Podarilo sa im ho oddeliť od základu viery, od závislosti na Duchu a tým pádom zmeniť ho v zoznam prác, ktorých vykonaním si zaslúžia spásu. Kedže neexistuje grécke slovo pre legalizmus, Pavel odkazuje na takéto prekrútenie zákona frázou - skutky zákona (Galatským 2:16). V protestantskom tábore kresťanov je zas dôraz kladený na milosť Božiu, ktorou Boh ospravedlňuje bezbožníka cez spasiteľskú vieru iba vo vykonané dielo Ježiša Krista.
V Novom zákone je slovo používané pre milosť (charis) výlučne kresťanský pojem, ktorým sa vyjadruje dobrovoľná láskavosť. Povedané inak, milosť je „božie bohatstvo na účet Krista“. Dôraz je však v niektorých zboroch tak veľký, že to vedie do bezmedznej slobody hrešiť, pred ktorou varuje aj ap. Jakub alebo ap. Pavel v Rimanom 6. kapitole. Ako teda máme správne chápať zákon a milosť? Prikázania a vieru?
Zákon odhaľuje hriech
Deutoronómium 31:26-27: „Vezmite túto knihu zákona a uložte ju k truhle zmluvy Hospodina, svojho Boha, a tam bude svedkom proti tebe. Viem totiž o tvojej odbojnosti a o tvojej tvrdej šiji. Hľa, už teraz, kým žijem s vami, ste boli odbojní proti Hospodinovi, o čo viac po mojej smrti!“
Galatským 3:19 „Čo teda zákon? Bol pridaný kvôli priestupkom, až kým nepríde potomstvo, ktorému je prisľúbené, a bol nariadený skrze anjelov rukou prostredníka.“ Čo sa tým myslí? Môžte nedôverovať svojmu doktorovi v srdci, ale nedôvera nie je viditeľná, dokiaľ vám nedá predpis a vy ho nezahodíte do koša. Zahodený predpis je viditeľným prestúpením neviditeľnej rebélie. Keď Pavel vraví v Galatským 3:19, že zákon bol pridaný kvôli priestupkom, myslí tým, že funguje podobne ako predpis od doktora, na ktorom vidíme, kto doktorovi dôveruje a kto nie. Predpísaním poslušnosti viery zmenil zákon skrytú neveru a rebéliu na otvorený priestupok z neposlušnosti.
Význam slov, že zákon bol pridaný, aby sa rozmnožil hriech, môžme chápať aj inak. Zákon nielenže dáva najavo hriech, ale ho aj rozhojňuje. Rebélia, nepodriadenosť a nevera ľudského srdca sa zvýraznila a rozšírila, keď sa stretla so zákonom. Je to zjavné z Rim 7:5 „Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti.“ Hriešne náklonnosti srdca sú nielenže odhalené, ale aj rozmnožené. Prečo? Bez Ducha Svätého sú naše srdcia seba-stredné a keď sú úmysly srdca spochybňované a kritizované autoritou, všemožne sa snažia obhájiť.
Láska ako naplnenie zákona
Rimanom 13:8-10: „Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Láska je teda naplnením zákona.“
- Jakub 2:8 „Iste, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš blížneho ako seba samého! Dobre robíte.“
- Matúš 22:36 „Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“
Verš Rimanom 13:8 nie je predovšetkým o požičiavaní. Je hlavne o splatení toho, čo dĺžite. Daní, komu dane patria. Výplaty, komu výplata náleží, atď. Na rozdiel od daní, pôžičiek a úverov, láska nemôže byť splatená. Vo všeobecnosti môžme povedať, že kap. Rimanom 1-11 nám ukazujú lásku Božiu cez dielo Krista. Rimanom 12-16 nám zas ukazuje efekt tejto lásky v našich životoch skrze našu lásku k blížnym. Ako je aj napísané v 1. Jána 4:11: „Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom.“ alebo 1. Zakaždým, keď platíte účty, hocijaký dlh alebo vraciate, čo ste si požičali, dokazujeme, či sme milujúca osoba.
Nemyslime však na lásku iba vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe. Láska je postoj, náklonnosť robiť ľuďom dobre. Všetky tieto veci produkujú vonkajšie správanie, ktoré však nie je samotnou esenciou lásky. Je ňou dôvera, trpezlivosť, nezávidenie, nearogantnosť, nepotráždenosť, neradovanie sa zo zlého. Toto sú skutky duše, nie tela. Tento dlh voči veriacim aj neveriacim máme nie preto, lebo nám niečo dali.
Viera činná skrze lásku
Gal 5:6 „V Kristovi Ježišovi totiž ani obriezka ani neobriezka nemá moc, ale viera činná skrze lásku.“ Zdrojom lásky je srdce viery. Láska je nazvaná ovocím Ducha, je to niečo čo zo seba nevyprodukujeme bez Božieho uschopnenia. Ako sa staneme ľudí milujúcimi? Láska nie je skutkom, ktorý robíme pre seba, aby sme sa predstavili Bohu ako lásku si zasluhujúci; je ovocím viery v zasľúbení Božom. Samozrejme, skutočná láska nás vedie do skutkov, ale nie je synonymom skutkov. Je hlbšia ako skutky, predchádza im a umožňuje ich. Láska je viac ako náboženské praktiky a humanitárne služby. Preto Pavel vraví v 1. Pôsobenie kresťanskej milosti je taktiež málo viditeľné v časoch, keď si všetci myslia a cítia to isté. Čas sporov nie je zlý.
