Lučenec, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami a farnosťami, ktoré zohrali dôležitú úlohu v živote jeho obyvateľov. Medzi tieto dominanty patria rímskokatolícky kostol a kalvínsky kostol, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta.
Kalvínsky kostol v Lučenci
Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie
Rímskokatolícky kostol je súčasťou historického jadra mesta na Kubínyiho námestí. Kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1783 a do dnešnej podoby bol upravený v roku 1792. Je súčasťou historického jadra mesta Kubínyiho námestí v Lučenci. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 19. storočia. Obnova interiérovej výmaľby sa realizovala v roku 2016. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou.
Veriaci farnosti Lučenec-mesto poďakovali Pánu Bohu za požehnaných 240 rokov Rožňavskej diecézy pri všetkých slovenských nedeľných svätých omšiach hymnom Teba, Bože, chválime... a vyprosovali Božie požehnanie do ďalších dní formou Modlitby za diecézu, ktorú určil otec biskup Stanislav Stolárik.
V deň výročia 15. 1. 2016 sa mladí počas mládežníckej svätej omše modlili za diecézu a otca biskupa, ktorému následne poslali ďakovný list s prosbou o modlitbové sprevádzanie v neľahkom období života mladého človeka.
Začiatkom mája roku 1783 položili základný kameň kostola. Stavbu dokončili 1. decembra 1784, ale bez veže. Predstavanú, murovanú vežu dostavali v roku 1808. V roku 1859 bol kostol po vypálení (r.1849) obnovený a architektonicky upravený Miks Ferenczom a Alk Józsefom v historizujúcom slohu do súčasnej podoby.
Rímskokatolícky kostol v Lučenci
Pôvodná maľovaná výzdoba bola zničená pri požiari v roku 1849, vnútornú obnovu dokončil v roku 1924 Július Ádám, ktorý vytvoril maliarsku výzdobu aj vo františkánskom kostole vo Fiľakove. Časť výzdoby sa počas minulého roka podarilo zreštaurovať aj vo fiľakovskom kostole.
Podľa Petra Fabiána, miestneho farára, rekonštrukcia prebehne v spolupráci s Pamiatkovým úradom v Lučenci. Reštaurátorské práce bude vykonávať Marián J. Švec, majster umeleckého remesla, umelecký maliar a reštaurátor Milan Bödör a umelecká pozlacovačka Dana Gromanová.
Rekonštrukcia interiéru
V týchto dňoch sa začali prípravné práce pred rekonštrukciou jeho interiéru, ktorá sa začne koncom apríla. Zámerom prác je prinavrátiť kostolu jeho tvár, ktorú mu pred takmer sto rokmi dal rožňavský maliar s pápežským vyznamenaním, Július Ádám.
„Projekt sa začne vytvorením podrobnej fotodokumentácie a skopírovaním zachovalého tvaru ornamentiky,“ priblížil farár. Následne reštaurátori odstránia uvoľnenú a zvetralú maľovku, povrch upravia paropriepustným penetračným materiálom, zarobia praskliny, domodelujú profily a omietky a vytvoria novú maľovku.
„Podkladové nátery budú realizované disperznou temperou. Farebnosť bude v súlade s odporučením Pamiatkového úradu v Lučenci. Bude prispôsobená pôvodným farebným tónom zisteným sondážou.“
Celková rekonštrukcia bude stáť takmer 35-tisíc eur, ktoré sa kostolu podarilo vyzbierať od veriacich v priebehu jeden a pol roka.
Vďaka reštaurátorským prácam by mal interiér kostola vyzerať podobne ako pôvodný- predtým ako iluzívnu ornamentiku v období socializmu pretreli šablónami. Práce na kostole začnú 25. apríla a skončiť plánujú do augusta. „Potom ešte budú prebiehať menšie práce, napríklad sťahovanie pôvodných sôch späť do kostola či upratovanie. Svätostánok bude kompletne hotový k 1. septembru.“
Hoci bude v kostole rozložené lešenie, sväté omše sa budú konať naďalej. „Počas výstavby lešenia budú bohoslužby v sále farského úradu a počas umelecko-remeselných prác sa v kostole večerné sv. omše začnú o hodinu neskôr, teda o šiestej a siedmej hodine,“ zakončil farár.
Kalvínsky kostol
Kalvínsky kostol je najpôsobivejšou architektonickou dominantou mesta Lučenec.
Kostol dal postaviť Lambert Losonczi na počesť Blahoslavenej Panny Márie. Kalvínsky kostol vyhorel pri požiari mesta v roku 1849. Najviac zachovaná ostala veža, ktorú dočasne zakryli a neskôr v nej umiestnili nový zvon zhotovený zo zbytkov v plameňoch roztopených zvonov.
