Liturgia vopred posvätených darov: História, význam a noty

Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým.

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, časti na anaforu liturgie sv. Bazila Veľkého. Celá sv. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho.

Vznik a história

Liturgia vopred posvätených darov vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou na začiatku 6. storočia. Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov pochádza zo začiatku 7. storočia. Najstarší text liturgie vopred posvätených darov, ako sa dnes slávi v byzantskom obrade, sa nachádza v často spomínanom Codex Barberini z 8. storočia.

Až neskoršie rukopisy z 11. - 12. storočia pripisujú autorstvo rôznym Otcom, ako napríklad sv. Bazilovi († 379), sv. Epifánovi († 403), sv. Gregorovi Veľkému - Dvojeslovovi († 604), sv. Germánovi († 732), alebo dokonca niektorému z apoštolov. Najstarší opis liturgie vopred posvätených darov patrí svätému Teodorovi Studitovi († 826), ktorý napísal krátky spis s názvom „Vysvetlenie božskej liturgie vopred posvätených darov“ (porov. PG, 99, 1687 - 1690). Obrad, ako ho opisuje sv. Teodor Studita, sa v podstate zhoduje s dnešnou formou liturgie.

Pôvod a vývoj

V prvotnej Cirkvi pristupovali veriaci kresťania k prijatiu Eucharistie pri každej liturgii, čo je vždy cieľom liturgického zhromaždenia, hoci v dnešnej dobe je skôr tendencia pristupovať k Eucharistii zriedkavo či až príležitostne. Keďže eucharistické slávenia sa spočiatku nekonali cez každý deň týždňa a kresťania mali túžbu prijímať Krista čo najčastejšie, prechovávali premenenú Eucharistiu z nedeľnej liturgie. O tejto praxi prvotnej Cirkvi svedčia napríklad Tertulián či sv. Cyprián.

Na základe tohto sa, hlavne v kláštoroch, vykryštalizoval zvláštny obrad modlitby: všetci mnísi sa modlievali spolu pred prijímaním a potom spoločne ďakovali Bohu, ktorý ich urobil hodnými zúčastniť sa prijímania Eucharistie. Toto sa konalo buď po večerných modlitbách alebo po 9. hodinke. Časom toto pravidlo modlitby nadobudlo formu krátkej bohoslužby, tak trochu podobnej liturgii.

V 3. a 4. storočí mali veriaci počas Veľkého pôstu vo zvyku prijímať Eucharistiu okrem soboty a nedele v stredu a v piatok večer. V časoch prvotnej Cirkvi boli streda a piatok spojené s prísnou pôstnou disciplínou, ktorá znamenala úplnú zdržanlivosť od jedla až do západu slnka, preto prijatie svätých darov bolo korunou a zavŕšením pôstneho dňa. Z tohto dôvodu sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe. Spojenie tejto bohoslužby s večierňou nie je náhodné a má súvis s pôstnou disciplínou, ako aj s eucharistickým pôstom. Na Východe sa aj dnes praktizuje viachodinový eucharistický pôst. Preto sa podávanie svätého prijímania prenieslo až na večernú bohoslužbu.

Štruktúra liturgie

Liturgia vopred posvätených darov je teda večernou bohoslužbou, t. j. responzóriový spev 140. Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň, až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Súčasťou tejto časti je recitovanie žalmov 18. katizmy (Ž 119 - 133), rozdelené na tri časti, tzv. antifóny, oddelené Malými ekténiami.

Sväté dary, ktoré sa rozdávajú veriacim na liturgii vopred posvätených darov, sa premieňajú predtým pri slávení svätej liturgie buď to sv. Jána Zlatoústeho alebo sv. Bazila Veľkého. Celá táto liturgia je vzorom veľkej úcty a poklony k Eucharistii. Nesie sa v duchu poníženosti a vďačnosti za božie milosrdenstvo a za dary jeho lásky, čím vhodne rezonuje s centrálnymi myšlienkami celého pôstneho obdobia.

