V byzantskom obrade sa počas liturgického roka najčastejšie slávi liturgia Svätého Jána Zlatoústeho. Desaťkrát do roka sa však slávi aj liturgia Svätého Bazila Veľkého.
A to:
- V predvečer Narodenia Pána
- V predvečer Zjavenia Pána
- Na Nový Rok
- Na 1, 2, 3, 4, 5, veľkopôstnu nedeľu
- Na Veľký štvrtok (Tu sa slúži s večierňou)
- Na Veľkú sobotu (Tu sa slúži s večierňou)
Podľa tradície sv. Bazil Veľký upravil a skrátil liturgiu sv. Jakuba a potom zase túto skrátenú liturgiu upravil sv. Ján Zlatoústy. Ale tento názor vôbec nie je jednotný. Pravdepodobne obe liturgie sa vyvíjali spoločne, vzájomne sa ovplyvňovali, až sa potom ustálila dnešná forma oboch liturgií.
Obe tieto liturgie sú si celkom podobné a liturgia sv. Bazila Veľkého má niektoré kňazské modlitby dlhšie, i keď jej štruktúra je tá istá.
Odlišnosti medzi liturgiami
A teraz si ukážeme čo je medzi týmito dvoma liturgiami odlišné.
Proskomídia a začiatok sv. Liturgie Bazila Veľkého je taký istý až po koniec úpenlivej prosby: Prosme všetci s celej duše a s celej svojej mysle volajme.
Až nasledujúce dve modlitby veriacich sú odlišné. V liturgii sv. Jána Zlatoústeho je to modlitba: Dobrorečíme ti, Pane Bože všetkých mocnosti, že nám aj v tejto chvíli dovoľuješ pristupovať k tvojmu svätému žertveníku,...
A v liturgii sv Bazila veľkého je to modlitba už s iným textom: Pane ukázal si nám veľké tajomstvo spásy. Ty si nám, svojím pokorným a nehodným služobníkom dovolil slúžiť pri tvojom svätom žertveniku....
A druhá modlitba: Znova a mnoho ráz pred tebou padáme a prosíme ťa, dobrotivý a láskaví k ľuďom,... (sv. Jána Zlatoústeho)
Bože ty nás ponížených, hriešnych a nehodných služobníkov obdarúvaš milosrdenstvom a štedrosťou,... (sv. Bazila Veľkého)
Potom je zase všetko rovnaké až po modlitbu obetovania po položení božských darov na svätú trapézu: Pane Bože všemohúci, jediný svätý, ty prijímaš obetu chvály od tých, ktorí ťa vzývajú celým svojim srdcom. … ( sv. Jána Zlatoústeho).
Pane, bože náš, ty si nás stvoril a povolal do tohto života, ukázal si nám cestu spásy a dal si nám zjavenie nebeských tajomstiev. … (sv. Bazila Veľkého)
A opäť sa pokračuje bez zmeny až do modlitby pred Svätý, svätý, Svätý..., ktorá sa začína slovami: Naozaj je dôstojné a správne ospevovať ťa a zvelebovať, chváliť ťa a vzdávať ti vďaky i klaňať sa ti na každom mieste...(sv. Jána Zlatoústeho)
Pred tebou Vládca, Pane, Bože Otče všemohúci, sa všetko skláňa, lebo naozaj je dôstojné a správne pre tvoju nesmierne veľkolepú svätosť chváliť... (sv. Bazila Veľkého)
Vidíme, že tieto modlitby nie len, že sú odlišné ale sú aj oveľa dlhšie. Od Svätý, Svätý, Svätý... sú modlitby, ktoré sú modlitbami v liturgii sv Bazila Veľkého. A ďalšie modlitby, ktoré nasledujú sú charakteristické a čítajú sa iba na liturgii sv. Bazila Veľkého.
Veľkým rozdielom medzi týmito dvoma liturgiami nie je len rozsiahlosť, ale hlavne to, že sa nahlas spievajú aj úvodné slova premenenia: Dal svojím svätým učeníkom a apoštolom, hovoriac: Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme na odpustenie hriechov.
Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi liturgiami, uvádzame prehľadnú tabuľku:
| Charakteristika | Liturgia sv. Jána Zlatoústeho | Liturgia sv. Bazila Veľkého |
|---|---|---|
| Frekvencia slávenia | Najčastejšie počas roka | Iba 10-krát do roka |
| Dĺžka modlitieb | Kratšie | Dlhšie a teologicky prepracovanejšie |
| Úvodné slová premenenia | Čítané potichu | Spievané nahlas |
Svätý Bazil Veľký: Obranca viery a zakladateľ mníšstva
Sv. Bazil Veľký (okolo 330 - 379) bol významný kresťanský teológ, biskup, askéta a Cirkevný Učiteľ. Bol jedným z najvplyvnejších Otcov východnej cirkvi a veľkým obhajcom pravoslávnej viery proti bludu arianizmu. Narodil sa okolo roku 330 v Kapadócii (dnešné Turecko) v bohatej a kresťanskej rodine. Vzdelanie získal v Cézarei, Konštantínopole a Aténach, kde študoval filozofiu, rétoriku a právo. Po návrate sa rozhodol zasvätiť život Bohu a stal sa mníchom. V roku 370 bol zvolený za biskupa v Cézarei Kapadóckej a neohrozene bojoval proti arianizmu, ktorý popieral božskú podstatu Krista. Podporoval tiež charitatívne aktivity - založil nemocnice, útulky a pomáhal chudobným.
Významne sa podieľal na formulovaní kresťanského učenia o Najsvätejšej Trojici. Nadviazal na asketické tradície a položil základy východného mníšstva. Jeho „Veľké pravidlá“ a „Malé pravidlá“ sa stali základom pre mníšsky život v pravoslávnej cirkvi. Bol obhajcom liturgickej tradície - tzv. Bazilova liturgia sa dodnes slávi vo východnej cirkvi.
Boj sv. Bazila Veľkého proti arianizmu
V zápase proti arianizmu sa postavil cisárskej moci, ariánskym biskupom a teologickým oponentom, pričom obhajoval pravú kresťanskú vieru formulovanú na I. nicejskom koncile (325). Arianizmus tvrdil, že Kristus nebol pravý Boh, ale len stvorenie Boha Otca. V Svätej Trojici je Syn podriadený Otcovi a má nižší status než Boh Otec. Svätá Trojica nie je rovnocenné spoločenstvo troch osôb, ale je hierarchicky usporiadaná - toto učenie popieralo božstvo Ježiša Krista, čím spochybňovalo celé kresťanské učenie o spáse.
Po I. nicejskom koncile, ktorý odsúdil arianizmus a formuloval Nicejské vyznanie viery („Syn je jednej podstaty s Otcom“), sa však arianizmus naďalej šíril, najmä vďaka podpore cisárskej moci. Cisári Konštantín II. (337 - 361) a neskôr Valens (364 - 378) presadzovali arianizmus a odvolávali pravoverných biskupov. Bazil Veľký sa stal biskupom Cézarey (370) práve v čase, keď sa ariánska heréza rozmáhala a Cirkev bola rozdelená; bol jedným z hlavných teológov, ktorí v 4. stor. bránili pravoverné učenie Cirkvi.
Vo svojom zápase proti arianizmu zdôraznil jednotu Trojice. V diele „O Duchu Svätom“ (De Spiritu Sancto) vysvetľoval, že Otec, Syn a Duch Svätý sú jednej podstaty (homoousios). Učil, že Kristus je pravý Boh, nestvorený a večný, a nie iba nadradené stvorenie, ako tvrdili ariáni. Polemizoval s nimi a vysvetľoval pravú vieru; písal listy biskupom a kresťanom, v ktorých vyvracal ariánske argumenty. Presadzoval učenie o Duchu Svätom, pretože ariáni odmietali aj božstvo Ducha Svätého. Sv. Bazil Veľký napísal, že Duch Svätý je rovnako Boh ako Otec a Syn a nemožno ho považovať len za „moc“ alebo „stvorenú bytosť“.