Pri prestavbe bol nájdený „lučenský zlatý poklad“:
- zlaté prstene
- ozdobné gombíky
- zlaté náhrdelníky
- rehoľné reťaze
- pozlátené strieborné opasky
- jeden strieborný polmesiac
- malé zlaté spony
- sklenené gule
- zlaté perly
- strieborné hviezdy
- čipky zo zlatých a strieborných nití
- strieborné náramky
- 312/313 strieborných klincov do truhly
O vzácnom náleze spísala cirkevná rada zápisnicu a podala hlásenie cisársko-kráľovskej pokladnici.
Súčasný kalvínsky kostol je na pôdoryse barokového kostola vybudovaný neogotický chrám. Autorom projektu bol Frantz Wieser, stavbu realizoval Ján Wágner. Ide o jednoloďovú stavbu s polygónne zakončeným priestorom a nadstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovitou klenbou s rebrami dosahujúcimi na prípony. Nad vstupom je murovaný chór spočívajúci na lomených arkádach. Vonkajšia časť stavby sa člení na rôzne výstupy a vežičky, okná s gotizujúcimi oblúkmi. Veža bola dobudovaná v 80. rokoch 19. storočia.
Na ihlanci veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra je symbolom bdelosti a ostražitosti.
V roku 1976 začala rozsiahla rekonštrukcia kostola, v ktorom bola v roku 1995 umiestnená expozícia Novohradského múzea.
Najstaršia časť podzemia Kalvínskeho kostola v Lučenci sa nachádza úplne vzadu (štvorcová apsida a časť veže). Gotický objekt z 13. storočia bol súčasťou Lučenskej pevnosti. V 15. storočí v období husitských bojov bol objekt poškodený. Obnova sa niesla v renesančnom štýle. Zachovali sa nám časti stĺpov, jeden z nich v strede - vpravo. Krypta vpredu - vľavo ako aj podlaha s dlažbou (pod fotografom) je už z 18. storočia. Táto baroková prestavba celý objekt opäť nadvihla. Posledné zmeny v neogotickom štýle boli uskutočnené v rokoch 1850-1853, pod vedením viedenského architekta Frantza Wiesera.
Charakteristické pre Lučenec: Kalvínsky kostol so svojím kohútom. Na ihlane veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra v Lučenci je symbolom bdelosti a ostražitosti.
Kalvinizmus (Úvod do reformovanej teológie Jána Kalvína)
Evanjelická cirkev v Lučenci
Počiatky a vznik evanjelického cirkevného zboru v Lučenci siahajú do obdobia reformácie. Reformácia sa do Novohradu dostala zásluhou šľachty a vtedy platného princípu „Cuius regio, eius religio“ (čia pôda, toho náboženstvo), ale aj pod vplyvom študentov, ktorí sa vracali zo zahraničných univerzít do Novohradu.
Martin Luther (1483-1546) a Filip Melanchton (1497-1560) položili základy protestantizmu - evanjelického augsburského vyznania 25.6. 1530 na sneme v Augsburgu.
Reformáciu v Novohrade prijal šľachtický rod Balassovcov (okolo r. 1537), ktorí na svojom panstve prijali aj protestantských kňazov. V Lučenci prijali reformáciu v r. 1557, keď podľa záznamov väčšina obyvateľov prestúpila na protestantskú vieru a zriadili aj evanjelickú školu. V roku 1590 bola založená evanjelická mestská latinská škla v Lučenci, ktorú navštevovali evanjeli a kalvíni. V r. 1590 - 1608 obsadili a používali evanjelici pôvodný rímsko - katolícky kostol i faru.
Po r. 1608 sa väčšina obyvateľstva Lučenca priklonila ku kalvínskemu smeru. Okolnosti prestupu nie sú známe.
Po roku 1666 zriaďuje rod Bulyovszkých v Lučenci súkromnú evanjelickú školu. Po odhalení Wesselényiho sprisahania bolo v roku 1674 pred bratislavský súd predvolaných z Novohradu 41 protestantských kňazov a 2 učitelia. V tomto období v Novohrade dozerali na evanjelické a kalvínske zbory katolícki biskupi a archidiakoni.
Šopronský snem z r. 1681 obnovuje náboženskú slobodu. Protestantom zostali kostoly a školy s farármi a dôchodkami, ktoré mali dovtedy v držbe. V r. 1700 bol magistrát mesta zostavený výlučne z kalvínov. Kalvínska cirkev a mesto sa stotožňovali za jedno.
Toto obdobie bolo ťažkým obdobím pre evanjelikov v Lučenci, nakoľko ich práva boli potláčané. Napriek menšinovému pomeru a útlaku, uvažovali nad výstavbou chrámu. V r. 1759 zaniklo v Lučenci evanjelické gymnázium a väčšina študentov prešla na kalvínske gymnázium. Z 12. 11. 1772 pochádza aj rozhodnutie stoličnej deputácie - protestantské cirkvi od toho dňa podliehali katolíckemu farárovi!
