Kúpele Červený Kláštor: História a súčasnosť

Zamagurská obec Červený Kláštor, nachádzajúca sa v okrese Kežmarok, je situovaná v doline Dunajca a je hraničnou obcou s Poľskom. Napriek tomu, že ide o malú dedinu, v ktorej žije len niečo cez 200 obyvateľov, každé leto sem zavíta množstvo turistov.

„História našej obce sa spája najmä s kláštorom zo 14. storočia, ktorý je dnes už národnou kultúrnou pamiatkou a je zasadený do nádhernej pieninskej scenérie pod vrchom Tri Koruny,“ priblížil pre TASR starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný.

Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza až z prvej polovice 19. storočia, kláštor, ktorý bol najprv kartuziánsky a neskôr kamaldulský, bol postavený v 14. storočí, v roku 1319. Preslávil ho najmä mních Cyprián, ktorý tu pestoval liečivé byliny a zostavil rozsiahly herbár.

„Takým symbolom našej obce je práve pohorie Tri Koruny, ktoré je síce na poľskej strane, ale my sa ním hrdíme a práve s ním je spojená aj legenda o lietajúcom mníchovi Cypriánovi. Hovorí sa o ňom, že vzlietol práve z Troch Korún a pristál vo Vysokých Tatrách, za to však bol tvrdo potrestaný,“ objasnil starosta.

V časti obce Červený Kláštor - kúpele sa nachádza aj liečivý minerálny prameň. „Práve pred dvoma rokmi tu boli obnovené aj pôvodné kúpele Smerdžonka s liečivou vodou špecificky zapáchajúcou po sírovodíku. Z toho je odvodený aj ten názov,“ dodal starosta.

Obec je známa aj vďaka splavu rieky Dunajec na 11-kilometrovej trase na tradičných goralských drevených pltiach. V poslednom období sa teší veľkej obľube aj raftovanie a postupne sa v okolí obce rozvíja aj cykloturistika.

„Naša obec je lídrom v oblasti turistiky na Zamagurí, sme však skôr letnou destináciou. V budúcnosti by sme sa preto chceli zamerať na dobudovanie infraštruktúry, ktorá by bola spojená so zimným využívaním tohto prostredia. Mám na mysli vleky, prípadne bobové dráhy či rozhľadne,“ konštatoval Džurný.

Tradičnou súčasťou obce sú Zamagurské folklórne slávnosti, ktoré sa tento rok uskutočnia 20.-22. júna, ale aj Pieninský pochod dobrej nálady, ktorý práve dnes a v nedeľu 15. júna píše už svoj 9. ročník. Každoročne na jeseň sa tu tiež koná akcia Čisté hory, keď sa čistí Pieninský národný park, ale aj Kláštorný deň v Kláštore kartuziánov.

V obci obnovili kúpele, ich symbolom je voda so sírovodíkovým zápachom.

V obci Červený Kláštor pred dvoma rokmi obnovili miestne kúpele. Minerálna voda vyviera na povrch zeme v tejto zamagurskej dedinke už od nepamäti. Miestni verili, že voda špecificky zapáchajúca po sírovodíku pochádza z iného, nadprirodzeného sveta a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali jama smrti. Vodu pomenovali smerdžonka, čo znamená smradľavá voda. Dnes toto pomenovanie nesú aj kúpele.

Ako prví začali túto minerálnu vodu využívať v liečiteľskej praxi mnísi kartuziáni a po nich kamaldulovia. Ako prvý začal verejne pripravovať teplý kúpeľ z liečivej vody vo vaniach začiatkom 19. storočia mlynár z neďalekého mlyna. Neskôr, okolo roku 1820, vznikla pri sírnom prameni kúpeľná osada a v roku 1824 bola postavená prvá kúpeľná budova.

Kúpeľné zariadenia však neskôr, keď boli majetkom novozriadeného gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, neboli udržiavané a začali pomaly chátrať. Začiatkom 20. storočia boli kúpele opäť v prevádzke pod vedením Spišskej župy a okrem iného ponúkali vaňové kúpele so sírnatou vodou, ktorá mala blahodarné účinky na kožné choroby a reumatizmus.