Samotný Veľký pôst má totiž okrem kajúceho aj katechetický charakter, ktorý spočíva v tom, že Veľký pôst obsahuje katechetické prvky, ktoré sa zachovali ešte z obdobia, keď existoval práve katechumenát. Čítanie a vysvetľovanie Starého zákona bolo súčasťou prípravy katechumenov. Starý zákon je totiž prípravou na ohlásenie a prijatie Ježiša Krista a na druhej strane práve vo svetle Ježiša Krista je možné porozumieť naplno aj Starému zákonu.

Táto skutočnosť je v Liturgii vopred posvätených darov vyjadrená tým, že po prvom starozákonnom čítaní kňaz žehná ľud so sviecou a kadidelnicou pričom spieva: „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!“ Vidíme tu súvis s krstom, ktorý sa nazýva aj prosvičšénije (osvietenie). Toto zvolanie sa však netýka len katechumenov, pretože „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!“. Všetkých, teda aj tých, ktorí sú už pokrstení, no potrebujú skrze pokánie a obrátenie nanovo vpustiť do svojho života „Kristovo svetlo“.

Peknú paralelu môžeme vidieť v zvolaní „Dvere, dvere, premúdrosť vnímajme„, ktoré sa nachádza pred vyznaním viery a jeho pôvodným významom bola výzva pre tých, ktorí strážili dvere chrámu (tzv. ostiári), aby nevpustili do zhromaždenia kresťanov sláviacich Eucharistiu nijakého pohana, ktorý by narušil kresťanskú bohoslužbu.

Krst okrem toho, že prinášal Kristovo svetlo, aj zjednocoval ľudí s Cirkvou, ktorá je tajomným Kristovým telom. Preto na viacerých miestach v modlitbách za katechumenov sa nachádzajú prosby v zmysle, aby katechumeni boli pripojení k svätej, všeobecnej a apoštolskej Církvi, tiež boli pripočítaní aj k duchovnému ovčincu a aby boli dôstojným údmi Ježiša Krista.

V každom kresťanovi sa môžu skrývať postoje, ktoré istým spôsobom narúšajú jeho jednotu s Cirkvou ako so spoločenstvom hriešnikov, ktorí kráčajú po ceste spásy v Kristovi. Práve prijímanie Eucharistie vytvára túto hlbokú jednotu s Kristom a Cirkvou, ktorá je jeho tajomným Telom. Naznačuje to aj formula, ktorú kňaz vyslovuje pri rozdávaní sv. prijímania. Je tam príznačné spojenie - pričaščájetsja rab bóžij (raba bóžija…). Slovo „pričaščájetsja“ sa síce do slovenčiny prekladá slovesom „podáva sa“, ale doslovne to však znamená: „sláva sa účastným“, „stáva sa časťou“.

Teda kresťan, ktorý pristupuje k Eucharistii, sa vlastne prijatím eucharistického Krista stáva nanovo časťou, „údom“ presvätého a prečistého tela Ježiša Krista, ktorým je vlastne Cirkev. Večiereň začína ako liturgia, teda zvolaním Požehnané kráľovstvo… Kňaz sa modlí večerné modlitby pred cárskymi dverami. Počas katizmy alebo počas stichýr (od siedmej) sa premenený chlieb prenáša na žertveník. Tu kňaz pripraví dary, naleje vodu a víno do čase nič nehovoriac. Ekténia pred Otče náš a ostatné ako na liturgii sv. Jána Zlatoústeho, až na zvláštnosť pri pozdvihovaní. Kňaz sa Baránka dotýka pod vozduchom, potom odkladá vozduch a hviezdu a láme Baránka.

