Svätá Alexandra je meno, ktoré rezonuje v histórii kresťanstva, hoci o jej živote sa zachovalo len málo konkrétnych zmienok. Napriek tomu existuje viacero legiend, ktoré hovoria o siedmich ženách, ktoré predviedli pred prefekta v meste Amisus. Tieto ženy nezapreli svoju vieru v Boha a boli za to mučené a nakoniec upálené. Avšak, hodnovernejšie svedectvo Teodota z Ancity hovorí o siedmich pannách rovnakých mien, ktoré dal prefekt Teoctenos utopiť pre ich vieru.
V Rímskom martyrológiu z roku 1956 sa ich spomienka datuje na 20. marca, hoci v iných zoznamoch sa uvádza aj 18. marec. Táto svätica je príkladom neochvejnej viery a obetavosti, ktorá inšpiruje kresťanov po celom svete.
Ikona svätého Juraja, ktorý je často spájaný so svätou Alexandrou kvôli jej svedectvu o jeho mučeníctve.
Blahoslavená Alexandra da Costová
Blahoslavená Alexandra da Costová, saleziánska spolupracovníčka, sa narodila 30. marca 1904 v Balasare v Portugalsku. Matka ju spolu s jej sestrou Diolindou vychovávala v kresťanskom duchu. Po návrate do Balasara pracovala ako roľníčka. Ako štrnásťročná vyskočila z okna do záhrady pri ich dome, aby si zachránila svoju čistotu pred žiadostivosťou istých ľudí so zlými úmyslami. Po piatich rokoch, čo si pri tomto páde porušila chrbticu, zostala úplne nehybná. Starala sa o ňu jej staršia sestra. Prosila o milosť uzdravenia, ale Mária jej vyprosila inú milosť - aby dokázala prijať utrpenie a vedela ho obetovať za spásu duší.
Účasť na saleziánskej charizme v jej trpiteľskej forme, ktorú prežíval aj don Beltrami, don Czartoryski, don Variara a sestra Eusebia, inšpiruje aj Alexandru. Štyri roky (1938 - 1942), prekonajúc stav trvalej paralýzy, nezišla z lôžka a 182-krát znovu a znovu každý piatok tri dlhé bolestné hodiny prežívala utrpenie Krista.
Žiadala o možnosť zasvätiť svet Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie a Svätý Otec Pius XII. jej ju aj udelil (31. Od 27. marca 1942 až do svojej smrti - trinásť rokov a sedem mesiacov - neprijala žiaden nápoj ani iný druh jedla ako každodenné sväté prijímanie. Túto nevysvetliteľnú udalosť vedecky potvrdili rôzni lekári, neraz aj spôsobom, ktorý bol pre Alexandru veľmi ponižujúci.
Bola veľkou mystičkou. Pán chcel, aby jej druhým duchovným vodcom bol salezián don Umberto Pasquale, ktorý uchoval jej cenný denník. Alexandra súhlasila a zároveň sa stala saleziánskou spolupracovníčkou. Alexandra vravievala: „Cítim veľkú jednotu so saleziánmi a spolupracovníkmi z celého sveta. Koľkokrát upieram svoj pohľad na diplom príslušnosti k spolupracovníkom a v spojení s nimi obetujem svoje bolesti za spásu mladých! Milujem kongregáciu.
Tisícky ľudí prichádzali k jej lôžku, aby sa konfrontovali s jej slovami. Dňa 13. októbra 1955 zomrela v Balasare, kde je aj pochovaná otočená smerom k svätostánku. Prichádzajú ju sem navštíviť zástupy pútnikov. Za blahoslavenú ju vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. dňa 25.
Dvanásťročná Alexandra išla slúžiť k istému sedliakovi, ktorý býval neďaleko. Tak to robili mnohé chudobné portugalské dievčatá. Tento surový človek však od nej vyžadoval prácu nad jej sily a okrem toho rozprával a správal sa ako grobian. „Pre každú maličkosť ma urážal a ponižoval pred hocikým. Alexandra to už nevládala znášať a prv než vypršalo päť mesiacov, odišla. Neostala však rodine na ťarchu, a keďže bola dosť silná, pustila sa do práce na poli. Táto trinásťročná nádenníčka pracovala tak dobre, že dostávala plat ako jej matka. Zdvíhala vrecia s obilím ako dospelý človek. Keď si akýsi ženatý muž dovolil neslušne s ňou žartovať, strelila mu zvučné zaucho.
Alexandra dovŕšila štrnásť rokov a stalo sa z nej pekné dievča, mnohí sa za ňou obzerali. Alexandra spomínala: „Bola som so svojou sestrou a s jednou trochu staršou kamarátkou doma a šili sme. Naraz sme zbadali troch chlapov, ktorí sa blížili k nášmu domu. Diolinda mi povedala:,Zatvor dvere.‘Hneď nato začali búchať a rozkázali nám otvoriť.,Nemáte tu čo robiť, tak vám neotvoríme!‘ odpovedala Diolinda.Vtedy sme počuli, že udreli nejakým ťažkým predmetom do dverí a vyvalili ich. Dvaja z neželaných návštevníkov napadli Diolindu a kamarátku. Bola som stratená. Rozhliadla som sa po izbe a zbadala som, že okno je otvorené, tak som vyskočila. Bol to ťažký pád, lebo som skočila z výšky štyroch metrov. Pocítila som silnú bolesť v chrbtici. Len čo sa mi podarilo vstať, vytrhla som viničný kôl a bežala som do domu brániť sestru a priateľku. Kolom som mlátila chlapov hlava nehlava a kričala som:,Preč odtiaľto, vy psi!‘Nakoniec odišli a my sme sa úplne vyčerpané dali znovu do práce.
