História luteránskeho kostola v Michalovciach

Michalovce a okolie patrili k miestam, kde reformácia našla ohlas a prívržencov už v 15. storočí, keď husitské vojská dobili michalovský hrad (1473). Významne napomáhal reformačným snahám zemepán Matej Sztaray. Tak vznikol v Michalovciach prvý protestantský cirkevný zbor na Zemplíne, ale výsledkom týchto snáh bol aj kostol v Starom.

Posledným evanjelickým kňazom v Michalovciach bol Ján Braxatoris, ktorý tu pôsobil za vlády Leopolda I., kedy došlo ku krutému prenasledovaniu evanjelikov v rozmedzí rokov 1671 - 1681. Vtedy bol ostrihomským arcibiskupom Szelepcsényi, ktorý dal predvolať do Bratislavy skoro všetkých evanjelických kňazov a učiteľov. Boli postavení pred mimoriadny súd, časť z nich bola odsúdená do vyhnanstva, iní do väzenia, odkiaľ boli predaní do Talianska na galeje.

Po tolerančnom patente Michalovská evanjelická cirkev neožila a tak hŕstka veriacich našla útočisko v Pozdišovciach, ktoré boli centrom náboženského života. Mali početné fílie a rozsiahlu diaspóru. K diaspóre po roku 1918 patrili aj Michalovce s niekoľkými rodinami. Do Michaloviec prichádzajú učitelia, úradníci a remeselníci zo stredného a západného Slovenska, medzi nimi aj evanjelici, takže ich počet duší sa zakrátko zvýšil na 50 a v roku 1938 na vyše 80. Vtedy sa začali odbavovať služby Božie v meštianke za účasti pozdišovského farára J. Krčméryho i jeho nástupcu Júliusa Barča Ivana.

Po príchode Juraja Králika z Košíc za riaditeľa mestskej sporiteľne, ktorý sa ujal vedenia diaspory sa začína uvažovať o premene na fíliu. Aj keď konvent Michalovskej diaspory 15.10.1939 schválil návrh na pripojenie diaspory ako fílie k pozdišovskému cirkevnému zboru, pre rôzne príčiny sa to potvrdilo až 27.2.1944 schválením štatútu na výročnom konvente v Pozdišovciach.

Na mimoriadnom konvente 15.5.1946 bol prijatý návrh pretvorenia fílie na samostatný Evanjelický augsburského vyznania misijný zbor v Michalovciach. Konečne nadišiel slávnostný deň, historický medzník v živote Michalovských evanjelikov. Dňa 27.4.1947 bola v Michaloviach za účasti veľkého zástupu veriacich slávnosť utvorenia samostatného cirkevného zboru. Slávnostného aktu sa zúčastnil generálny biskup Dr. Vladimír Čobrda. Slávnosť sa konala vo veľkej sieni vtedajšieho MNV, lebo v tom čase sme ešte nemali svoj Svätostánok.

20. November 1949 sa stal druhým významným dňom nášho zboru, dňom posvätenia chrámu Božieho s obrovskou húževnatosťou a obetavosťou bol postavený rekonštrukciou bývalého grófskeho skleníka. S vďačnosťou spomíname mená tých, ktorí pred 60-timi rokmi viedli cirkevný zbor. Okrem dozorcu Juraja Králika to boli bratia Melcerovci Mikuláš a Jozef, sestra Karlovská a bratia Sopoci, Ruttkay, Dr. Varsik, Pekán, Vortrubec, Fiačan, Nosko a Ficek.

Vo funkcii zborového dozorcu sa následne vystriedali od roku 1953 Mikuláš Melcer, od roku 1958 Jozef Pekán, od roku 1969 Samuel Roško, ktorý v tejto funkcii pôsobil vyše 20 rokov a po ňom po dobu šiestich rokov Dr. Vytvorenie misijného cirkevného zboru bez definitívnej kňazskej stanice malo za následok častú výmenu kňazov. Od roku 1947 do roku 1954 tu postupne pôsobili brat Kušnier, brat Kramer, brat Agnes, brat Horňan, brat Pališín, brat Moncol, brat Sleziak a brat Albíny. Za pôsobenia brata Pavla Pališína bola posviacka chrámu Božieho.

Po rozhodnutí o zriadení definitívnej kňazskej stanice v roku 1954 bol za prvého riadneho farára zvolený brat Ľudovít Muntág, ktorý tu pôsobil vyše 34 rokov. Po zmene politických pomerov sa nepodarilo darovaný a zrekonštruovaný skleník dostať do vlastníctva zboru. Bolo vydané užívacie povolenie na dobu 10 rokov. Nároky zemplínskeho múzea po uplynutí desiatich rokov na skleník sa darilo bratovi Muntágovy úspešne oddiaľovať a tak k odobratiu kostola ktorý slúžil reformovanej cirkvi nikdy nedošlo.

V roku 1958 bola vyriešená záležitosť na odkúpenie farskej budovy v Michaloviach na ulici Fraňa Kráľa. V roku 1988 bola prevedená generálna oprava a maľba budovy kostola. Brat Muntág pôsobil v dobe útlaku štátnej moci, kedy sa počet členov zboru znižoval. No aj napriek tomu sa mu s pomocou Božou darilo zbor stabilizovať.

