Obec Lipovník sa nachádza v okrese Topoľčany, medzi obcami Vozokany a Bojná. Nad obcou sa týči pohorie Považský Inovec. Prvá písomná zmienka o obci, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 262 metrov nad morom v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, pochádza z roku 1283.
Prvá zmienka hovorí o obci s názvom Lipolnuk. Až od roku 1808 má obec súčasné pomenovanie Lipovník. V roku 1715 tu žilo 23 domácností. V súčasnosti má obec 330 obyvateľov. V minulosti mala obec pri potoku Hlavinka tri mlyny. Rímskokatolícky kostol svätého Imricha je z roku 1771. V obci sa nachádza Lurdská jaskyňa z roku 1960.
Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
História obce Nitrianska Blatnica
Nitrianska Blatnica leží na úpätí Považského Inovca. Obec sa spomína už v roku 1185, kedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru. V XVI. storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. Posledným zemepánom bola rodina baróna Leonhardiho.
V XV. storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov. V roku 1820 mala 92 domov a 638 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.
Rotunda svätého Juraja pod Marhátom
V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Prezrádzajú to stopy sídlisk objavených archeologickým prieskumom, pásy zaniknutých polí - plužiny a ťažobné jamy a haldy svedčiace o využívaní tunajšej pôdy a surovinových zdrojov.
Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice. Vedie k nemu niekoľko turisticky označkovaných chodníkov od Nitrianskej Blatnice, Vozokán, ale aj z považskej strany (Moravany n/Váhom).
Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Tento dojem však značne zoslabujú barokové úpravy interiéru a okien, zmeny výškových proporcií lode a apsidy, a najmä prístavby veže na západnej a pustovne na južnej strane.
Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“. Vizitátor neuvádza priamu motiváciu aktivity príslušníčky známeho feudálneho rodu, ktorý mal kontakty so zemepánskymi vlastníkmi Zerdahélyi, Dóczi, Dobó a Kalnay. Uvedená správa sa však stala základom oficiálnej umelecko-historickej a pamiatkárskej klasifikácie kostola so zaradením medzi renesančno-barokové pamiatky.
Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. Kostol sa udržuje vďaka dobročinnosti zemepána Karola Esterházy, o čo sa svedomito stará farár z Nitrianskej Blatnice“ a záznam z vizitácie sa končí slovami: „Cadit illi praeterea illius diei offertorium“.
V XVIII. storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja aj na sviatok Mena Panny Márie.
V roku 1806 je „Jurko“ vyznačený v legende značkou „osamelý kostol“ a dostal sa aj na Lipského mapu Uhorska. Od XIX. storočia mali pri kostole sv. Juraja svoje obydlie lesníci, zemepánskej rodiny Leonhardy, neskôr horári štátnych lesov. Schátralú horáreň asanovali v roku 1969.
Za nevýznamný bol tento objekt považovaný až do roku 1974, keď si ho odborníci akosi lepšie všimli a keď rozhodli o jeho prieskume. Výskumom bol poverený Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, konkrétne Dr. Alexander Ruttkay. A ten čoskoro zistil, že údaje o kostole sv. Juraja pod Marhátom v „Súpise pamiatok na Slovensku“ nezodpovedajú skutočnosti.
Nápadné bolo pomenovanie vrchu „Marhát“. Nejestvuje tu vari podobnosť medzi názvom vrchu a niekdajším názvom Veľkomoravanov - „Marharii“? I zasvätenie kostolíka sv. Jurajovi je starobylé. Tomuto svätcovi patrónovi bojovníkov, zasväcovali cirkevné objekty dávno v stredoveku.
Nasledovali ďalšie zisťovania, ktoré priniesli tiež svoje prekvapenia. Kostol nebol teda pôvodne renesančný. V tomto slohu bol upravený Máriou Thurzovou v roku 1530, teda v roku, ktorý sa uvádza v „Súpise pamiatok na Slovensku“ ako rok postavenia tohto sakrálneho objektu. Približne o sto rokov neskôr bol kostol barokizovaný. Pristavili k nemu vežu a miestnosť s ohniskom ako pustovňu pre pustovníka, ktorá sa staral o kostol. Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia.
Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. A taj sa zrazu zistilo, že ide o jeden z najstarších dodnes u nás stojacich objektov. Ale ani to ešte nie je všetko. Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm.
Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave. Kým však z posledne menovaných dvoch rotúnd sa zachovali iba základy a niekoľko málo centimetrov nad zemou nadzákladového muriva, rotunda v Nitrianskej Blatnici má steny 6,5 m vysoké.
Je táto podobnosť troch známych rotúnd náhodná? Sotva, archeologický výskum to aj potvrdil. Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia.
Objavené dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami. Aj ich zvyšky sú archeologicky dokázané. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi. K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku. Po nich prevzali túto starostlivosť veriaci farnosti Nitrianskej Blatnice so svojimi duchovnými pastiermi. A tak sa nám zachoval tento skvost architektúry našich dávnych slavianskych predkov dodnes.
Denník „Práca“ z 4.10.1980 uverejnil obsiahli článok o kostole sv. Juraja pod názvom: „Veľkomoravský pamätník sv. Juraja pod Marhátom“, v článku sa okrem iného píše, že v prípade sv. Juraja sa jedná o jednu z najstarších stojacich stavieb na Slovensku, a človek nevie, čomu sa viac čudovať, či tomu, že sa stavba nerozpadla za tisíc rokov, že ju nepohltil les, alebo skôr tomu, že ju ako takú skorej nespoznali.
Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja od roku 1530 a preto veriaci farnosti nitriansko-blatnickej so svojimi kňazmi udržovali stavbu v poriadku a v použiteľnom stave.
Kostol mal pôvodne šindľovú strechu. V roku 1951 - 1956 bol správcom farnosti František Šimek, vtedy dostal kostol sv. Juraja nový krov, novú krytinu z pozinkovaného plechu.
V roku 1964 - 1969 spravoval blatnickú farnosť Michal Kozár, za neho sa kostol zreštauroval a vylíčil, zreštauroval sa oltárny obraz sv. Juraja.
V roku 1969 prišli v auguste dvaja kňazi: P. František Jurík CSsR ako správca farnosti a P. Ján Kintler CSsR ako kaplán farnosti Krušovce, s pracovným zadelením do Nitrianskej Blatnice. Okrem reštauračných opatrení a zásahov najmä čo sa týka farských objektov jak v Nitrianskej Blatnici, tak aj na filiálnych kostoloch, pristúpilo sa aj k dôkladnejšiemu riešeniu opravy a údržby kostola sv. Juraja pod Marhátom.
V roku 1973 bola veže kostola pokrytý medeným plechom a opatrená hromozvodom. Už vtedy sa ukázalo, že je najvyšší čas vymeniť pozinkovanú krytinu kostola. Klampiarske práce na veži previedol klampiar Valter Smyčka z Myjavy. Celú akciu a tiež aj po stránke finančnej zabezpečil farský úrad v Nitrianskej Blatnici.
V roku 1980 z iniciatívy okresnej pamiatkovej správy v Topoľčanoch a okresného dekana Dr. Ladislava Dorušáka, kostol sv. Juraja pod Marhátom dostal novú strechu z medenného plechu. Klampiarske práce previedol v rámci prevádzky MNV v Nitrianskej Blatnici, klampiarsky majster „Pamiatkostavu Žilina“ František Paluš z Prašíc.
V roku 1983 v apríli pred sviatkom sv. Juraja bola vyhotovená dlažba kostola, súhlas k tomu bol daný „Krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody“, Hviezdoslavovo nám. 5, Bratislava, zo dňa 8.4.1983.
V nasledujúcom roku 1984 sa uskutočnilo so súhlasom horeuvedeného úradu opatrenie na údržbu tejto vzácnej staviteľskej pamiatky. Pred sviatkom sv. Juraja 1984 boli vymenené kovové dvere na kostole a staré dvere na pustovni. Nové dvere zhotovil stolársky majster Emanuel Janiska z Moravian n/Váhom a osadili ich murársky majstri z Nitiranskej Blatnice - Jozef Stanček a Anton Frnčík. Na jeseň toho istého roku boli osadené nové dubové schody na chórus kostola. Schody pripravil a opracoval blatnický tesársky majster Jozef Hrádecký a tiež ich spolu s Jozefom Stančekom osadili, a v tom čase sa opravili aj vnútorné steny kostola poškodené pri výskumných prácach. A na jar pred sviatkom sv. Juraja 1985 boli steny vnútrajšku kostola zalíčené bielym vápnom (zatiaľ provizórne).
