Prežívame nedeľu Zoslania Ducha Svätého. Ako lepšie porozumieť významu tejto udalosti a ako viac zapojiť Ducha Svätého do nášho života?
Turíce (lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) pentekosté (hémerá) - 50. deň) sú jedným z najväčších sviatkov liturgického roka. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Tento katolícky sviatok úzko súvisí s pripomienkou odovzdania Mojžišovi Desiatich Božích prikázaní na Sinaji a v izraelskej tradícii (Šavu´ot) sa slávi dodnes.
Práve na tento sviatok bolo v Jeruzaleme množstvo ľudu a v tento sviatok bol Apoštolom zoslaný tešiteľ v podobe Ducha Svätého.
V Svätom Písme si túto udalosť môžeme pripomenúť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,1-12):
1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. 5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7 I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ 12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“
Samozrejme farizeji a saduceji, ktorí boli nepriateľmi kresťanov takmer okamžite našli vysvetlenie podľa známeho podľa seba súdim teba. Tvrdili de facto, že apoštoli alkoholicky tárajú, pretože si vypili „mladého vína“.
Peter im však v Skutkoch apoštolov (Sk 2,14-24) tvrdo odpovedal:
14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: 17 „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu 20 slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21 A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ 22 Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci…
Ďalej sv. Peter pokračoval, opäť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,32-38):
32 „Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. 34 Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: „Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, 35 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ 36 Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ 37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť bratia?“ 38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha…
Význam Turíc a symboly Ducha Svätého
Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy.
Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde (aj ten najhorší pápež umrie a jeho učenie tým stratí na platnosti. Duch Svätý vedie Cirkev a Boh nedopustí, aby Cirkev zišla zo správnej cesty (18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. (Mt 16,18))). Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi.
Ako už bolo naznačené, symbolov Turíc je niekoľko:
- Oheň - symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
- Vietor a hluk - pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
- Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého.
- Červená liturgická farba - znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého.
V ranokresťanskej tradícii sa počas Turíc krstili katechumeni, čo bolo tiež symbolom zrodenia Cirkvi a symbolom zrodom sformovaného katolíka.
Turičná oktáva
Čo sa týka cirkevného slávenia sviatku Turíc, tento sviatok sa slávil už od apoštolskej doby. Prvé písomné správy pochádzajú z prelomu 2. a 3. stor., ide o jeden z najvýznamnejších katolíckych sviatkov. V 4. stor. sa začala v predvečer slávnosti Turíc sláviť vigília a oktáva Zoslania Ducha Svätého. Liturgická farba Turíc bola vždy červená, čo symbolizuje nielen ohnivé jazyky a Ducha Svätého, ale aj katolíckych mučeníkov. Ďalším zo symbolov Turíc bola od katolíckeho staroveku aj holubica.
Na tomto mieste by som oboznámil čitateľov len v hrubom náčrte s Turíčnou oktávou, ktorá sa však od II. vatikánskeho koncilu neslávi. Turíčna oktáva (lat. Octava pentecostes)bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie.
Liturgický význam Turíčnej oktávy je zrejmý. Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete.
Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi. Z teologického i duchovného aspektu išlo o nádherné zavŕšenie veľkonočného cyklu - veľkonočné obdobie trvalo 50 dní a Turíčna oktáva bola jeho vyvrcholením.
Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev. Turíčna oktáva sa dotýkala aj tajomstva „mystického tela Cirkvi“, počas oktávy sa rozjímalo nad katolíckou Cirkvou a vplyve Ducha Svätého na ňu.
Dvaja významní pápeži - svätci sv. Pius V. a sv. Pius X. boli veľkými presadzovateľmi Turíčnej oktávy - spolu s oktávami Veľkej noci a oktávami Narodenia Pána aj Turičné oktávy patrili k privilegovaným oktávam a v tomto období sa mohlo dočasne prerušiť aj slávenie sviatkov iných svätcov.
V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turičná nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka.
