Ladislav Matiašovský, známy aj ako Mattyasovszky Ladislaus, bol významnou osobnosťou slovenskej cirkevnej histórie. Narodil sa 17. mája 1643 v Liptovských Matiašovciach a zomrel 10. mája 1705.
Erb Nitry
Životopis
Pochádzal zo zemianskeho rodu. Jeho rodičia, Juraj a Anna rod. Horánska, sa za jeho detstva vrátili ku katolíckej viere.
Stredné vzdelanie získal v Košiciach. V Trnave študoval ako klerik Ostrihomskej arcidiecézy. Teológiu absolvoval na Nemecko-uhorskom kolégiu sv. Apolinára v Ríme, kde ho aj vysvätili za kňaza.
Po návrate bol farárom v Šintave. 14. augusta 1673 sa stal bratislavským kanonikom a farárom v Seredi. 18. apríla 1676 bol povýšený do ostrihomskej kapituly. 22. apríla 1677 sa stal nitrianskym archidiakonom, 19. novembra 1680 titulárnym madočským opátom, 9. augusta 1687 knínskym biskupom a 29. decembra 1689 spišským prepoštom.
V rokoch 1696-1705 bol nitrianskym biskupom a županom, uhorským kancelárom a vnútorným tajným radcom.
Nitriansky hrad
Rekatolizácia a podpora školstva
Patril k popredným rekatolizátorom na slovenskom území. Ako účinný prostriedok na rekatolizáciu používal cirkevné školstvo a rehole, ktoré štedro podporoval. Sympatizoval s politikou panovníka Leopolda I.
Pre úradné povinnosti na kráľovskom dvore i pre nepokoje počas Rákociho povstania sa väčšinou zdržiaval vo Viedni. V správe diecézy ho zastupoval vikár Žigmund Söreni, nitriansky kanonik, tragurský biskup a kráľovský radca.
Vo svojej diecéze podnietil mnohé aktivity. Založil nitrianske gymnázium (1702), ktoré sa stalo prvým gymnáziom severozápadného Uhorska. Pri ňom zriadil konvikt pre študentov zo zemianskych rodín (1705). Založil základinu pre ôsmich nitrianskych klerikov (4. novembra 1704).
Od rodiny Pavla Rákociho v r. 1699 odkúpil za 30 000 zlatých Červený kláštor a spolu s panstvom Lechnica ho daroval kamaldulom (1705).
Červený kláštor
V závete (1705) zanechal svoj majetok niektorým reholiam, jezuitom (20 000 zlatých), trinitárom (20 000 zlatých), jezuitskému kolégiu v Segedíne (55 000 zlatých), františkánskemu kláštoru v Okoličnom (14 000 zlatých). Časť zanechal i Nitrianskej diecéze, pomáhal aj chudobným farnostiam susedných diecéz. Na podporu chudobných diecéznych kňazov založil v Ostrihomskej, Bratislavskej a Nitrianskej kapitule omšovú základinu.
Ku koncu života bol osem mesiacov postihnutý ťažkou chorobou, ktorú trpezlivo znášal. Zomrel v chýre svätosti.
Prehľad funkcií a pôsobísk
| Rok | Funkcia/Pôsobisko |
|---|---|
| 1673 | Bratislavský kanonik, farár v Seredi |
| 1676 | Povýšený do Ostrihomskej kapituly |
| 1677 | Nitriansky archidiakon |
| 1680 | Titulárny madočský opát |
| 1687 | Knínsky biskup |
| 1689 | Spišský prepošt |
| 1696-1705 | Nitriansky biskup a župan, uhorský kancelár |
tags: #ladislav #matasovsky #biskup