hriechu. Ľudia, ktorí nenávidia Boha, nenávidia aj tých, ktorí sa snažia žiť pre Boha láskou. Preto nie je zriedkavosťou, že za lásku a dobro sa človek človeku odpláca nenávisťou. Na túto tému hovorí aj dnešné evanjelium. Pán Ježiš chce svojich miláčikov upozorniť na niečo veľké. To znamená, že nielen apoštolov, ale aj všetkých svojich bratov a sestry do konca sveta, ktorí vo svojom živote plnia jeho príkaz lásky.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás“ (Jn 15,18). A hneď aj vysvetlí, prečo je táto nenávisť: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí“ (Jn 15,19). Tieto slová patria do druhej časti rozlúčkovej reči Pána Ježiša pri Poslednej večeri. A konkrétne do toho posolstva lásky sa vkradol disharmonický tón, čím chce pripraviť svojich apoštolov na to, že hoci sa budú snažiť siať okolo seba lásku, za túto snahu budú zberať nenávisť sveta, pretože nie všetci majú vo svojom živote vodcu Ježiša. Tí, čo ho nemajú, nenávidia Ježiša a pretože jeho učeníci patria Kristovi, stihne ich podobná vlna nenávisti ako samého Krista.

Okrem toho, že si ich Ježiš vybral zo sveta, to znamená z moci zla, už nepatria svetu a za toto sa svet vie pomstiť, lebo svet miluje len to, čo mu patrí, čo neprekračuje jeho hranice, zásady a spôsob života. Pomsta sveta za priateľstvo s Ježišom sa preto najčastejšie prejavuje prenasledovaním Ježišových učeníkov. Ježiš ich na to upozorňuje a zároveň ich chce potešiť, povzbudiť, že aj jemu samému sa svet takto odplácal. Apoštoli pri týchto slovách si začínajú uvedomovať zjednotenie, spätosť s Kristom, že budú musieť s Kristom trpieť, ale že spoznajú aj radosť z úspechov, ku ktorým sa pri šírení Ježišovho evanjelia dostanú. Pretože mnoho ľudí prijme vieru a uverí v Pána Ježiša, a tak sa rozmnoží i počet kresťanov.

Podobne aj my musíme počítať s tým, že sa pre Ježišovo učenie nevyhneme nenávisti sveta. Preto musíme počítať s neprajnosťou sveta, zažijeme uponižovanie, ba musíme počítať i s prenasledovaním pre Krista. Toto všetko je daň, ktorú platí kresťan za svoju poslušnosť a vernosť Kristovi. S týmto sa musíme zmieriť a nehľadať únikovú cestu. Uvedomujeme si, že keď dochádza v našom živote ku konfrontáciám so zlom, aj to je potrebná vec pre kresťanský život. Dejiny Cirkvi nám hovoria o nespočetnom zástupe tých, ktorých svet nenávidel a museli položiť i svoje životy za Boha. Veď v tomto čase si spomíname na sv. Stanislava, biskupa krakovského, ktorého kráľ dáva popraviť ako nepohodlného človeka. Spomíname si na pápeža Martina I., ktorý vedie v ťažkých časoch Cirkev, lodičku Petrovu. Aj keď musel obetovať svoj vlastný život, nezradil. Spomíname si na Juraja, ktorý ako vojak a veliteľ si vie uvážiť, kto je vyšší dôstojník, a tak dáva prednosť mučeníckej smrti.

Všetci však nezomreli mučeníckou smrťou. Máme dlhý rad vyznávačov: Dominik Savio zomiera mladý, ale heslo zo dňa, keď bol na prvom sv. prijímaní, si zachoval: Radšej zomrieť, ako zhrešiť. Sv. Atanáz-biskup neraz musel i vtipom čeliť, a predsa zvíťazil. Zostal verný Kristovi, aj keď musel niekoľko mesiacov žiť na cintoríne a podobne. Sú príkladom pre nás, aby sme nestratili v ťažkostiach pokoj, aby sme vytrvali verne pri svojich povinnostiach. Kto vytrvá do konca, ten zvíťazí. Nemajme strach, keď nás svet bude pre Krista nenávidieť. Pretože vtedy máme ďakovať Pánu Ježišovi, že nás uznal za hodných vydávať svedectvo o jeho učení - LÁSKE. Amen.

Apoštoli, ktorí podľa tradície nezomreli mučeníckou smrťou:

• Svätý Ján Evanjelista - Podľa tradície zomrel prirodzenou smrťou v Efeze vo vysokom veku.

Je dôležité poznamenať, že informácie o živote a smrti apoštolov sa často opierajú o tradíciu a nie vždy sú historicky overené.

Duccio di Buoninsegna - Povolaním apoštolov Petra a Ondreja

tags: #ktory #apostol #neumrel #mucenickou #smrtou