Malý kostol v Spišskej Novej Vsi, s prívlastkom „malý“, je miestom, ktoré má v srdci Novovešťanov svoje špeciálne miesto. Hoci existuje tak trochu v tieni Chrámu Nanebovzatia Panny Márie a jeho rekordne vysokej veže a neobjavuje sa na plagátoch, či pohľadniciach propagujúcich Spišskú Novú Ves, spolu s farou sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
Vznik a vývoj kostola
Malý kostol vznikol z pôvodnej kaplnky. K nej bola v rokoch 1727-1730 pristavená chrámová loď. Autorom návrhu, ktorý mu dal novú tvár bol architekt Ján Rossner.
Tak ako rástol význam Spišskej Novej Vsi, aj počet jej obyvateľov, rástla aj potreba zvýšiť kapacitu malého kostola. A preto sa v prestavbe pokračovalo.
Interiér a jeho skvosty
To najvzácnejšie, čo ukrýva interiér Malého kostola, je v barokovom slohu. Na prvom mieste je to hlavný oltár. Ten vznikol v rokoch 1751-1752. Kúzlo priestoru dodáva aj baroková kazateľnica. Tí starší katolícky založení Novovešťania si ešte určite pamätajú, ako z nich kňazi kázali.
Kazateľnica bola v minulosti vyzdobená barokovými maľbami. Tie boli neskôr nahradené nádhernými reliéfmi. Tie, i viacero ďalších skvostných detailov, pochádzajú z dielne rezbára Františka Repcsika. Vznikli na začiatku 20. storočia. Nezachovali sa ani pôvodné bočné barokové oltáre. Aj tie, ktoré ich nahradili ale vhodne dopĺňajú interiér a výzdobu nášho kostolíka.
Prežil vojny, prežil rôzne režimy a vždy slúžil ako útočisko pre ľudí hľadajúcich zmysel života, hľadajúcich pomoc a potechu.
História mesta Spišská Nová Ves
Pre lepšie pochopenie významu Malého kostola je dôležité poznať aj míľniky v histórii mesta Spišská Nová Ves:
- Prvá písomná zmienka: O tomto novom územnom celku - novej obci hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná správa o Spišskej Novej Vsi.
- Fara a kostol: Z listiny z roku 1268 sa dozvedáme, že Spišská Nová Ves už ako osídlená obec jestvovala a v tomto roku už bola v Spišskej Novej Vsi aj fara, teda aj kostol.
- Privilégia spišských Sasov: Spišská Nová Ves patrila medzi výsadné obce spišských Sasov, ktorí vlastnili viaceré výsady mestského charakteru už za Belu IV.
- Právo trhu: 6. decembra 1380 získalo mesto od kráľa Ľudovíta I. právo konať týždenné trhy, každý týždeň v sobotu.
- Mestské opevnenie: Na konci 14. storočia mesto získalo hradné opevnenie, ktoré bolo murované o šírke 120 a 220 cm, priekopa bola 6 metrov široká a 2 metre hlboká.
- Výročný trh: 30. júla 1408 vydal kráľ Žigmund privilégnu listinu, ktorou mestu povoľuje konať jeden výročný trh, vždy 15. augusta.
- Záloh poľskému kráľovi: 8. novembra 1412 v Záhrebe bola podpísaná listina, ktorou si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých grošov a dal do zálohu poľskému kráľovi 13 spišských miest, medzi nimi aj Spišskú Novú Ves.
História Spišskej Novej Vsi
Baníctvo v Spišskej Novej Vsi
Od stredoveku bolo jedným z najrozšírenejších odvetví výroby, resp. takmer priemyslu v Spišskej Novej Vsi baníctvo. Banské práce sa dlho vykonávali veľmi jednoducho - pomocou klinu, kladiva a lopaty. V chotári mesta vznikalo niekoľko desiatok baní. Pri baniach boli postavené pece na tavenie rudy i hámre na spracovanie kovov. V baniach, taviacich peciach i hámroch sa využívalo drevo z okolitých mestských lesov.
Baníctvo v Spišskej Novej Vsi
Farsko-mestská škola
V prvej polovici 14. storočia mala Spišská Nová Ves farsko-mestskú školu. Prvými učiteľmi boli kňazi, napr. Ján Gaal. Najstaršími známymi učiteľmi boli Šimon Jakub Saruch (1363 - 1365) a Šalamún Konrád Gaal. Základom školskej výučby bolo čitanie, písanie, počtovanie a spev. Vyšším stupňom bolo 7 slobodných umení: gramatika, dialektika - logika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba a astronómia. Učitelia si pomôcky pre vyučovanie pripravovali sami.
Gotická zvonolejáreň
So Spišskou Novou Vsou je veľmi úzko späté meno zvonolejára Majstra Konráda, ktorý tu založil najznámejšiu gotickú zvonolejáreň na Slovensku. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1357. Za uliatie a zavesenie veľkého zvona pre Visegrád ho Ľudovít 1. augusta 1357 odmenil rozsiahlym privilégiom. Povýšil ho do šľachtického stavu.