Lekárske prehliadky, namáhavé cesty po nemocniciach viacerých miest. Lekár v Oporte Ján di Almeida matke bez okolkov povedal:„Ostane navždy ochrnutá.“Devätnásťročná Alexandra zaľahla a už viac nevstala. Don Umberto Pasquale sa viac ráz stretol s človekom, ktorý ju chcel znásilniť. Napísal: „V jeho srdci je veľká búrka. A tu sa začalo vznešené a pre nás nepochopiteľné Božie dielo. Boh z tejto nehybnej trosky vytvoril mystickú obetu vedľa ukrižovaného Ježiša pre spásu hriešnikov celého sveta.
Táto dlhá cesta je pre nás, a často bola aj pre Alexandru, nepochopiteľná. Spočiatku Alexandra robila všetko preto, aby sa uzdravila. S dôverou sa obracala na lekárov a podriaďovala sa každému liečeniu, ktoré jej radili. Pánu Bohu sľúbila, že keď sa uzdraví, bude po celý život nosiť smútočné šaty, hoci sa jej páčilo obliekať sa luxusne. Alexandre však sily pomaly ubúdali a ona zároveň cítila, že zosilnieva jej potreba modliť sa a milovať, duchovne sa spájať s Pánom Ježišom. Ponúkla sa Bohu ako obeta za hriešnikov.
Svätá Alexandra a jej spojenie so svätým Jurajom
Dnešná mučenica, svätá Alexandra, bola podľa gréckych synaxárov, manželkou cisára Diokleciána. Životopisná legenda uvádza, že prijala kresťanstvo po tom, ako sa stala svedkyňou mučeníctva svätého veľkomučeníka Juraja. Preto ju s Jurajom uväznili a odsúdili na sťatie. Do väzenia ju nasledovali aj jej služobníci Apollo, Isaacius a Kodrat.
V aktuálnych životopisoch o svätom Jurajovi chýbajú biografické údaje. Jeho skutočnú existenciu dokazuje skorý kult v meste Lydda-Diospolis, v súčasnosti izraelské mesto Lod. O tomto kulte, ako aj o Jurajovej mučeníckej smrti, podáva správu očitý svedok Pasikrates. Text pochádza z 5. Juraj pochádzal z Kapadócie a bol dôstojníkom. Podľa jednej verzie životopisu, bol jeho prenasledovateľom perzský kráľ Dadianos. Juraj podstúpil ukrutné mučenie.
Grécke, arménske, sýrske, koptské a etiópske tradície používajú prvú verziu životopisu, kým druhú verziu používa latinská tradícia. Motív boja s drakom sa objavuje v legende o Jurajovi neskôr. O Jurajovom počiatočnom kulte v Palestíne podáva správu mnoho pútnikov. Mesto Lydda neskôr premenovali na Georgiopolis. V roku 1010 bola v meste zničená bazilika. Veľké množstvo chrámov na východe i na západe je zasvätených sv. Jurajovi. V Sýrii patria chrámy s patrocíniom sv. Obľubu si svätý Juraj získal najmä u šľachty a rytierov. Po ústupe rytierskych turnajov sa jeho kult dostal do popredia hlavne na vidieku Z Juraja sa stal tak patrón roľníkov. Pod ochranu mu zverovali kone aj dobytok.
Ikona je vyrobená z lipovej dosky, opatrená dvojitým základom a zušľachtená zlatými kovovými plátkami. Samotné zobrazenie ikony je aplikované špeciálnou technikou tlače priamo na dosku. Na zadnej strane je ikona opatrená háčikom na zavesenie.Ponúkame možnosť venovania zo zadnej strany alebo doplnenia dreveného kolíčka na opretie.Zobrazený počet kusov na sklade zahŕňa všetky veľkosti a verzie. To znamená, že aj keď je počet kusov zobrazený a nenulový, nemusí to znamenať, že konkrétna veľkosť alebo verzia je práve dostupná. Ak máte záujem o konkrétnu veľkosť a verziu, jej výroba zvyčajne trvá 5 až 20 pracovných dní. Ak potrebujete ďalšie informácie, pokojne nás kontaktujte.Ikona (gr. εικων - eikón - doslova: obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy - cerkvi. Charakter ikony vychádza z tradičnej byzantskej estetiky - zobrazuje protiklad dobro-zlo, svet nadzemský-svet pozemský a pod. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta (umenie ikony = umenie symbolov).
Náboženský život v Udavskom
Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317. Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17. storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov.
Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18. storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20. storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631.
K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár. Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup.
V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21. storočí.
A Woman of Wisdom and Courage: St. Catherine the Great Martyr of Alexandria
Prehľad obyvateľstva Udavského a Veľopolia podľa náboženstva (2011)
| Obec | Celkový počet obyvateľov | Počet rímskokatolíkov |
|---|---|---|
| Udavské | 1256 | 1074 |
| Veľopolie | 318 | 311 |