Pozitívna informácia - u tridentských katolíkov sa Turíčna oktáva naďalej dodržiava, napriek rozrušeniu, ktoré táto skutočnosť u synodálne vanutých vyvoláva. Ďalšia pozitívna informácia - pribúdajú tí, ktorí sa čoraz viac zaujímajú o Cirkev pred II. vatikánskym koncilom a teda aj o duchovné plody Turíčnej oktávy v duchu klasickej tradície.
Čo sa stalo na Turíce a prečo je to dôležité
Hymny a antifóny pre Turičnú oktávu
Keďže som sa už dlhšie nevenoval katolíckej hudbe, dospel som k názoru, že by bolo možné našich čitateľov oboznámiť s výberom liturgických hymnov a antifón pre Turičnú oktávu podľa Missale Romanum od sv. Pia V., ktorý bol vydaný v roku 1570 a ktorá sa slávila v tradičnej rímskej liturgii (tridentská liturgia) ešte pred čudným a mnou neakceptovateľným odstránením Turíčnej oktávy počas II. vatikánskeho koncilu.
Hymnov, ktoré odzneli počas Turíčnej oktávy bolo značné množstvo, uviesť všetky presahuje rámec tohto článku, takže uvádzam len päť hymnov:
- Nádherný hymnus, ktorý pozná pravdepodobne každý katolík, ktorý berie svoju katolícku vieru a formáciu vážne. „Veni Creator Spiritus“ je jeden z najznámejších a najposvätnejších hymnov katolíckej Cirkvi, ktorý sa spieva pri slávnostných príležitostiach vzývania Ducha Svätého. Tento hymnus je úzko spätý s liturgiou Turíc, sviatkami ordinácií, konkláve, zasvätenia chrámov, birmovania i náboženských kapitúl. Prosba o príchod Ducha Svätého - kľúčový hymnus celej oktávy, spieva sa aj pri birmovaní a kňazskej vysviacke.
- Laudy počas oktávy Turíc. Oslava Ducha Svätého ako Tešiteľa, ktorý zostúpil na Apoštolov. Hymnus (Turíc), konkrétne ako hymnus ranných chvál (laudes) v tridentskom breviári (tzv. Breviarium Romanum, pápežov sv. Pia V. a Pia X.). „Beata nobis gaudia“ v preklade „Blažené radosti sú nám darované“ je hymnom Turíčnej oktávy, vyjadrujúci radosť z Darov Ducha Svätého a zrodenia katolíckej Cirkvi.
- Hymnus „Jam Christus astra ascenderat“ (Už Kristus vystúpil ku hviezdam) je latinský liturgický hymnus používaný v Rímskom breviári na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v období Turíčnej oktávy. Pochádza z ranokresťanskej alebo ranostredovekej tradície a svojou poetikou, teologickým obsahom a liturgickým zasadením predstavuje krásny príklad latinskej hymnografie. Témou je Kristovo vystúpenie na Nebesia a zoslanie Ducha Svätého - plnosť zasľúbenia.
- (Sekvencia zo sv. omše Turíc - tzv. „Zlatá sekvencia“). Hymnus „Veni Sancte Spiritus, reple tuorum corda“ je jedným z najznámejších liturgických hymnov katolíckej Cirkvi, spievaný najmä na sviatok Zoslania Ducha Svätého. Je to tzv. sekvencia - liturgická báseň, ktorá sa spieva pred evanjeliom na omši počas slávnostných dní. Autor nie je s istotou určený, pripisuje sa pápežovi Inocentovi III. Označenie „Zlatá sekvencia“ (Sequentia aurea) súvisí s nádhernou poéziou a teologickou hĺbkou tohto hymnu. Témou je volanie k Duchu Svätému.
- Tento hymnus mám nesmierne rád („Spiritus Sanctus docebit vos omnia, alleluia“ v preklade „Duch Svätý vás naučí všetko, aleluja“), aj keď nepatrí k najznámejším hymnom. Je to však významný antifonálny spev s dlhou tradíciou. Je parafrázou Ježišových slov z Evanjelia podľa Jána (Jn 14,26): 26 Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Táto jednoduchá gregoriánska antifóna odzrkadľuje pokoj a jasnosť Ducha. Teologický obsah je zrejmý, Duch Svätý je učiteľ, Cirkev nevedie len ľudské poznanie, ale v prvom rade Božia inšpirácia. Hymnus je liturgickým vyjadrením dôvery v Ducha Svätého a pripomína nám, že nie sme ponechaní v opustenosti, Boh svoju Cirkev nikdy neopustí.
