Kresťanstvo a prvé zmienky o Sliačoch
Kresťanstvo sa v Liptove udomácnilo už vo veľkomoravskej dobe, pričom jeho šíriteľmi boli benediktínski mnísi. Nižný a Stredný Sliač sa spomínajú už v roku 1251 ako majetok kláštora premonštátov v Kláštore pod Znievom. Vyšný Sliač vznikol začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače.
Panoramatický pohľad na Liptovské Sliače.
Výročia a historické udalosti
- 1251: Prvá písomná zmienka o Sliačoch v zakladacej listine turčianskej prepozitúry, vydanej Belom IV.
- 1326: Postavený a daný do užívania kostol v Sliačoch. Zriadená fara v Sliačoch s náležitými pozemkami, ktoré boli odčlenené od Sv. Michala. Zriadená škola s ludirektorom - kantorom.
- 1516: Sliače sa stali mestom. Zrušené panské hospodárstvo v Liptovských Sliačoch (Nižnom) a celý prepoštský majetok aj mlyn bol daný do nájmu Sliačanom. Vznik tretej osady, Vyšného Sliača.
- 1896: Plánované slovenské divadlo, ktoré usporiadal kňaz Andrej Hlinka, bolo zakázané.
- 1946: Založený futbalový oddiel v Sliačoch.
- 1976: Folklórna skupina Sliačanka získala Európsku cenu za ľudové umenie.
V roku 2001 oslávila obec 750. výročie prvej písomnej zmienky.
Kostol sv. Šimona a Júdu
V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka - pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Dominantou obce je pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Šimona a Júdu z roku 1326.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch.
Nový kostol v Sliačoch
Tak ako plynul čas a Sliače sa rozrastali, farský kostol začal byť pre početnú pospolitosť primalý. V minulosti sa stavbou chrámu práve v Sliači - Vyšnom zaoberal pán profesor Kútnik, správca miestnej farnosti.
Výstavba kostola ako "ARCHY"
Anketa vyznela v prospech rozhodnutia stavby kostola a vtedy Janko Ondrejka oslovil architektov z Ružomberka Petra Abonyiho, Jozefa Hyravého a statika Ing. Vladimíra Konfála, aby navrhli projekt novostavby kostola. Primárna myšlienka postaviť kostol ako "ARCHU" vzišla zo spoločných rozhovorov architektov, ktoré neraz viedli v krajine, v ktorej sú obaja citovo hlboko zakorenení.
Od roku 1995, kedy im v Levoči pápež Ján Pavol II. posvätil základný kameň, sa začala písať história nového kostola. ARTÉKA by mala pomôcť finančne a odbornou garanciou zrealizovať náročné výtvarné diela od výtvarníkov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Polska a Francúzska. Medzinárodný výtvarný dialóg vedú umelci zvučných mien.
Všetci obyvatelia Sliačov spolu s výtvarníkmi a architektami budujú kostol, ktorý vyrastá nielen z krajiny, ale aj zo sŕdc.
Osobnosti spojené s farnosťou
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou patrí aj kňaz Albín Ivák, ktorý bol tajne vysvätený za kňaza v roku 1950 biskupom Róbertom Pobožným. Pôsobil v rôznych farnostiach a na dôchodku bol duchovným správcom v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohove, kde aj zomrel.
Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom pôsobenia Albína Iváka:
| Meno | Dátum a miesto vysvätenia | Pôsobenie |
|---|---|---|
| Albín Ivák | 1. júl 1950, tajne | Kaplán v Markušovciach, Spišskom Podhradí, Spišskej Novej Vsi, farár v Dedinkách, Iliašovciach, Spišských Hanušovciach, Huncovciach, duchovný správca v Rohove |
Albín Ivák bol bratrancom Albína Iváka. Po ukončení štúdia teológie ho biskup Róbert Pobožný 1. júla 1950 tajne vysvätil za kňaza. Bol kaplánom v Markušovciach, 1951 Spišskom Podhradí a v rokoch 1952-1954 v Spišskej Novej Vsi, pričom v r. 1954 od januára do apríla excurrendo spravoval aj Rudňany. Od mája 1954 do septembra 1955 bol farárom vo farnosti Dedinky v rožňavskom okrese, v rokoch 1955-1961 spravoval Iliašovce v okrese Spišská Nová Ves. Potom pôsobil v kežmarskom okrese, v rokoch 1962-1971 bol farárom v Spišských Hanušovciach, potom v Huncovciach. Na dôchodku pôsobil ako duchovný správca v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohove v senickom okrese, kde zomrel. Je pochovaný v rodisku.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Farnosť Liptovské Sliače slúžila mnohým kňazom, ktorí svojou prácou a oddanosťou prispievali k duchovnému rastu miestnej komunity.
- Mgr. Andrej Adamčák
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
- Mgr. Jozef Anderák
- ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
- PaedDr. Marcel Bača
- Mgr. Vladimír Bača
- Mgr. Martin Bakoš
- Stanislav Baldovský
Sviatosti a udalosti
Vo farnosti sa pravidelne konajú sviatosti a rôzne cirkevné udalosti. Medzi nedávne ohlášky patrili: Sviatosť manželstva prijímajú Jakub Kubíček a Laura Hanulová. Maroš Lako a Mária Balážecová sa ohlásili po druhýkrát. Martin Fiala a Kristína Bačkorová sa ohlásili po prvýkrát.
Okrem toho, novomanželia Fričovci venovali na kostol milodar 200 €.
Ďalšie aktivity
Farnosť sa angažuje aj v ďalších aktivitách, ako napríklad Univerzita tretieho veku (UTV) Katolíckej univerzity. Písomné prihlášky je možné zaslať na adresy v Ružomberku a Košiciach. Prijímacie skúšky sa nekonajú.