Zákon učí viere
Zákon nás nevolá do záslužných skutkov, ale do poslušnosti, ktorá vychádza z viery. Keď je láska tým, na čo sa zákon zameriava a iba viera vie milovať, potom zákon musí vyučovať vieru. To je to, čo sa často prehliada. Ale je to zjavné z Pavlovho učenia a zákona samotného. Kľúčovou pasážou je Rimanom 9:30-32. „Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery; ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu. Prečo? Lebo nie z viery, ale akoby zo skutkov. Narazili na kameň úrazu.“
Fráza „akoby“ je tu dôležitá. Pavel nám jasne ukazuje, že neverí, žeby Boh niekedy zamýšľal dať zákon, aby sme sa ho snažili naplniť skutkami. Preto ak ho používame ako zoznam úloh, ktorých splnením si zaslúžime Božiu priazeň, protirečíme zákonu samotnému. Zákon je proti „skutkom zákona“. Zákon nikdy nikomu nenariaďoval, zaslúžiť si spásu. Pozrime sa teraz na zákon samotný. 10 Božích prikázaní sú srdcom Mojžišovej zmluvy (Exodus 20). Keď ich Boh daroval Židom, agóniu otroctva a ohromného vyslobodenia cez Červené more mali ešte čerstvo v pamäti.
Jedným z Božích zámerov pri odchode bolo spôsobiť v Jeho ľude, aby mu veril, že sa o neho postará a privedie do zasľúbenej zeme. Exodus 14:31: „Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi.“ Preto 10 Božích prikázaní začínajú slovami: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Exodus bol znamením pre Izrael rovnako ako smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša je znamením pre cirkev. Význam znamenia je, že Boh je k nám milostivý, je za nás a pracuje v prospech nás. Stará sa o nás, keď mu dôverujeme. Udalosť exodu je znamením Božej náklonnosti voči Izraelu pomôcť mu aj v budúcnosti. Je základom židovskej viery a táto viera je základom zákona. Zákon jednoducho vyslovuje spôsob, akým budú žiť, ak budú naozaj vnímať, že ich budúcnosť je zaistená Bohom.
Jednoducho nemôžte zneužívať iných kvôli osobnému obohateniu, vraždiť, klamať, zvádzať cudzieho/u partnera/ku alebo zneuctiť rodičov, ak naozaj veríte, že Boh exodu a Veľkej Noci vám zabezpečuje budúcnosť, ktorá je pre vás najlepšia. Všetky tieto hriechy pochádzajú z nevery voči Bohu.
Poslušnosť skrze utrpenie
- Židom 5:8-9 „Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. A keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, čo ho poslúchajú.“
- Rimanom 10:3-4 „keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej. Lebo zavŕšením zákona je Kristus, na spravodlivosť každému, kto verí.“
Platnosť starozmluvných príkazov
Platné starozmluvné príkazy musíme dodržiavať rovnako ako novozmluvné, pretože sme závislí na Božej nezaslúženej milosti a dôvere, že Jeho príkazy nás dovedú do plného a pretrvávajúceho šťastia. Samozrejme, obetnú časť Starého Zákona naplnil Kristus (1. Korintským 5:7), vyhlásil všetky jedlá za čisté (Marek 7:19) a ustanovil nový Boží ľud nezaložený na národnosti alebo etnickej príslušnosti. Množstvo starozmluvných prikázaní pre nás teda neplatí (napr. Rimanom 8:3,4 učí, že zákon samotný je bezmocný, aby vyprodukoval takýto druh poslušnosti. Litera zabíja a je to Duch, ktorý dáva život (2. Korintským 3:6). Preto Boh posiela Syna, aby sa obetoval (Rimanom 8:3), vylieva Ducha Svätého do našich sŕdc, „aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha“ (Rimanom 8:4). Čiže Pavel učí, žeby sme nemali zabudnúť na zákon, ani ho odmietnuť, ale ho naplniť mocou Ducha Svätého skrze vieru, ktorá je činná cez lásku, t.j. 6.
- 1. Jána 1:6 „A to je láska, aby sme chodili podľa Jeho prikázaní. To je prikázanie, ako ste počuli od začiatku, aby ste v nej chodili.“
- Láska nie je rovná robeniu vecí. Láska je vyjadrená robením vecí, ale robenie vecí ešte nemusí znamenať lásku.
- Milovať Pána Boha znamená, že Jeho zákon nepovažujeme za bremeno. Keď zákon nie je bremenom, čo je potom? (J.I. Packer)
Milosť Božia
Milosť Božia: to je Jeho láska, ktorú dobrovoľne dáva hriešnikom, opak toho čo si zaslúžia. Milosť znamená, že Boh prejavuje dobrotivosť osobám, ktoré by mohli očakávať iba Jeho prísnosť a nič iné. Ak myšlienka o milosti veriacemu tak málo hovorí, je to preto, že nemá predpoklady vo viere založenej na vzťahu medzi Bohom a človekom. Prečo by sa mala táto myšlienka zdať iným taká dôležitá? Je predsa isté, že človek, ktorý už raz pochopil, že ho po smrti čaká Boží súd, je od samej radosti priam premožený evanjeliom milosti, ako ho podáva Nový zákon. Milosť a vykúpenie patria spolu ako príčina a následok, lebo „milosťou ste teda spasení“ (Efezským 2:8). „Prejavila sa milosť Božia prinášajúca spásu všetkým ľuďom“ (Títovi 2:11).