Po jeho odchode v septembri 1988 po dobu jedného roka zastupoval farárske miesto s ochotou a veľkým zanietením brat Plechtinský pozdišovský farár začo sme mu veľmi vďační. Koncom roku 1989 za čas tu pôsobil z mladšej generácie farárov brat Jaroslav Matis. Po roku 1989 sa začal kostol naplňovať a svojou kapacitou už nepostačoval.

Po prestavbe farskej budovy a zriadení zborového domu sme zaznamenali zlepšenie práce na poli duchovnom. Práca s deťmi, pravidelné biblické hodiny a činnosť zborového spevokolu. Z iniciatívou brata farára sa započalo s prípravou výstavby nového kostola.

Po vypracovaní a schválení štúdie výstavby nového kostola nasledovala projektová dokumentácia zavŕšená vydaním stavebného povolenia a kúpou stavebného pozemku vďaka pochopeniu mestského zastupiteľstva sme zaznamenali tretí historický významný deň nášho zboru 13. septembra 1996 posvätením základnej dosky novostavby chrámu Božieho. Výstavba prebieha už 13 rokov vďaka Bohu s vierou a trpezlivosťou sme prežívali starosti ale aj radosti.

Z rozhodnutia zborového presbyterstva sme započali 19. novembra 2006 pravidelné služby Božie v našom novom svätostánku v budove oficiálne neposvätenej ale slúžiacej na miesto spoločného zhromažďovania veriacich nášho cirkevného zboru. Bolo to práve 37 výročie posviacky starého kostola, vzácnej to budovy, ktorá už doslúžila a stala sa históriu na ktorú s láskou budeme spomínať. Prvé služby božie sa konali za neprítomnosti zborového farára Jána Meňkyho, ktorý bol služobne vzdialený. Slovom Božím poslúžila sestra Kordošová zborová farárka nášho bývalého matkocirkevného zboru v Pozdišovciach. V tento deň sa začalo obdobie posväcovania svätostánku slovom Božím až do doby slávnostnej posviacky dňa 25.októbra 2009, ktorá bola oficiálnou ale nič nezmenila na naplňovaní 27.

V obci v okrese Michalovce sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky. V Pozdišovciach, 11. najväčšom sídle okresu Michalovce, sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky (NKP). Najstaršou je pôvodne rímskokatolícky kostol, donedávna považovaný za gotický. Skutočné obdobie jeho vzniku odhalili až počas výskumu, ktorý predchádzal aktuálne realizovanej rozsiahlej rekonštrukcii. K jej ukončeniu chýba opraviť sokel a zrealizovať terénne úpravy.

„Evanjelický kostol má dlhú históriu a jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Začali v roku 2007Národná kultúr a pamiatka je farským kostolom, rovnako ako gréckokatolícky a pravoslávny kostol, ktoré sa tiež v obci nachádzajú. O jeho aktuálnej rekonštrukcii, ktorej k úplnosti chýbajú už len oprava sokla a terénne úpravy, rozhodol, ako Hreščo uviedol, cirkevný zbor v roku 2006.

„S obnovou kostola sme začali v roku 2007, a to po súhlase a spracovaní dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach. Spočiatku sa urobila veža zvnútra, zvony, potom strecha na veži, potom bolo prekrytie a oprava celého krovu lode kostola, to bolo v roku 2015, a v roku 2017 sa začalo s obnovou fasády, najprv na veži, potom v 2018 sa urobila prvá časť a teraz, v roku 2019, sme ukončili svätyňu," zhrnul objem vykonaných prác Hreščo.

Zaujímavosťou je nález dobových dokumentov v guli na vrchole veže, v súčasnosti vysokej 34,4 metra. „Pri rekonštrukcii v roku 2011 boli v guli nájdené dokumenty, svedectvá o tom, kedy bola oprava kostola, takisto aj súdobé mince z toho obdobia tam boli," opísal Hreščo nečakané prekvapenie. Predtým, než guľu opätovne osadili, doplnili do nej informácie o aktuálne vykonávaných prácach.

V útrobách veže sa tiež nachádza pôvodný stroj hodín, dnešné sú už digitálne. Čas a cirkevné upozornenia ohlasujú tri vežové zvony. Do roku 1772 bol v bezprostrednom okolí kostola aj cintorín, nariadením Márie Terézie ho podľa Hreščových slov presťahovali na okraj obce, kde je dodnes.

V jeho areáli sa nachádza aj hrobka Sirmajovcov. Niekoľkí členovia tejto šľachtickej rodiny sú pochovaní priamo v kostole, v jeho tesnej blízkosti je okrem iných i náhrobný kameň Petra Sirmaja. Bol zakladateľom pozdišovskej vetvy rodiny, podžupan a notár Zemplínskej stolice. Rodina Sirmajovcov dala postaviť i ďalšie dve budovy, ktoré sú dnes NKP. Peter Sirmaj sa v roku 1648 postaral o výstavbu druhej najstaršej pamiatky v obci, kaštieľa. V súčasnosti je v súkromných rukách. Trojicu významných pozdišovských historických objektov uzatvára dom pre služobníctvo postavený v rokoch 1698 - 1701. Naposledy ho, už ako sídlo obecného úradu, zrekonštruovali v roku 2000.

