Svätý Jakub Akostiviarska: Historický pohľad na mestskú časť Banskej Bystrice

Kostiviarska je mestská časť Banskej Bystrice s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Táto mestská časť Banskej Bystrice patrí svojou rozlohou medzi najmenšie časti nášho mesta. Historická dedina mala chotár s rozlohou len 248 hektárov.

Poloha Banskej Bystrice na mape Slovenska

História a názov

Prvá písomná zmienka o Kostiviraskej sa zachovala z roku 1387 - v tomto roku sa uvádza pod názvom „Haynczmansdorf“, teda Hayncmanova dedina. V roku 1398 sa Kostiviarska uvádza pod názvom Slovenská dedina „Sclavonicalem villam“. V roku 1477 sa uvádza slovenský názov dediny v podobe „Hanczmannowa Wes“.

Počas maďarizácie v Uhorsku od konca 19. Jeho význam je nejasný - slovenská ľudová tradícia ho odvodzuje od toho, že sa tu varili kosti. Kostiviarčania si vážia svoju minulosť a svoj vzťah k dedine vyjadrujú aj v pomenovaní „naša Kostička“.

Spojenie so Svätým Jakubom

Pre Kostiviarsku je po celé obdobie charakteristické spojenie so Sv. Dedina patrila pôvodne do Karolovského majetku. Spolu s dedinou Jakub bola rozdelená na dve časti: jedna patrila ku Karolovskému domu na námestí a druhá do majetku zemanov zo Sásovej. Polovica dediny, ktorú vlastnili zemania zo Sásovej sa na začiatku 16. storočia dostala do majetku mesta Banskej Bystrice. Druhá polovica dediny sa po roku 1546 dostala do majetku Banskej komory. Tento majetkový stav pretrval až do polovice 19. storočia, kedy sa vytvorila samostatná obec Kostiviarska.

Poloha a prírodné podmienky

Leží v nadmorskej výške 678 m n.m. Z geomorfologického hľadiska ide o celok v provincii Západné Karpaty, subprovincii Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskú oblasť. Na severe hraničí s Veľkou Fatrou, na západe s Kremnickými vrchmi, na juhu so Zvolenskou kotlinou a na východe s Nízkymi Tatrami. Územie Starohorských vrchov je prevažne zalesnené, prevládajúcou drevinou je smrek.

Mapa Veľkej Fatry

Drevárstvo a uhliarstvo

Je taktiež bývalou drevorubačsko-uhliarskou osadou, spolu s ďalšími bývalými osadami (Môce, Dúvodné, Bukovec, Jergaly a Štubne). Už v stredoveku Kostiviarskou prechádzala hlavná cesta, ktorá spájala Banskú Bystricu s Liptovom a s Turcom. V začiatkoch baníctva a hutníctva na okolí Banskej Bystrice si prví kolonisti vykonávali za pomoci svojich robotníkov. Keď začala spotreba dreveného uhlia rásť, bolo treba za drevom chodiť aj do vzdialenejších lesov.

Po Banskej Bystrici sa začala ťažiť meď a ruda aj na Starých Horách. Časom prevádzka hút a baní vzrastala. Takto začínajú vznikať uhliarske osady, lebo chlapom sa nedalo dochádzať na vzdialené pracoviská. Mistríky, Motyčky. Tieto zväčša dostali svoj názov od uhliarskeho majstra, ktorý ich svojho času založil. Okrem rozvážania uhlia dovážali z hory drevo k miestam, kde sa uhlie pálilo.

Priemysel a doprava

Napriek malému chotáru bolo v Kostiviarskej vybudovaných v novoveku niekoľko podnikov pri potoku Bystrica. Výdatný vodný tok Bystrica pretekajúc od Harmanca až po Banskú Bystricu, kde sa vlieva do Hrona, bol v minulosti významnou hnacou silou pre vodné kolesá hámrov, papier­ní, válch či mlynov, hlavne v období 15. až 18. Na trase sa urobilo 33 podpier a 3 podpery pre ochranné siete nad cestnými komunikáciami proti prepadu horniny z nákladných vozňov. Z Banskej Bystrice do hornej stanice v lome Kostiviarska jazda nákladného vozňa trvala 28 minút.

Pamiatky a zaujímavosti

Okrem už len pár ľudových domov aj z obdobia 18. storočia, medzi hlavné pamiatky patria kaplnka, zvonica, ale aj pomník spisovateľa Ľuda Ondrejova (1901 - 1962) rodným priezviskom Ľudovít Mistrík. V interiéri je situované monumentálne kamenné súsošie sv. Jána Nepomuckého, ktoré darovalo Kostiviarskej mesto Banská Bystrica v roku 1902. Súsošie pochádza zo zaniknutej kaplnky pred Varbakanom v centre Banskej Bystrice.

Pôvod zvonice v Kostiviarskej siaha minimálne do obdobia 17. - 18. Zvonica v Kostiviarskej sa týči nad Kozím námestím. Kostiviarska bola jednou z mála dedín, ktorá mala aj vlastné námestie.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Kostiviarskej

Významné osobnosti

Stačí spomenúť vzácneho človeka Ing. Jána Krčuľu, Jána Otiepku, Matúša Kostiviara, Miroslava Kostiviara, Ivana Petroviča, ale aj súčasných členov občianskej rady, ktorí vyvíjali a vyvíjajú snahy k zachovaniu identity Kostiviarskej.

Súčasnosť

V súčasnosti nová cesta do Ružomberka a Martina Kostiviarsku obchádza a spoznáme ju predovšetkým podľa modernej obchodnej predajne motoriek a štvorkoliek Motoshop Žubor a jej začiatok podľa prevádzky ARS autoservisu, alebo nového obchvatu okolo Banskej Bystrica.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostiviarskej

Rok Udalosť
1387 Prvá písomná zmienka o Kostiviarskej
15. - 18. storočie Rozvoj podnikov pri potoku Bystrica
1902 Mesto Banská Bystrica darovalo súsošie sv. Jána Nepomuckého
1958 Uvedenie lanovky do prevádzky

HISTÓRIA MESTSKÉHO PARKU - BANSKÁ BYSTRICA

tags: #ktory #potok #tecie #byvalimi #obami #svaty