Na upresnenie postupu výskumných prác na rotunde sv. Juraja ako aj ich výsledkov a nových objavov je potrebné uviesť niekoľko úradných záznamov kompetentných miest, ktoré boli zainteresované na výskum jedného ho z najstarších sakrálnych objektov na Slovensku. Tieto pojednania, žiadosti ako aj komisionálne záznamy o sv. Jurajovi uvediem chronologicky a doslovne.
Rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici, okr. Topoľčany. Číslo:13/73 Titl. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody - Bratislava hrad.
Vo svojej správe má tunajší rímskokatolícky farský úrad kostolík sv. Juraja v katastri obce Nitrianska Blatnica. V roku 1973 prípadne aj v najbližších rokoch mienime tento objekt zreštaurovať, najmä vykonať niektoré zabezpečovacie práce. Kostolík je evidovanou pamiatkou v štátnom zozname pamiatok a Odbor kultúry ONV v Topoľčanoch počíta pre rok 1973 na niektoré najnutnejšie práce, respektíve na prípravu celej generálnej opravy s čiastkou 25.000,- Kčs. Práce súvisiace s opravou by sme obstarali vo vlastnej kompetencii. Prosíme Váš pamiatkový zámer s týmto objektom, respektíve keby ste vyslali zodpovedných pracovníkov na obhliadku objektu, kde by sme spoločne dohodli ďalší postup realizácie týchto našich zámerov.
Očakávame Vašu spoluprácu a zostávame s pozdravom. V Nitrianskej Blatnici 12.3.1973, František Jurík - správca farnosti.
Odpoveď na tento list: Nitrianska Blatnica - rotunda sv. Juraja.
Na základe Vašej žiadosti a udelenia štátneho súhlasu pre rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici sme urobili obhliadku v náväznosti na ňu i zisťovací sondážny prieskum interiéru objektu kaplnky sv. Juraja. Po vyhodnotení výsledkov sondáže a orientačnom zameraní objektu je zrejmé, že predmetná pamiatka nebola správne datovaná pri zápise do Štátneho zoznamu, nakoľko všetky typologické znaky nasvedčujú, respektíve jednoznačne dokazujú, že sa jedná o rotundu.
Pôdorysná schéma (polomer lode a celková dĺžka objektu, včítane hrúbok muriva) poukazuje na príbuznosť lokality s Veľkomoravským dvorcom, zisteným archeologickým prieskumom na opačnom boku hory Marhát pri obci Ducové.
Na základe prehodnotenia pamiatkovej bonity predmetnému objektu je potrebné zabezpečiť uplatnenie metodiky pamiatkovej starostlivosti v plnom rozsahu, ako pri nutných údržbárskych prácach, tak predovšetkým v rámci predpokladanej komplexnej úpravy objektu a jeho areálu. Nakoľko prieskumné práce je možné kapacitne zabezpečiť až v priebehu roku 1974 (konzultované s Dr. A. Ruttkayom z Archeologického ústavu SAV Nitra), bude potrebné plánované úpravy v tomto roku riešiť nasledovne.
EXTERIÉR. Na veži, pristavanej k objektu v roku 1655, sa obnoví plechová krytina z medenného plechu a vyhotoví sa hromozvodová inštalácia podľa požiadaviek normy ČSN.
Úprava omietok, ktoré boli nevhodne opravené cca pred 5 rokmi, sa obmedzí reštitúciu ich barokového členenia obnovením pilastra na ľavej strane veže v hmote i farebnom riešení.
Znova sa omietne (vápennou hladenou omietkou) i podvežie objektu, ktorého omietky sú silne devastované vplyvom vlhkosti.
Vstupné dvere objektu sa opatria drevenými krídlami s jednoduchou profiláciou bez olejového náteru. Vzhľadom na charakter objektu je nutné použiť atypické kovanie a tmavšie morené dubové drevo, resp. červený smrek.
INTERIÉR. Pretože definitívna úprava vnútorného priestoru v plnom rozsahu prichádza do úvahy až po prevedení archeologického a stavebno-historického prieskumu a jeho vyhodnotenia na vnútorných omietkach sa obmedzia úpravy v tomto roku iba na priestory, na ktoré sa uvedená požiadavka nevzťahuje. Nová tehelná dlažba na chóruse z ostropálených tehál, s prebrúsenou a napustenou (včelím voskom, resp. inou vhodnou hmotou) lícnou plochou. Oprava schodišťa na chórus, pri ktorej bude zachova...