Počas prvej svetovej vojny boli kúpeľné zariadenia poškodené, s pomocou štátu sa ich však podarilo zrekonštruovať a v roku 1928 znovu otvoriť. Druhá svetová vojna však kúpele znovu poškodila a začali upadať do zabudnutia. Po tomto období mal areál v okolí liečivého prameňa viacero majiteľov a predovšetkým len lokálny význam.

V roku 2004 začal podľa starostu súčasný majiteľ areálu s revitalizáciou. V zrekonštruovanej budove pôvodných kúpeľov je dnes reštauračné zariadenie.

V roku 2010 bol tunajší prameň vyhlásený za prírodný liečivý zdroj, čo naštartovalo výstavbu nového kúpeľného zariadenia, Domu zdravia a obnovenie kúpeľnej tradície v Červenom Kláštore. „Vlastne ide o prvé obnovené kúpele po druhej svetovej vojne,“ zdôraznil Džurný.

Najväčším bohatstvom a základným kameňom zdravotnej starostlivosti kúpeľov je prírodná liečivá minerálna voda, ktorá je vďaka svojmu zloženiu, bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na liečbu kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva.

Dnes kúpele v Červenom Kláštore poskytujú ozdravné procedúry naordinované lekármi a vykonávané pod dozorom školeného personálu. „Momentálne pripravujeme štatút kúpeľného miesta, ktorý chceme predložiť na vládu, teraz sme vo fáze rozpracovanosti. Bola by to určitá výhoda a honor pre obec, že by sme sa zaradili medzi kúpeľné miesta.

Obec je dôležitou súčasťou OOCR Tatry - Spiš - Pieniny.

Zamagurská obec Červený Kláštor hraničiaca s Poľskou republikou je veľmi dôležitou súčasťou Oblastnej organizácie cestovného ruchu Tatry - Spiš - Pieniny. Dôvodov je podľa výkonnej riaditeľky OOCR Gabriely Bodnárovej viacero. Obec je podľa nej výraznou lokalitou Zamaguria aj v dôsledku existencie unikátneho Kláštora kartuziánov. Z tohto mníšskeho rádu sa totiž zachovali len tri kláštory v strednej Európe.

„Obec má potenciál pre ďalší celoročný rozvoj cestovného ruchu, napr. v oblasti cyklistiky či bežeckého lyžovania, zároveň tu za posledné roky vzrástol počet ubytovacích zariadení, počet prenocovaní a aj štandard ubytovacích služieb,“ doplnila Bodnárová. Obec je tiež prepojená pešou drevenou lávkou s Poľskom, kde rastie počet služieb v cestovnom ruchu aj počet turistov, čo je jedným z predpokladov rozvoja turizmu a cezhraničnej spolupráce.

Ročne navštívi Múzeum Červený Kláštor viac ako 50.000 turistov, čo je podľa Bodnárovej len zlomok všetkých návštevníkov. Počet prenocovaní v roku 2013 v obci bol okolo 20.000. Odkedy je táto dedinka s niečo viac ako 200 obyvateľmi členom OOCR, počet prenocovaní tu stúpol takmer dvojnásobne.

„Dôvodov je viacero, napr. aj rekonštrukcie ubytovacích zariadení. V každom prípade z prostriedkov OOCR sa značné množstvo venuje na propagáciu destinácie Tatry - Spiš - Pieniny, čo tiež prospelo k rastu počtu prenocovaní a jednodňových návštevníkov Múzea Červený Kláštor,“ dodala Bodnárová.

Štruktúra klientov je v Červenom Kláštore i v okolitom regióne rôznorodá, tvoria ju zahraniční aj domáci návštevníci. Z hľadiska vekovej štruktúry je to taktiež rôzne, od detí až po dôchodcov. Tí skôr narodení prichádzajú hlavne v jesennom období, v lete sú to prevažne rodiny z deťmi.

