Mariánsky kostol v Prievidzi je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho interiér, architektonické prvky a historický kontext.
História a Význam Kostola
Za počiatok pútnickej tradície môžeme považovať rok 1430, kedy provinciál karmelitánskeho rádu priniesol do Prievidze pápežskú odpustkovú listinu pre návštevníkov kostola pri kláštore Svätého kríža. V roku 1383 prichádza do Mariánskeho kostola rehoľa karmelitánov, ktorej konvent bol zasvätený Svätému krížu.
Hlavný význam karmelitánov pre Prievidzu bol v ich školskom pôsobení. Vyučovanie bolo na úrovni stredných škôl. Karmelitáni kostol úplne prestavali v gotickom slohu. Budova kláštora (spomínaná r. 1496) nadväzovala na kostol od severnej strany. Svedčia o tom dodnes zvnútra viditeľné zamurované dvere na severnej strane veže.
Ďalšou doteraz existujúcou pamiatkou na stavebné úsilie karmelitánov z konca 15. storočia je murovaná ohrada zosilnená pôvodne piatimi baštami, tvoriacimi opevnenie. Bašty boli neskoršie prestavané na kaplnky. Kláštor zanikol v r. 1565. Pôvodný kostol v priestore pravekého hradiska bol postavený okolo roku 1260 v neskororománskom slohu. Bol súčasťou hradného opevnenia.
Farnosť na území Prievidze bola založená začiatkom 13. storočia, v čase, keď bol už s veľkou pravdepodobnosťou postavený prievidzský hrad. Ten sa nachádzal v miestach, kde teraz stojí kostol Panny Márie. Prvý krát sa síce písomne spomína až v r. 1276, ale založenie prvej fary, ktorá bola jeho súčasťou, si bezpochyby vyžiadali samotní farníci, ktorí v r. 1213 zriadili v Prievidzi svoju cirkevnú obec.
Približne v tom čase sa mohlo započať aj zo stavbou mariánskeho kostola, ktorý- podobne ako fara- bol jednou z častí hradu. Takáto situácia pretrvala asi jedno storočie, kým po r. 1321 hradná fara zanikla, a čoskoro sa započalo so stavbou novej - mestskej fary a farského kostola.
Architektúra a Interiér
Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná.
Hlavný oltár kostola je barokový, ambitový z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiu pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15.
Vo veži sa nachádzajú 2 zvony. Väčší váži 143,5 kg a je naladený na D1. Je na ňom obraz Nanebovzatia Panny Márie a nápis: „Nanebovzatie P. Márie oroduj za nás. 1932“. Menší zvon váži 100 kg a je naladený na Fis1. Na ňom je vyobrazený sv.
Jeho nádherná výzdoba je dôkazom veľkej umeleckej hodnoty. Postavy Ježiša korunovaného tŕním, sv. Veža kostola, postupne, ako časom a veľkosťou naberala na svojom význame, dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli zároveň akýmsi signalizačným zariadením v čase pohrôm.
V kanonických vizitáciach sa uvádza, že najstarším a prvým na veži vôbec bol zvon z roku 1111 s nápisom: “ Ave Maria gratia plena Dominus tecum ora pro nobis Filium tuum S.Math. S .Lucas. S. Marcus . S. Joan.“ K tomuto zvonu pribudol v r. 1451 ďalší, s jednoduchým nápisom : “ Ave Maria „. Zvon z roku 1111 bol z neznámych príčin v r. 1504 zamenený za nový, s takmer tým istým, gotickou minuskulou písaným nápisom : “Ave Maria … tuum. Sanctus Johannes , sanctus Marcus, sanctus Lucas, sanctus Mateus „.Pod nápisom bol rok 1504 a pod ním obraz Panny Márie.
Kto boli Moraviani? Dejiny Moravianov, prebudenie a evanjelizácia (cirkevné dejiny)
Významné Udalosti a Zmeny
Boli to jednak stavba chóru a bočných mramorových empor, ktorá prebiehala okolo polovice 17. storočia. Interiér kostola prešiel počas účinkovania evanjelikov niekoľkými stavebnými úpravami.
Na pamiatku vypovedania evanjelikov z mesta a prevzatia kostolov pod správu katolíkov bola na 15.augusta založená tradícia mariánskej púte v Prievidzi, ktorá sa každoročne od r. 1661 koná až do dnes.
Vzácne gotické krídlové oltáre s tabuľovými obrazmi, pôvodnú krstiteľnicu a kazateľnicu, gotické kalichy, cibória, pacifikály, kadidelnicu s loďkou a “korvínsku“ monštranciu opatrovali evanjelici však bez porušenia. Farský kostol po vrátení katolíkom bol v interiéri doplnený o organ;na vežu sa dostali nové hodiny a na južnej strane kostola, v mieste, kde sa teraz nachádza tzv. misijný kríž, bola namaľovaná freska sv.Krištofa.
Organizované boli zbierky. S obnovou sa začalo v júni 1956. Vystavalo sa lešenie okolo veže celého kostola. Súčasne začali odtĺkať starú kožovku. Pri tejto práci sa zistilo, že pod vrchnou omietkou sa nachádzajú staré maľby zo 16. a 17. storočia. Previedla sa aj oprava strechy, natreli sa všetky okná a dvere. Po ukončení týchto prác bol kostol sv. Už počas opravy exteriéru kostola sa veriaci zaoberali myšlienkou obnoviť aj vnútro. Stalo sa tak r. 1957. Začalo sa s opravou maľovky, ale len v lodi, pretože takéto úpravy vo svätyni by boli finančne náročné.
V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža. V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre. I keď sa po nich započalo pátranie, do dnešného dňa neboli odhalení a väčšina predmetov nebola vrátená. Škoda bola vyčíslená na 30 200,- korún, no podarilo sa zachrániť predmety v hodnote 3 600,- korún. V minulosti bolo zvykom oddeliť mriežkami hlavný oltár od ostatnej časti svätyne. Výnimkou nebol ani tento kostol. Tieto mreže boli odstránené v r. 1975.
Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých. Ďalšie a zároveň posledné opravy farského kostola sa konali, keď do Prievidze prišiel za farára dp. Martin Čabák. Najprv bolo treba opraviť bočnú loď, v ktorej už dlhší čas bol poškodený strop. Po menších úpravách chóru sa robili vitráže (farebné okná). Keďže v minulosti bolo málo finančných prostriedkov na opravu omietky vo svätyni, teraz to už bolo nevyhnutné.
Prevedená bola o.i. maľba stropných obrazov Nanebovzatia Panny Márie, Ježišovho ohlasovania evanjelia a bočného obrazu sv. Cyrila a Metoda. Keďže bočné oltáre štýlovo neladili s hlavným, vymenili sa za nové, zakúpené ešte začiatkom storočia (1912). Menšie úpravy prebiehali aj vo výmene sôch. Výsledkom bolo umiestnenie sochy Sedembolestnej P. Márie pod víťazný oblúk zo severnej strany Božského Srdca Ježišovho s Nepoškvrnenou P.
13. októbra 1991 po generálnej oprave Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický diecézny biskup, prievidzský kostol sv. apoštola Bartolomeja slávnostne konsekroval.