Dostal sa tiež do ostrej konfrontácie s rímskym cisárom Valensom, ktorý bol veľkým zástancom ariánskeho bludu a ktorý chcel, aby sa sv. Bazil Veľký podriadil ariánskej viere. Cisár Valens poslal svojho prefekta Modesta, aby Bazila zastrašil a prinútil ho podpísať ariánsku vieru. Bazil sa však odmietol podriadiť a odpovedal prefektovi:
„Nemôžete mi vziať moje bohatstvo, lebo nemám nič. Nevyženiete ma, lebo celý svet je môj domov. Nezastrašíte ma smrťou, lebo pre mňa je smrť ziskom.“
Valens bol ohromený Bazilovou odvahou a nakoniec ho nechal na pokoji. Tento postoj z neho spravil vzor odvahy a nekompromisnosti v boji za pravú vieru.
Sv. Bazil Veľký prežil cisára Valensa len o niekoľko mesiacov, ešte pred víťazstvom svojho pravoverného učenia o Svätej Trojici, ale jeho boj a teologické dielo malo kľúčový význam pre II. ekumenický koncil v Konštantínopole (381), ktorý: definitívne odsúdil arianizmus, potvrdil Nicejské vyznanie viery a upevnil učenie o Svätej Trojici.
„Veľké“ a „Malé pravidlá“ sv. Bazila Veľkého pre mníšsky život
„Veľké pravidlá“ a „Malé pravidlá“ sv. Bazila Veľkého sú dve základné diela, ktoré formovali mníšsky život vo východnej cirkvi. Predstavujú zbierku otázok a odpovedí, ktoré pomáhali mníchom správne žiť podľa evanjelia a asketických zásad. „Veľké pravidlá“ (lat. Regulae fusius tractatae, gr. Ὅροι κατὰ πλάτος) sv. Bazila Veľkého patria k jeho najznámejším dielam a slúžia ako základ pre východné kresťanské mníšstvo. Sú zostavené vo forme otázok a odpovedí a poskytujú komplexný teologický a praktický návod na život v kláštornom spoločenstve.
Každá otázka pravidiel je formulovaná na základe praktických problémov, ktoré sa objavovali v mníšskom živote, a odpoveď poskytuje teologické i morálne usmernenie. Hlavnými témami sú: základné princípy mníšskeho života - mnísi sa majú riadiť evanjeliovými radami - žiť v chudobe, čistote a poslušnosti. Hlavným cieľom mníšskeho života je napodobňovanie Krista a nasledovanie jeho prikázaní. Mnísi nemajú byť izolovaní pustovníci, ale majú žiť v bratskom spoločenstve, kde sa podporujú v duchovnom raste.
„Malé pravidlá“ (lat. Regulae brevius tractatae, gr. Ὅροι κατ’ ἐπιτομήν) sv. Bazila Veľkého sú doplnkom k „Veľkým pravidlám“. Ich cieľom bolo poskytnúť stručné a praktické usmernenia pre mníšsky život, a preto sú menej teologické a viac orientované na každodenné správanie mníchov.
„Malé pravidlá“ sú rovnako ako „Veľké pravidlá“ zostavené vo forme otázok a odpovedí, pričom každá odpoveď dáva konkrétne morálne a praktické riešenia pre život v kláštore.
Modlitba a duchovný život. Mnísi musia zachovávať pravidelnú modlitbu a čítanie Svätého Písma. Kláštorný život má byť zameraný na ustavičnú modlitbu, aj počas práce. Pravidlá vyžadujú pokoru v modlitbe - mních sa nemá modliť, aby ho iní obdivovali.
Poslušnosť a pokora. Mních musí bezpodmienečne poslúchať predstaveného kláštora. Poslušnosť však nie je slepá - mních ju má praktizovať z lásky k Bohu, nie zo strachu. Práca je nevyhnutná - kláštor nemá žiť z almužien, ale z vlastnej produkcie. Mnísi sa musia vyhýbať lenivosti, ktorá je nepriateľom duchovného rastu. Pracovné povinnosti sú rozdelené spravodlivo, aby nikto nebol preťažený.
Majetok a vzťah k bohatstvu. Mnísi nemajú vlastniť žiadny súkromný majetok - všetko patrí spoločenstvu. Kláštor však musí spravovať svoje zdroje múdro a čestne. Dôraz sa kladie na dobročinnosť - nadbytok má slúžiť chudobným.
