Edmund Markovič bol významný slovenský kňaz, ktorý sa stal obeťou prenasledovania komunistického režimu pre svoje presvedčenie a obranu viery. Tento článok sa zameriava na jeho život, pôsobenie a svedectvo viery v ťažkých časoch.
Osobný život a kňazská služba
Dátum a miesto narodenia: 17. januára 1919, Topoľčany
Dátum a miesto úmrtia: 20. júla 1980, Topoľčany
Dátum a miesto vysvätenia: 16. júna 1935, Nitra
Edmund Markovič zomrel 20. júla 1980 v Topoľčanoch, kde je aj pochovaný. Teológiu študoval v Nitre a za kňaza bol vysvätený 16. júna 1935.
Po vysvätení pôsobil ako kaplán v rôznych farnostiach:
- Čierne pri Čadci
- Veľké Rovné
- Chynorany
- Od roku 1937 bol druhým kaplánom v Žiline.
V rokoch 1938-1940 bol správcom farnosti v Malej Jasenici (dnes súčasť Jasenice, okr. Považská Bystrica). Od r. 1940 bol farárom v Novej Vsi nad Váhom a neskôr v Bošanoch. Od roku 1943 pôsobil ako farár v Bošanoch.
Konflikt s komunistickým režimom
Dekan-farár Edmund Markovič 15. augusta 1949 počas bohoslužieb vyzval veriacich, aby nepodpisovali Ohlas Katolíckej akcie a ak ho už podpísali, aby tento svoj podpis odvolali, pretože inak budú vylúčení z Cirkvi. Vo svojich kázňach odrádzal veriacich od podpisovania „Katolíckej akcie“, ktorú inicioval komunistický režim na oslabenie cirkvi.
Tento čin kvalifikoval Štátny súd v Bratislave a Najvyšší súd v Prahe ako velezradu. Súd v Bratislave ho odsúdil v auguste 1950 a odvolací súd v Prahe v novembri 1950, a to na dvanásť rokov straty občianskej slobody, päť rokov straty čestných občianskych práv, na prepadnutie majetku a na pokutu 20 000 Kčs.
Českí kňazi mučení a vraždení komunistami • Jan Bula a Václav Drbola
Pôsobenie po amnestii
Po amnestii r. 1960 pôsobil v rokoch 1961-1967 ako farár v Dubodieli a od r. 1968 do r. 1974 v Chynoranoch, kde pôsobil ako správca farnosti. Aj po prepustení z väzenia sa aktívne zapájal do života cirkvi.
V kostole sa obnovili maľby a oltáre, podľa pokoncilovej úpravy sa inštaloval obetný oltár tvárou k ľudu a premiestnili niektoré sochy. V bočných lodiach a na choruse osadili nové lavice, vo vnútri kostola bol smrekovo olištovaný sokel, zaviedli elektrické vykurovanie, nové vežové hodiny a zvonenie na elektrický pohon.
Odkaz Edmunda Markoviča
Život Edmunda Markoviča je príkladom odvahy a vernosti viere v časoch prenasledovania. Jeho svedectvo zostáva inšpiráciou pre nasledujúce generácie.