V histórii kresťanstva sa objavili momenty, ktoré zásadne ovplyvnili jeho vývoj a interpretáciu. Jedným z takýchto momentov je aj vplyv apoštola Pavla a jeho interpretácia Ježišovho posolstva. Tento článok sa zameriava na kritickú analýzu novozákonného chápania kresťanstva, s dôrazom na to, ako sa pôvodné posolstvo mohlo skresliť.
Obrátenie svätého Pavla od Petra Paula Rubensa
Absurdný problém a hrôzostrašná odpoveď
Po smrti Ježiša Krista sa vynoril problém, ako mohol Boh dopustiť takúto udalosť. Prvotná kresťanská obec našla odpoveď v obeti Ježiša za odpustenie hriechov. Autor článku namieta, že toto je návrat k pohanstvu, kde sa nevinný obetuje za vinníkov. Ježiš predsa zrušil pojem viny a prežíval jednotu medzi Bohom a človekom ako svoju "dobrú zvesť".
Premena evanjelia
K typu vykupiteľa sa postupne pridávajú učenie o súde a návrate, učenie o smrti ako obetnej smrti a učenie o zmŕtvychvstaní. Celý pojem blaženosti sa tak presúva do akéhosi stavu po smrti. Pavol s rabínskou drzosťou doviedol toto chápanie do konca, keď povedal: "Ak Kristus nevstal z mŕtvych, je naša viera márna." Tým sa z evanjelia stal nesplniteľný sľub a učenie o osobnej nesmrteľnosti ako odmene.
Pavol a jeho vplyv
Pavol stelesňuje protiklad toho, čo bol "zvestovateľ dobrej zvesti". Je to génius nenávisti, ktorý pribil vykupiteľa na svoj kríž. Život, príklad, učenie, smrť, zmysel a právo celého evanjelia - nič z toho neostalo, keď tento peňazokazec z nenávisti pochopil, čo z toho mohol potrebovať. Nie skutočnosť, nie historickú pravdu! Kňazský inštinkt Žida sa opäť dopustil zločinu na dejinách - vyškrtol včerajšok a predvčerajšok kresťanstva a vymyslel si dejiny prvého kresťanstva. Cirkev neskôr sfalšovala dokonca aj dejiny ľudstva a urobila z nich predhistóriu kresťanstva.
Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Lož o Ježišovom zmŕtvychvstaní
Pavol preložil ťažisko celého Ježišovho života za tento život - na lož o Ježišovi "ktorý vstal z mŕtvych". V podstate nemohol život vykupiteľa vôbec potrebovať, potreboval smrť na kríži a ešte niečo k tomu. Pavol potreboval moc a siahol po nej ako kňaz. Potreboval len pojmy, učenia a symboly, ktorými sa dajú tyranizovať masy a vytvárať stáda. Keď sa ťažisko života položí nie do života, ale do "onoho sveta" - do nič -, zbaví sa život ťažiska. Velikánska lož o osobnej nesmrteľnosti zničí každý rozum a podstatu inštinktu.
Žiť tak, že nemá zmysel žiť, to sa teraz stáva zmyslom života. Načo zmysel pre kolektív, načo vďačnosť za pôvod a predkov, načo spolupracovať, dôverovať, podporovať nejaké spoločné dobro alebo mať to v úmysle? To všetko sú "pokušenia", odchýlky od "pravej cesty".
Rovnaké práva pre všetkých a atentát na ušľachtilé ľudstvo
Kresťanstvo rozosialo heslo "rovnaké práva pre všetkých" najzásadnejšie. Rozpútalo z najtajenejších kútov špatných inštinktov vojnu na život a na smrť proti každému pocitu úcty a odstupu medzi človekom a človekom, to jest proti predpokladu každého povýšenia, každého rastu kultúry. Priznať "nesmrteľnosť" každému Petrovi a Pavlovi bol dosiaľ najväčší a najpodlejší atentát na ušľachtilé ľudstvo.
Evanjeliá ako svedectvo skazy
Evanjeliá sú neoceniteľné ako svedectvo o skaze, ktorá bola nezastaviteľná už v prostredí prvotnej obce. To, čo Pavol neskoršie s logickým cynizmom rabína dotiahol do konca, bol iba proces rozpadu, ktorý sa začal smrťou vykupiteľa. Tieto evanjeliá treba čítať veľmi opatrne; majú svoje ťažkosti za každým slovom. Práve tým sú pre psychológa potešením prvého radu, ako protiklad každej naivnej skazenosti, ako majstrovstvo v psychologickej skazenosti. Biblia sa vôbec nedá porovnať s vôbec ničím. Sme tu medzi židmi: to je prvé hľadisko, ak nemáme celkom stratiť niť.
V kresťanstve ako umení sväto klamať dosahuje celé židovstvo po viacstoročnom veľmi serióznom zacvičovaní a dlhoročnej technickej praxi najvyšší stupeň majstrovstva. Kresťan, táto ultima ratio klamstva, je Žid, ktorý sa opakuje ešte raz - dokonca tri razy.
Záver
Zásadná vôľa používať len pojmy, symboly a spôsoby, ktoré sa osvedčili v praxi kňaza, inštinktívne odmietanie každej inej praxe, každého iného druhu perspektívy hodnôt a užitočnosti - to je nielen tradícia, to je dedičstvo: len ako dedičstvo to pôsobí ako príroda. Celé ľudstvo sa nechalo pomýliť. Evanjelium sa čítalo ako kniha nevinnosti. Neznesiem pri nich určitý spôsob otvárania očí. - Našťastie sú knihy pre väčšinu ľudí len literatúra. - Neslobodno sa nechať oklamať: "Nesúďte!" hovoria, ale posielajú do pekla všetko, čo im stojí v ceste.