V (mne nesmierne blízkom) duchu barokovej spirituality sa tento hymnus môže chápať aj ako Božie uistenie pre dušu, že všetko potrebné na jej spásu jej bude zjavené Duchom - nie rozumom, ale v pokore a modlitbe. Je to hlas Boha duši, ktorý hovorí v tichu.
Duch Svätý a jeho pôsobenie v živote človeka
V Skutkoch apoštolov čítame, že po zoslaní Ducha Svätého apoštoli dostali dar jazykov. Prichádza k nim mnoho ľudí a každý ich počuje hovoriť vo svojom vlastnom jazyku. Treba povedať, že títo poslucháči neprichádzajú kdesi zo susednej dediny či z mesta za kopcom. V dnešnom vyjadrení sú to ľudia pochádzajúci zo širokej palety krajín: Turecko, Sýria, Irán, Irak, Saudská Arábia, Palestína, Egypt, Líbya, Taliansko a Grécko. Je to zázrak, že každý ich počuje hovoriť vo svojom rodnom jazyku.
Navyše, títo ľudia zistia, že posolstvo apoštolov je jednotné. V rôznych jazykoch zaznieva tá istá správa o veľkých Božích skutkoch. Duch oslovuje každého poslucháča zvlášť. Myslím, že táto udalosť nás môže inšpirovať aj dnes. Aj my sme povolaní, aby sme prinášali dobrú zvesť Evanjelia rôznym skupinám ľudí.
Boh je, aj vždy bol, trojjediný. No toto tajomstvo nám odhaľuje postupne. Duch Svätý pôsobil vo vyvolenom židovskom národe i v iných národoch tajomným spôsobom. Jeho vanutie síce nevieme presne zmapovať, no vieme, že preniká aj tam, kde by sme ho pre naše obmedzené poznanie nečakali.
V zlomových udalostiach dejín spásy sa Boh zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Ježišova bezprostredná prítomnosť - ako človeka, učiteľa a priateľa - sa v istom momente musela skončiť. Ostáva prítomný iným spôsobom a zosiela Ducha Svätého ako učiteľa, ktorý učeníkov postupne vovedie do plnosti pravdy. Ježiš nemohol učeníkom povedať všetko - ani by to hneď nepochopili, ani ešte nenastal čas na niektoré otázky.
V tajomstve božskej Trojice prúdi dynamika, ktorá presahuje ľudské spôsoby komunikácie. Ducha Svätého dostávame pri krste, pri modlitbe často prosíme o dary Ducha Svätého. Sviatosti nás čoraz hlbšie vovádzajú do plnosti kresťanského života. Sviatosť birmovania nadväzuje na krst a Eucharistiu.
Pred jednotlivým kresťanom je výzva duchovnej dospelosti, nemá zostať na úrovni kresťanského „šlabikára“ - čisto zdedenej viery, prevzatej od iných. Potrebuje si vieru existenciálne osvojiť a začleniť do svojho životného projektu. S pomocou Ducha Svätého objavuje duchovné dary, ktoré dostal, a rozvíja ich.
Duch Svätý nám pomáha žiť naplno, využívať rôzne časti našej osobnosti pri budovaní Božieho kráľovstva. Kľúčovú rolu hrá náš rozum, ktorý nám umožňuje samostatne a zodpovedne sa rozhodovať.
V Knihe zjavenia sa píše, že Duch i nevesta volajú: Príď! Náš jednotlivý život i kolektívne ľudské dejiny majú zmysel. Tento zmysel je Božím darom. Veríme, že zavŕšením časných dejín je druhý Pánov príchod, ktorý očakávame. Nevieme, kedy presne nastane ani ako presne bude prebiehať, ale Boh v ňom zmysluplne uzavrie časné dejiny. Duch Svätý nám umožňuje, aby sme sa na túto udalosť tešili a pripravovali.