Liptovská Osada, malebná obec v srdci Liptova, sa pýši bohatou históriou, ktorá siaha až do obdobia Veľkej Moravy. Osídlenie územia obce po páde Veľkomoravskej ríše a skončení misie sv. Cyrila a Metoda bolo viazané na christianizáciu územia benediktínmi.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Osade
Počiatky obce
Tí vytvorili na celom území Slovenska pozdĺž hlavných ciest sústavu pustovní (eremitórií). Jedným z nich bolo aj eremitórium v strede Revúckej doliny, na sútoku riek Lúžňanka, Korytnička a Revúčanka. Obec Liptovská Osada sa postupne vyvinula z tohto benediktínskeho eremitória, ktoré vzniklo na prelome 11. a 12. storočia.
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje z roku 1288. Ďalšia písomná zmienka, týkajúca sa s určitosťou územia dnešnej Liptovskej Osady, je v listine Karola I. z roku 1340, ktorou rozšíril privilégiá udelené Ružomberku v roku 1318.

Vývoj obce v priebehu storočí
Ťažba dreva a salašníctvo dlhodobo sezónne zaľudňovali územie Liptovskej Osady. Od polovice 16. storočia tu dominuje lesníctvo a salašníctvo likavského panstva príp. mesta Ružomberok. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a lesníctvom. V polovici 17. storočia tu došlo k veľkej kolonizačnej akcii, keď držitelia likavského panstva založili Novú Osadu. Osada v tom čase po cirkevnej stránke patrila k Ružomberku. Ostala ňou až do roku 1752, keď sa osamostatnila s filiálkami Revúce a Lúžna.
Doprava a moderná história
Obec sa stala významným dopravným uzlom. V 18. storočí sa v osade zriadila stála poštová stanica južnej trasy a po roku 1813 k nej pribudla i dostavníková doprava. V roku 1908 bola postavená úzkokoľajová železnica Ružomberok - Liptovská Osada - Korytnica, ktorá umožnila obyvateľom využiť pracovné príležitosti v Ružomberku. Táto železnica zároveň zabezpečovala i nákladnú dopravu, kde nahradila dopravu drevnej hmoty vodnou cestou po Revúcej. K začiatku roka 2019 bolo v obci evidovaných 1618 obyvateľov a ku koncu roka 2019 je evidovaných 1624 obyvateľov. Z toho je 803 mužov a 821 žien.
Sakrálne pamiatky Liptovskej Osady
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je dominantou obce a patrí medzi jej pamätihodnosti. Pôvodný drevený kostol stál v Liptovskej Osade už v r. 1646. Keďže kapacitne nevyhovoval potrebám farnosti, v r. 1756 sa začala v obci stavba kamenného kostola, ktorá trvala do r. 1762. Kostol ostal v pôvodnej podobe do r. 1923, kedy bol rozšírený o bočné lode a teraz má podobu kríža.

Panoráma Liptovskej Osady
Československá cirkev husitská
Ako dôsledok konfliktu vtedajšieho r. k. farára s diecéznym biskupom sa oddelila časť obyvateľstva v Liptovskej Osade od r. k. cirkvi a prešla so svojím kňazom k čs. cirkvi husitskej. Na základe tohto bol čs. štátom vybudovaný v r. 1930 kostol pre čs. husitskú cirkev.
Malá časť obecnej komunity ostala v tejto cirkvi do r. Kostol je raritou v celom regióne. Jeho technický stav je však nevyhovujúci, má ošumelý vzhľad a momentálne nemá žiadne využitie. Po vzájomnej dohode s predstaviteľmi čs. husitskej cirkvi (v Bratislave) by objekt mohol prejsť pod správu obce. Kostol ako ojedinelá stavba v regióne, ba i na Slovensku, by mohol pritiahnuť návštevníkov do obce. Môže sa tu zriadiť napr.

Kostol Československej cirkvi husitskej v Liptovskej Osade
Aj ďalší osud kostola je zaujímavý: Po rozpade ČSR bola na Slovensku CČS zakázaná uznesením vlády začiatkom apríla 1939. V Osade však už 17.3. bol farár CČS na obecnom zastupiteľstve vyzvaný na ukončenie činnosti a prechod aj s cirkevníkmi ku katolíkom. Za vojnovej republiky bola CČS úplne zdecimovaná zákazom činnosti a vysťahovaním občanov českej národnosti z republiky. V predvojnovom rozsahu sa ju už na Slovensku nepodarilo nikdy obnoviť. Za oslobodzovacích bojov mali Nemci na veži ako na najvyššom mieste v dedine guľometné hniezdo. Po oslobodení a založení družstva mali tam družstevníci sklad. Na kostol si potom robila zálusk aj obec, chceli tam zriadiť múzeum sakrálneho insitného umenia, galériu a kvôli dobrej akustike poriadať koncerty, výstavy a pod. Kostol však bol navrátený CČSH, avšak od výstavby nebol opravovaný a stále chátra. A podľa toho aj vyzerá. V súčasnom stave je prakticky nepoužívateľný.
Kostolík sv. Ondreja v Korytnici
K farnosti Liptovská Osada patrí aj filiálka Korytnica s kostolíkom sv. Kostolík sv. Ondreja z r. 1860 je jednoduchou stavbou s nadstavanou vežičkou a zvonom. Oltárny obraz znázorňuje sv. Ondreja. Kostolík sa ešte v súčasnosti využíva na bohoslužby.

Kostol sv. Ondreja v Korytnici
Liptovská Osada dnes
Obec Liptovská Osada v súčasnej dobe je charakterizovaná ako vidiecke sídlo strednej veľkosti s obytnou a rekreačnou funkciou. Podľa sčítania obyvateľov, ktoré sa konalo od 13. mája 2011 do 6. Najvyššie zastúpenie z celkového počtu obyvateľstva v obci Liptovská Osada majú obyvatelia so základným, učňovským vzdelaním a stredným odborným vzdelaním s maturitou. Vyššie a vysokoškolské vzdelanie udávalo v r. Prevažnú väčšinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvoria osoby v produktívnom veku. Malý podiel predstavujú aj osoby v poproduktívnom veku.
Zázraky Lotyšska | Najúžasnejšie miesta, ktoré môžete v Lotyšsku navštíviť | Cestovateľské video 4K
Obec leží v peknom atraktívnom prostredí, obkolesená zachovalou prírodou. Územie celej obce má horský charakter, v blízkosti sa nachádzajú Národné parky Nízke Tatry a Veľká Fatra. Do katastra obce patria i blízke kúpele Korytnica (5 km) s aktívnymi prameňmi minerálnych vôd. Hydrologickú sieť v katastri tvoria riečky Korytnica, Revúca a Lúžňanka.

Kúpele Korytnica
V Korytnici sa nachádza penzión Svätopluk, ktorý takisto vlastní firma AMOS SERVICE s.r.o. Otvorili ho 11. júna 2016. Poskytuje reštauračné služby, má približne 50 postelí a k dispozícii sú taktiež prístelky. Do Korytnice vedú dve cyklotrasy, ktoré spájajú horské stredisko Donovaly a mesto Ružomberok.
tags: #liptovska #luzna #kostol #najsvatejsej #trojice