„V budúcnosti chceme v regióne pracovať na zlepšovaní kvality služieb, zavádzať nové produkty pre celoročný rozvoj cestovného ruchu, pokračovať tiež v rozvoji informačných služieb, značenia a budovania cyklotrás a lyžiarskych bežeckých tratí. Zároveň chceme sprostredkovávať služby a motivovať návštevníka na predĺženie pobytu v obci. Členstvo v OOCR od roku 2012 vníma veľmi pozitívne aj starosta obce Červený Kláštor Štefan Džurný.

Miestni obyvatelia v lete problém s prácou nemajú, horšie je to v zime.

Obyvatelia obce Červený Kláštor sa zamestnajú v regióne zväčša len počas leta. Dôvodom je predovšetkým fakt, že väčšina z nich pracuje v oblasti cestovného ruchu, ktorý je tu počas letnej sezóny veľmi silný. Zimné obdobie však dostatok práce neprináša.

„Je to taká sezónna práca na pltiach, raftoch, v reštauračných a ubytovacích zariadeniach, takže tí ľudia sa uplatnia práve v tých službách. Letná sezóna pritom u nás začína posledný aprílový týždeň a trvá zhruba do konca septembra,“ objasnil pre TASR starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný s tým, že nezamestnanosť sa tu počas roka pohybuje na úrovni okolo 13 percent, cez leto však klesne na asi 5 percent.

V regióne podľa neho chýba zimné využitie daností, ktoré v obci a v jej okolí sú. Nie je tu dostatočná infraštruktúra týkajúca sa vlekov, bežeckých tratí a iných zimných atrakcií.

„Leto je naozaj dobré, máme pomerne vysoký výber aj na dani z ubytovania, ale u nás platí ešte z histórie, že v lete sa treba obracať, aby sa zima dala prežiť,“ konštatoval starosta.

Obci sčasti pomohla drevená lávka cez rieku Dunajec pre peších a cyklistov, ktorá spojila Červený Kláštor s poľskou obcou Šromovce Nižné. „Predĺžila sa nám jednak letná sezóna a zvýšil sa aj počet poľských turistov.

Hoci v obci žije len niečo vyše 200 obyvateľov, počet lôžok pre turistov je tu oficiálne takmer trojnásobný. Starosta však predpokladá, že ďalšie ubytovacie kapacity sú v Červenom Kláštore na čierno.

„Ja predpokladám, že tie úniky sú na úrovni 30 až 40 percent, ale s tým má, myslím si, problém každá jedna obec. Treba urobiť legislatívne zmeny, aby mali obce väčšiu možnosť kontroly ubytovania, a aby sme mohli aj pokutovať,“ zdôraznil Džurný.

V minulom roku sa v Červenom Kláštore oficiálne ubytovalo viac ako 12.200 turistov, pričom poplatok za ubytovanie na noc a osobu je tu 50 centov.

Červený Kláštor, malebná obec na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník, je srdcom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú úzko späté s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici, známy aj ako Lechnický kláštor. Názov obce pochádza od červenej krytiny na streche kláštora sv. Jána, ktorú navrhol prvý prior.

Už v 2. storočí pred n. l. sa Dunajec využíval ako dopravná tepna. Po rieke sa splavovali grécki a rímski kupci k Baltickému moru za jantárom. Neskôr sa prepravovalo drevo, železo, antimón, sušené slivky, syr, medovina a iné tovary.

Preprava tovaru na pltiach zaznamenala úpadok v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Dodnes sa zachoval tradičný symbol pltníkov - pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami.

Pôvodne sa plte ťahali proti prúdu naspäť. Predník ťahal rozobratú plť na jednotlivé články lanom a zadník odtláčal posledný článok šprisou, čo bola drevená 2,5 až 3 m dlhá žŕdka používajúca sa na ovládanie pltí. Neskôr tento spôsob vývozu nahradili konské povozy, ktoré využívali turistický chodník prielomom Dunajca (tzv. Pieninskú cestu).

V roku 1997 Poľsko postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica.

Pltníctvo v Pieninách sa stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou na slovensko-poľskom úseku rieky Dunajec. Vyhliadkové plavby na pltiach sú zabezpečené počas celej letnej sezóny.