Kláštorná disciplína a vzájomné vzťahy. Každý mních je zodpovedný za svoje správanie voči ostatným. Ak mních zhreší, musí sa verejne vyznať a prijať pokánie. Kláštor sa riadi zásadou „bratskej korekcie“ - ak vidíš chybu u iného, máš mu ju povedať s láskou, nie s hnevom. Sv. Bazil varuje pred ohováraním, hádkami a žiarlivosťou, ktoré ničia kláštorné spoločenstvo.
Pôst a sebazaprenie. Pôst nie je len fyzickou skúškou, ale tiež prostriedkom duchovného rastu. Odporúča sa jednoduchá strava bez prepychu. Ak niekto poruší pôst, má si to priznať a urobiť pokánie.
Starostlivosť o chorých a slabých. Kláštor má prejavovať osobitnú starostlivosť o chorých a starých mníchov. Zdraví mnísi majú pomáhať slabším, aby sa necítili opustení. Láska a súcit sú dôležitejšie než prísna disciplína.
Vplyv „Malých pravidiel“. Malé pravidlá mali takisto nesmierny význam na formovanie mníšskej komunity. Vo východnom kresťanstve sa stali základom byzantského monasticizmu a dodnes sú dodržiavané v pravoslávnych kláštoroch. V západnom kresťanstve benediktínska tradícia čerpala z Bazilových myšlienok, najmä dôraz na rovnováhu medzi modlitbou a prácou (ora et labora). „Malé pravidlá“ sú stále aktuálne pre mníšske komunity aj laikov, ktorí hľadajú duchovné vedenie v každodennom živote.
Liturgia sv. Bazila Veľkého (ktorý ju systematizoval a upravil) je jednou z najvýznamnejších a najstarších liturgických foriem používaných v byzantskom obrade. Jej texty majú veľkú teologickú hĺbku a zdôrazňujú Božiu veľkosť, pokoru človeka a tajomstvo spásy.
Na rozdiel od Liturgie sv. Jána Zlatoústeho, ktorá sa používa po väčšinu roka, Liturgia sv. Bazila Veľkého sa slúži iba niekoľkokrát do roka: na Štedrý deň (24. december), na sviatok Zjavenia Pána (6. január - Epifánia), prvých päť nedieľ Veľkého pôstu, na Zelený štvrtok (Posledná večera Krista), na Veľkú sobotu (príprava na Vzkriesenie Krista), na sviatok sv. Bazila Veľkého (1. január).
Liturgia sv. Bazila Veľkého je podobná Liturgii sv. Jána Zlatoústeho, ale eucharistické modlitby sú oveľa dlhšie a teologicky prepracovanejšie.
Najvýznamnejšou časťou je Anafora sv. Bazila, ktorá obsahuje: dlhú modlitbu vďakyvzdania (veľmi podrobný opis Božích diel a dejín spásy); rozsiahlu epiklézu (vzývanie Ducha Svätého nad darmi chleba a vína). Modlitby za Cirkev, veriacich, kňazov, panovníkov a zosnulých. Táto eucharistická modlitba je dlhšia ako v Liturgii sv. Jána Zlatoústeho a obsahuje bohaté biblické odkazy a teologické úvahy o Bohu, stvorení, páde človeka a vykúpení skrze Krista.
Liturgia sv. Bazila liturgia zdôrazňuje transcendentnosť Boha - Boh je nekonečne veľký a človek malý a hriešny. Veľký dôraz sa kladie na pokoru, vyznanie hriechov a očistenie srdca pred prijatím Eucharistie.
Svätý Bazil Veľký - dokument o živote svätého Bazila Veľkého
Liturgia sv. Bazila Veľkého bola hlavnou liturgiou v raných kresťanských časoch na Východe - pred vznikom Liturgie sv. Jána Zlatoústeho bola najrozšírenejšou formou. Dnes sa síce slúži menej často, ale má veľký duchovný význam - pripomína veriacim hlboké tajomstvo spásy a pokoru pred Bohom.