Gotický kostol zasvätený Panne Márii dali v Michalovciach postaviť koncom 13. storočia páni z Michaloviec - Nagymihályiovci. Kostol sa nachádzal vo vtedajšom centre osady, neskôr stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska). V 16. - 18. storočí kostol niekoľkokrát zmenil vierovyznanie - striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom. Po požiari v roku 1684 ho dlho neopravili. Núdzová oprava sa uskutočnila až v roku 1724.

Veľká stavebná obnova sakrálneho objektu prebehla v rokoch 1749 - 1760, keď prispôsobili stavbu v interiéri a na hlavnej fasáde neskorobarokovým požiadavkám. Kostol obnovili na podnet jeho patróna, grófa Imricha Sztárayho. V stavebných prácach sa pokračovalo od roku 1764 a celá prestavba s novou úpravou fasád bola dokončená až v roku 1778. Neskoršie reštaurátorské práce v rokoch 1903 a 1937 stavbu podstatnejšie nezasiahli.

Z gotickej stavby pochádza obvodové murivo presbytéria a lode, spevnené opornými piliermi na vonkajšej strane. Ku gotickej stavbe pričlenili pravdepodobne ešte koncom 15. storočia južnú dvojpodlažnú stavbu oratória, a to medzi poslednými dvoma opornými piliermi polygonálneho presbytéria. Z gotickej stavebnej činnosti sa zachovali južné okná s profilovaným kamenným ostením a kružbami, ďalej južný portál s lomeným oblúkom a bohato profilovaným kamenným ostením s prútmi.

Na severnej strane lode sa zachoval ďalší neskorogotický portál (umiestnený sekundárne), ktorého dvojité prúty sa prepletajú v obryse oslieho chrbta. Prúty majú hruškový profil a ich pätky sú tordívne diamantované (rautované). Na severnej stene presbytéria je neskorogotické pastofórium s dvojitým lomeným oblúkom, ktorého prúty sa v kružbe pretínajú. Oblúk vsadený do neskorogotického rámu s pretínavými prútmi a zburezovým zakončením. Ďalšie gotické detaily sú sekundárne zamurované na vonkajšej strane oratória (torzo plastiky) a na severnej vonkajšej strane lode (fragment kamennej konzoly a prípory).

Do pôdorysu pozdĺžneho gotického jednoloďového kostola s polygonálne uzavretým presbytériom postavili v roku 1749 barokové, do priestoru stiahnuté piliere, medzi ktorými vznikli postranné oltárne výklenky, napojené veľkými arkádami na loď. Neskorobarokové pruské klenby s klenbovými pásmi a aj archivolty bočných oltárnych výklenkov dosadajú na trojité, bohato profilované rímsové hlavice pilierov. Na klenbových poliach sú rokokové štukové mriežky a rokajové kartuše zo 70. rokov 18. storočia. Z tých čias je aj murovaný organový chór, v parapete podobne štukovaný. Západné priečelie s barokovo-klasicistickým štítom a vežou je členené dvojitými pilastrami a pod kordónovou rímsou veľkým festónom.

Na lambrekénovej ploche volútového štítu je plochá štuková obláčková gloriola s lúčmi a zlatým monogramom Panny Márie. Štítová volúta je zakončená meandrom. Festónom zdobený hlavný portál má v supraporte nápisovú dosku a dvojitý erb z roku 1784. Jednotu severnej fasády rušia prístavby barokovej sakristie a božieho hrobu.

Hlavný oltár je barokový z roku 1720, po zrušení jezuitskej rehole odkúpený z jezuitského kostola v Užhorode, s dvojitou predelou. Do stĺpovej architektúry s nadstavcom a sochami svätcov bol vsadený obraz Nájdenie Mojžiša. V súčasnosti je oltár vybavený mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie. Kazateľnica zo stucco lustra, jej prehýbané rečnište s reliéfom a okrídlenými hlavičkami anjelov dosadá na kariatídnu postavu malého anjela. Na volútovej rezonančnej strieške s drapériou postavy anjelov a proroka. Bola dokončená pred rokom 1778.

V interiéri kostola sa nachádza neskororenesančný náhrobok s postavou muža v brnení, kamenný z roku 1643. Pamätná doska obnovy kostola z roku 1749 je riešená na spôsob drapérie, ktorú držia vtáci, dolu sú pripevnené dva erby v rokajovej kartuši. Zachovala sa rokoková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia. Vo veži sa nachádza gotický zvon z roku 1436. Záhadou však stále ostávajú krypty sakrálnej stavby, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré mali koncom 18. storočia v útrobách kostola ukryť sprisahanci proti panovníkovi.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Stojí vedľa kaštieľa.

Konfesionálna charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

Náboženská štruktúra na Slovensku

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).

tags: #luteransky #kostol #michalovce