Trasa vedie z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica. Je dlhá 10 km a jej zdolanie trvá od 90 do 120 minút. Počas plavby sa môžete kochať nádhernou pieninskou prírodou, skalnými prevismi a pokojnými i vlniacimi sa vodami Dunajca.

Pred vstupom na drevenej plti do pieninského kaňonu vás privítajú majestátne Tri koruny, ktoré sú symbolom Pienin. Neraz sa ocitnete vedľa desiatky metrov vysokej skalnej steny, opradenej mnohými legendami. Dozviete sa o zbojníkovi Jánošíkovi, ktorý preskočil Dunajec na najužšom mieste, a o ďalších raritách Pieninského národného parku.

Možnosti návratu do Červeného Kláštora:

• Pešia turistika: Náučný chodník vedúci prielomom Dunajca po slovenskom brehu s desiatimi tabuľami o pieninskej faune a flóre (1,5 - 2 hodiny).
• Cyklistika: Upravený chodník, ktorý je takmer rovinatý (45 minút - 1 hodina).
• Kyvadlová doprava: Turistický autobus alebo mikrobus z Chaty Pieniny v Lesnici (do 30 minút).

Okrem pltníctva ponúka oblasť množstvo ďalších atrakcií:

• Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore: Národná kultúrna pamiatka s históriou siahajúcou do roku 1320.
• Ľubovniansky hrad: Čiastočne zachovaný a zrekonštruovaný hrad z 13. storočia.
• Priehrada Czorsztyn: S možnosťou kúpania, plavby výletnou loďou a rybolovu. Nachádzajú sa tu hrady Niedzica a Czorsztyn.
• Nestville Distillery: Expozícia tradičných ľudových remesiel a liehovarníctva severného Spiša.
• Chodník korunami stromov: Nachádza sa na hrebeni Spišskej Magury, s výhľadom na Belianske Tatry a Pieniny.
• Termálne kúpaliská v Poľsku: S výhľadom na Vysoké Tatry, ideálne pre relax a zábavu.

V obci sa nachádzajú kúpele Smerdžonka, zamerané na kožné choroby, choroby pohybového aparátu a neurologické choroby. Ich liečivé účinky sú známe už od 14. storočia.

KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR SMERDŽONKA, sú prvé, po vojne obnovené kúpele na Slovensku. Ich história siaha do prvej polovice 19. storočia, kedy ako prvý začal liečivé účinky tunajšej vody využívať miestny mlynár, ktorý pre záujemcov pripravoval teplé vaňové kúpele vo svojej stodole. Krátko nato bola v roku 1824 postavená prvá kúpeľná budova.

Odvtedy prešli kúpele viacerými zmenami vlastníkov a rekonštrukciami, hlavne po vojnách, ktoré ich značne poškodili, až kým sa ich brány v 50-tych rokoch nezavreli.

V roku 2010 začal nový majiteľ s výstavbou kúpeľného Domu zdravia a už začiatkom roka 2012 sa znovu otvárajú brány kúpeľov v Červenom Kláštore pre širokú verejnosť.

Najväčším bohatstvom a základným kameňom zdravotnej starostlivosti u nás, je jedinečná prírodná liečivá minerálna voda ,,SMERDŽONKA“, ktorá je vďaka svojmu zloženiu bohatému na minerálne látky a sírovodík, predurčená hlavne na liečbu kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických chorôb, či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva. Jej liečivé účinky poznali ľudia už oddávna a využívali ju aj mnísi z blízkeho kláštora vo svojej liečiteľskej praxi. Najznámejším z nich bol určite mních Cyprián, podľa ktorého sa táto oblasť nazýva aj krajom lietajúceho mnícha Cypriána.

V roku 2014 získali Kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka aj vďaka čistému ovzdušiu Pienin štatút klimatických kúpeľov.

Dnes sú kúpele v Červenom Kláštore najmodernejšími kúpeľmi na Slovensku. Svojim klientom ponúkame:

• ozdravné procedúry naordinované našimi lekármi a vykonávané pod dozorom školeného personálu,
• ubytovanie vysokého štandardu v apartmánoch alebo dvojlôžkových izbách priamo v Dome zdravia, alebo alternatívne ubytovanie v chatovej osade v areáli kúpeľov,
• stravovanie v štýlovej reštaurácii,
• kongresové služby i množstvo kvalitných doplnkových služieb.