Keď hovoria, že nechajú Boha súdiť, súdia sami; keď hovoria, že velebia Boha, oslavujú sami seba; keď vyžadujú cnosti, ktorých sú ako-tak schopní - ba viac, ktoré potrebujú, aby si zachovali postavenie -, dávajú tomu zdanie zápasu o cnosť, boja o panovanie cnosti. V skutočnosti robia to, čo nemôžu prestať robiť. Ach, tento pokorný, cudný, milosrdný druh luhárstva! Vraj: "O nás nech sama cnosť podá svedectvo."
Evanjeliá treba čítať ako knihy zvádzania morálkou: títo úbožiaci si totiž prisvoja morálku, - oni vedia, ako je to s morálkou! Morálkou sa dá ľudstvo najlepšie ťahať za nos! Skutočnosť je taká, že tu tá najuvedomelejšia namyslenosť vyvolených predstiera skromnosť: seba, svoju "obec", "dobrých a spravodlivých", raz pre vždy postavili na jednu stranu, na stranu "pravdy" - a ostatok, "svet", na druhú stranu.
Celú túto osudnú kalamitu umožnilo len to, že raz už bol na svete jeden príbuzný, rasovo príbuzný takéhoto velikášstva, a to židovské velikášstvo: keď sa raz otvorila priepasť medzi židmi a židovskými kresťanmi, neostala tým druhým iná možnosť ako použiť tie isté procedúry sebazáchovy, ako ich radil židovský inštinkt, proti Židom, kým Židia ich dosiaľ používali len proti všetkému nežidovskému. Kresťan je teda len Žid so slobodnejším vyznaním.
Uvediem pár vzoriek toho, čo si títo úbožiaci nasadili do hlavy a čo dali svojmu majstrovi do úst: samé vyznania "krásnych duší".
Aké evanjeliové slová! Aké evanjeliové slová!
Poznámka psychológa: Tieto „lebo“ vyvracajú kresťanskú morálku: jej „dôvody“ v skutočnosti popierajú - tak je to kresťanské.
Aký to pojem spravodlivosti, a to ešte od „spravodlivého“ sudcu!
| Citát z Biblie | Komentár |
|---|---|
| "Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich chyby, ani váš otec vám neodpustí vaše chyby" (Mt 6,15). | Podmienené odpustenie. |
| "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše" (Mt 6,33). | Sľub odmeny za vieru. |
| "Neviete, že svätí budú súdiť svet? A ak vy máte súdiť svet, nie ste hodní rozsúdiť maličkosti?!" (1 Kor 6,2). | Povýšenie veriacich nad ostatných. |
Žiaľ, nie je to len reč niekoho, čo patrí do blázinca … Tento hrozný klamár pokračuje doslovne takto: „Neviete, že budeme súdiť anjelov?
Aby sa porozumelo tejto stati, ktorá je svedectvom prvého radu pre čandalskú morálku, treba čítať prvú kapitolu mojej Genealógie morálky: tam je po prvý raz vysvetlený protiklad ušľachtilej a čandalskej morálky, zrodenej z resentimentu* a bezmocnej pomsty. Čo z toho vyplýva? Že urobí dobre, kto si navlečie rukavice, keď číta Nový zákon. Blízkosť toľkej nečistoty k tomu priam núti. „Prvých kresťanov“ by sme si vybrali za partnerov tak ťažko ako poľských židov: niežeby proti nim bolo treba čo len jednej výhrady … Ani jeden z nich nevonia dobre. - Nadarmo som sliedil v Novom zákone po aspoň jednej sympatickej črte; nie je tam nič, čo by bolo slobodné, dobré, dobrosrdečné, čestné. Ľudstvo tu ešte neurobilo ani svoj prvopočiatok, chýbajú inštinkty čistotnosti … V Novom zákone existujú len zlé inštinkty, často chýba odvaha dokonca aj k týmto zlým inštinktom. Všetko je tam len zbabelosť, pritváranie očí a sebaklam.
Každá iná kniha je čistotná pre toho, čo práve čítal Nový zákon; ja som napríklad s rozkošou čítal bezprostredne po Pavlových listoch toho pôvabne samopašného posmeškára Petrónia, o ktorom by sa dalo povedať to, čo napísal Domenico Boccaccio kniežaťu z Parmy o Caesare Borgiovi: „? tutto festo“ - nesmrteľne zdravý, nesmrteľne veselý a podarený … Títo krpatí svätuškári sa totiž prerátajú pri hlavnej veci. Napádajú, ale čo oni napadnú, je tým vyznamenané. Keď niekoho „prvotný kresťan“ napáda, nešpiní ho … Naopak: je česť mať proti sebe „prvých kresťanov“. Nový zákon sa čítava s obľubou pre to, čo sa v ňom hanobí, - ani nehovoriac o „múdrosti tohto sveta“, ktorú sa nadarmo pokúša jeden drzý táraj znevážiť „bláznivou kázňou“ … Ale aj farizeji a znalci Písma majú z takého súperenia svoj osoh: museli byť niečo hodní, aby ich nenávideli takým neslušným spôsobom. Pokrytectvo - to teda nie je výčitka, ktorú by smeli robiť prví kresťania! - Nakoniec boli oni privilegovaní: t...