Keď cisár Jozef II. vydal 21. októbra 1781 Tolerančný patent, ožila znovu myšlienka stavby kostola a zriadenia evanjelickéeho zboru v Lučenci. V r. 1782 ev. zemania a občania podali žiadosť na stavbu chrámu a zriadenie ev. Napriek prekážkam, ktoré realizácii zámeru kládli katolícke kruhy, vypočuli si konečne 2. 12. 1782 lučenský evanjelici so slzami v očiach najvyšší rozkaz cisára Jozefa II., ktorý povoľuje zriadenie ev. Po vypracovaní plánov budúceho ev. kostola bol dňa 1. mája 1783 položený jeho základný kameň. Do základov boli použité aj kamene z bývalého cisterciátskeho kláštora a Jiskrovej pevnosti z r. Lučenský ev. zbor postavil kostol podľa vtedajších predpisov - bez veže a s vchodom z ulice. Chrám bol posvätený 30. novembra 1784. Ku klenotom zboru patrí od počiatku neskorobarokový tepaný a pozlátený kalich s patenou.
Významné osobnosti a obdobia
- Ondrej Schwandtner (1783-1801): Počas jeho pôsobenia bola postavená škola, fara, i kostol a začala sa viesť matrika narodených, sobášených a zomretých. Taktiež boli k Lučencu pričlenené fílie. Zvon kostola pochádza z roku 1789.
- Samuel Frečka (1825-1839): V r. 1827 bolo zriadené evanjelické seniorátne gymnázium v Lučenci. V r. 1838 z 3127 obyvateľov bolo 936 evanjelikov a v Tuhári 388. Zbor mal v tomto období pomerne stabilnú pozíciu.
- Ľudovít Pekár (1839-1856): Vo februári 1844 otvoril prvú detskú opatrovňu v Lučenci, v ktorej už o 3 roky bolo 125 detí. Ruský generál Grabbe dal rozkaz 8. a 9. augusta vypáliť Lučenec a tak vyhorel kostol i fara. Zbor utrpel stratu 24.000 zlatých.
- Andrej Stehlo (1857-1865): Vďaka nemu kostol dostal v r. 1857 do daru od Františka Kubínyiho oltárny obraz a zásluhou Jána Kunszta aj krstiteľnicu.
20. storočie
História evanjelického zboru v r. Prakticky od r. 1896 sa konali služby Božie len v maďarčine, slovenskí evanjelici sa schádzali v súkromnom byte. Prvé služby Božie v slovenčine sa konali 5.1. 1920. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1921 bolo v Lučenci 12.417 obyvateľov, z toho 2.250 evanjelikov. V r. 1922 bola vykonaná genrálna oprava kostola. V máji 1927 sa konala v kostole vysviacka organu (v poradí už tretieho).
Ev. zbor v Lučenci pošas 2. V zmysle viedenského verdiktu (2.11. 1938) bol Lučenec a 30 obcí Novohradu pripojený k Horthyovskému Maďarsku. Maďarské vojská obsadili Lučenec a maďarčina bola opäť úradnou rečou. Po oslobodení bolo mesto opäť pripojené k Československu a zborový život sa opäť štandardizoval.
Počas pôsobenia Ľudovíta Jaroslava Hrdličku (1948-1970) bol kostol dvakrát opravovaný (1950-1951 a 1967-1968) Bolo nainštalované elektrické kúrenie, zdvojené okná, položená nová podlaha (celkové náklady 450.000kčs) a v r. 1970 sa uskutočnila aj generálna oprava fary (nákladom 140.000kčs). Farár Hrdlička bol publikačne činný, prispieval do náboženských časopisov. Po komunistickom prevrate v r. V rokoch 1971-1982 bol ev. V rokoch 1982-….
Ďalšie významné stavby v Lučenci
Pri prechádzke mestom možno nájsť množstvo ďalších nemých svedkov svojej doby. Diela známych slovenských architektov vypovedajú o histórii mesta. Ich stav hovorí o minulosti, o súčasnosti a o ľuďoch, ktorí v nich žijú alebo žili.
Medzi ďalšie významné stavby v Lučenci patria:
- Neologická židovská synagóga
- Reduta
- Radnica
Pôvodnú historickú architektúru mesta so secesnými domami predstavuje dnes Masarykova ulica, prvý krát vydláždená v roku 1830. K jej skvostom patria pôvodne zachované budovy, v ktorých dnes majú sídla bankové inštitúcie, Novohradská knižnica a obchodné domy. Vzácna secesná architektúra sa zachovala aj na niektorých obytných domoch na uliciach Jókaiho a Železničnej.
Architektonické detaily výzdobných cyklov uličných fasád domov z druhej polovice 19. storočia využívajú prvky viacerých neoslohov. Čarovným spôsobom spájajú typické prvky renesancie, baroka a secesie do architektonického smeru v odbornej literatúre nazývaného elekticizmus.