Jedným, z objektívne najkrajších miest na Slovensku, je sútok Lipníckeho potoka s Dunajcom, nad ktorým trónia pieninské bralá Tri koruny, ako pomyselná kráľovská koruna na hlave priľahlej krajiny. Pôvodný názov vrchu sa v minulosti použil aj v názve kúpeľného miesta pod Korunou, ľudovo známe ako Smerdžonka (Smradľavka) podľa siričitého zápachu minerálnych vôd.

Najstaršie dejiny Smerdžonky sú spojené s osídľovaním severného prahu nášho územia, neskôr s kresťanskými misiami, ktoré cez toto územie - Dolinu svätého Antona, prechádzali. Z rehoľných spoločenstiev treba vyzdvihnúť kamaldulov, ktorí blízky močiarny terén upravili, pramene prehĺbili so zámerom ich liečebného využitia.

Zámery kamaldulov sa nenaplnili, pretože v roku 1782 cisár Jozef II. zrušil kontemplatívne rehole a ich majetok prešiel do náboženského fondu. Generálne zhromaždenie Spišskej stolice 21. decembra 1887 rozhodlo, že Smerdžonka sa včlení medzi oficiálne kúpele; od roku 1907 bola vo vlastníctve uhorského štátu. Počas prvej svetovej vojny tu bola vojenská nemocnica. Po vzniku Česko-Slovenska boli kúpele od roku 1919 zatvorené. Renovácia kúpeľov sa uskutočnila v roku 1928. Do užívania sa dal bazén s ohrievanou sírnou vodou a šesť vaňových kabín. Kúpeľná a hotelová budova, ako aj niekoľko viliek v starostlivo udržiavanom parku mohlo privítať prvých návštevníkov. V obnovených štátnych kúpeľoch Smerdžonka sa liečili najmä reumatické a kožné choroby. Na kúpeľnú liečbu sa využívali dva alkalicko - sulfatické pramene. Kúpeľná sezóna trvala od mája do októbra.

Pomerne prosperujúce obdobie narušila druhá svetová vojna. Od roku 1941 sa Smerdžonka využívala najmä ako ozdravovňa pre organizáciu Hitlerjugend a, samozrejme, pre potreby znepriatelených armád, ktoré kúpele zdevastovali. Po vojne bolo potrebné kúpele opäť opraviť, zariadiť a spravovať. V roku 1946 tu bolo zriadené Rekreačné stredisko školskej mládeže Pionier.

V roku 1950 kúpele prevzal podnik Turista so sídlom v Košiciach. Minerálna voda z dvoch studených glauberovských sírnych žriediel s teplotou 10°C sa zachytávala do dvoch veľkých kadí, ohrievala v kotolni a potrubím sa privádzala do kúpeľnej budovy. V malom kúpeľnom areáli bola reštaurácia, kúpeľný park s predajnými stánkami, besiedkou na príležitostné koncerty a tancovačky, pošta s ubytovňou pre zamestnancov (zbúraná v roku 1979) a na pravej strane Lipníckeho potoka turistický hotel Dunajec.

Zánik kúpeľov sa spája s ich premenou na rekreačné stredisko ZV ROH národného podniku Chemko Strážske. Počas letných prázdnin tu bol pioniersky tábor, v zime sa organizovali lyžiarske pobyty a počas celého roka odborárska rekreácia. Rekreačné zariadenie slúžilo aj pre potreby voľného cestovného ruchu. Podnik niektoré objekty zbúral, ale aj investoval.

V roku 2002 spoločnosť D. J. K., s. r. o. Košice privatizovala rekreačný areál so zámerom oživiť aj kúpeľné aktivity v tejto výnimočnej lokalite cestovného ruchu.

Príďte si do kúpeľov oddýchnuť a načerpať sily aj Vy!

tags: #kupele #cerveny #klastor #map