Počas tejto liturgie sa spoločenstvo modlí za katechumenov a poučuje ich. V druhej polovici Veľkého pôstu pridáva prosby za „tých bratov, čo sú vyvolení a pripravujú sa na svätý krst“. Sú to katechumeni, ktorí budú pokrstení pri slávení Paschy v danom roku. Prvá časť liturgie, večiereň so starozákonnými čítaniami, má výrazne didaktický charakter. Čítania z kníh Genezis a Exodus predstavujú katechumenom, ako aj pokrsteným, Božiu prozreteľnosť a starostlivosť o svoj vyvolený ľud. Kniha Prísloví zasa ponúka učenie Božej múdrosti pre každodenný život. Prostredníctvom týchto čítaní Starého zákona a modlitieb liturgie sa katechumeni pripravujú na osvietenie v krste.

Kajúcny charakter liturgie vopred posvätených darov sa prejavuje v speve verša „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo“ (citované podľa slovenského prekladu), ktorý vrcholí veľkými poklonami. Kajúcny a pôstny charakter tejto liturgie vyjadruje očakávanie paschálnej plnosti.

Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho: „Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov.“

Blahoslavení milosrdní.

Pondelky, utorky, štvrtky počas Veľkého pôstu sú plne aliturgické dni, stredy a piatky čiastočne aliturgicke. V nedele počas sv. štyridsiatnice, budeme sláviť sv. liturgiu.

V sobotu 24.2.2023 9.00 na Zámku bude 2. zádušná sobota s čítaním mien zosnulých, kto ešte nedával mená, môže ich priniesť na najbližšej sv. liturgie.

Ak je liturgia v Kostole sv. Kňaz prichádza cca 30-40 min. pred začiatkom sv. liturgie, možnosť spovede - treba prísť skôr pred sv. liturgiu.

Eucharistia a spoveď sú dve sviatosti, ktoré sú navzájom úzko späté. Túto viazanosť či povinnosť si môžeme splniť na gréckokatolíckej liturgii prípadne ak nestíhame, aj rímskokatolíckej sv. omši.

Program bohoslužieb:

RTVS záznam vysviacky o. Homília o. vladyku Cyrila Vasiľa SJ na vysviacke o. doc. O Čítaní sv.

Zoznam sviatkov:

1. 01.01.
2. 29.06.
3. 15.08.

Noty a hudba

Nápevy na liturgiu sv. Text sv.

K dispozícii sú rôzne zdroje nôt pre liturgiu vopred posvätených darov, vrátane:

• Noty pre kantorov (ľudový spev) i pre chrámové zbory
• Noty na liturgiu sv. Jána Zlatoústeho v slovenskom jazyku a tiež noty na liturgiu vopred posvätených darov. Byzantsko-bulharské nápevy (liturgia). Pdf, midi, nwc.

Ďalšie užitočné zdroje:

• Werner Icking Music Archive - stránka, ktorá vám môže pomôcť
• Stránky o liturgickej hudbe - český web s podobným obsahom ako stránky Společnosti pro duchovní hudbu. Nájdete tu rôzne články o liturgickej hre, ankety a upútavky na koncerty a akcie.
• Gregoriana.sk - Stránka pre záujemcov o gregoriánsky chorál.
• Oficiálna stránka slovenského Liturgického spevníka.
• Stránka Spravodajcu Výboru cirkevnej hudby v Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku
• Stručný prehľad a vysvetlenie gregoriánskej neumovej notácie.
• Stránka venovaná liturgii v evanjelickej cirkvi na Slovensku
• Veľmi pekne spravené stránky účastíkov kurzu pre organistov pražského arcibiskupstva. Obsahuje množstvo materiálu pre nielen začínajúcich organistov - základy organológie, liturgiky, harmónie, popis jednotlivých nástrojov atď. Autorom stránky nechýba ani zmysel pre humor.
• Vydarený blog (online diskusia) na rôzne témy týkajúce sa organovania a liturgickej hudby.

tags: #liturgia #vopred #posvatenych #darov #noty