Koho voliť? Martin Luterán a ďalší o dilemách voličov na Slovensku

Predvolebné súboje odkrývajú úmysly kandidátov i strán. Kresťan má vo svojej DNA (po krste) poslanie rozoznávať realitu. Počúvajme pozorne, čítajme medzi riadkami a hlavne sledujme aj konzistentnosť výrokov jednotlivých strán a kandidátov. Politika je svetom kompromisov, ale na niektoré kompromisy nemáme právo.

Kresťanská myšlienka Boha je sama osebe myšlienkou praktickou, tvrdí Johann Baptiste Metz a v tomto s ním nemožno nesúhlasiť. Trúfnem si povedať, že nemáme sedieť v kúte, ale určovať trendy rozvoja spoločnosti, ináč ich budú určovať iba tí druhí. Takto s nimi vieme vstúpiť do plodnej dialektiky.

Ak však nejdem voliť, nemám nárok na vstup do verejného diskurzu. V tom je už vyslovené aj kritérium: aby to zlo, ktorému ako kresťan dám hlas, bolo najmenšie. Spravodlivosť, sloboda, subsidiarita a spoločné dobro (princípy katolíckeho sociálneho učenia) sú vždy dobrými kritériami na posudzovanie politických strán a kandidátov.

Práve naše vlastné postoje, naša viera a presvedčenie sú šípkami k tomu-ktorému kandidátovi či politickej strane. Za svoje politické názory, duchovné a morálne hodnoty sa nemôžeme hanbiť.

Priznám sa, že motivácia ísť voliť je tentoraz veľmi slabá, ak nie žiadna. Môj ideálny politik vie, že jeho hlavnou úlohou je neprekážať ľuďom v ich tvorivosti a zľahčovať im žiť morálne dobrý život.

Desiatky verejne aktívnych veriacich vyjadrili podporu Ivanovi Korčokovi v prezidentských voľbách. Vysvetľujú, že budú voliť človeka, ktorý chápe slobodu ako to, čo „musíme chrániť a nie postupne nahrádzať korupciou, autokraciou, klamstvom, pretvárkou a cenzúrou“.

Veriaci, ktorí sú aktívni vo verejnom živote, zverejnili výzvu na podporu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.

Budeme spoločne hovoriť, koho voliť a ako konfrontovať svoje rozhodovanie s tým, čo považujeme za dobré a lepšie pre našich drahých a pre naše milované Slovensko. My vieme, že v prezidentských voľbách volíme nie dokonalého.

Volíme nedokonalého, no človeka, ktorý vie, že nikdy nesmie stáť nad zákonom, ktorý vie, že pravda je skutočnou hodnotou, o ktorú slušní ľudia zápasia vo svojich životoch. Volíme človeka, ktorý chápe slobodu ako to, čo musíme chrániť a nie postupne nahrádzať korupciou, autokraciou, klamstvom, pretvárkou a cenzúrou.

Volíme človeka, ktorý vie, že úlohou štátu nie je chrániť „našich“ ľudí, ale slúžiť všetkým občanom. Tieto prezidentské voľby sú dnes už nielen o tom, kto bude prezidentom, ale i o tom, či zvíťazí pravda nad lžou, láska nad nenávisťou a nádej nad strachom.

Pozvite, prosíme, preto i Vy svojich blízkych a priateľov, známych i susedov, aby sme mali nádej, že sa prezidentom Slovenskej republiky stane človek, ktorý bude skutočne slúžiť ľuďom, všetkým bez rozdielu toho, kto vládne.

Táto kombinácia jasne absentovala pri posledných voľbách. Martin Luterán: Tiež s tým súhlasím a za seba hovorím, že teraz by som nemal koho voliť. Som jeden z tých, ktorí volajú po novom riešení.

Medzi súčasnými stranami nevidím takú, ktorá by reprezentovala nejaký ucelený myšlienkový systém, s ktorým by som sa vedel stotožniť.

Systém politických strán nám tu nefunguje, ako by mal. Všetko ostatné sú projekty. Dnes už takmer úplne absentuje to svetonázorové podložie, ktoré robí stranu čitateľnou.

Ideológie sú nahrádzané ad hoc populizmom. O stranách nie je jasné, čo sú zač a to nám ohrozuje demokraciu.

Ivan Mikloš svojho času zvykol hovoriť, že dôležité nie sú strany, ale myšlienky. Od istého času nebola v strane ambícia mať viac členov a v určitom štádiu sa stala tiež už len projektom.

Ak sa ideme baviť o nových projektoch, ktoré majú prísť, ich cieľom by malo byť urobiť to poriadne. Aby to boli naozajstné politické strany, ktoré budú sčasti diskusným klubom a sčasti „firmou“, ktorá exekuuje politický život.

Smer to celkom úspešne simuluje. Darí sa mu to, lebo má dosť moci v regiónoch aj v centre, no neprebieha v ňom vnútorná diskusia. Vôbec ju nevidno.

S predstaviteľmi, ktorí by boli pevní v postojoch a kľúčových otázkach. Chýba tu strana, ktorá by bola predvídateľná. Predvídateľná, ale predvídateľná aj v zmenách.

Štát kumuluje čoraz viac moci a lokálne komunity sú, prinajlepšom, považované za predĺženú ruku štátu, ktorý sa sám rozhodne, aké právomoci im dá a aké nie. Je to tak správne?

V úvodnom citáte identifikuje Tocqueville až prorocky to, čo hrozí demokracii, ktorá si nedá pozor na svoju prirodzenú tendenciu k centralizácii moci. Demokracia, podľa Tocquevilla, má tendenciu skĺzavať do mäkkej totality, ktorá nechá ľuďom možnosť raz za štyri roky si zvoliť vládcov, ale oberá ich o schopnosť vládnuť svojim životom a komunitám.

Poznáte to? Myslím, že rovnakú skúsenosť majú aj podnikatelia, aj starostovia obcí a asi by sme ťažko hľadali niekoho, kto ju nemá.

Možno si poviete, že toto je zvláštny úvod do prednášky o tom, že nádej je lokálna. Ak chceme prežiť dôstojný a naplňujúci život, potrebujeme posilňovať a rešpektovať lokálne komunity a princíp subsidiarity. Skutočná demokracia je nemožná, ak ľudia nemajú možnosť rozhodovať o svojom živote a spolupodieľať sa na spoločnom dobre, ak sa z nich stanú iba pasívni príjemcovia a nasledovníci vládnej moci.

Táto tendencia totiž zabíja tvorivosť, ľudskú dôstojnosť, vzájomnú dôveru a väzby, ktoré sú základom zdravých komunít a ľudského šťastia. Naše komunity sú základom našej identity, slobody a dôstojnosti.

Štáty sú paradoxne oveľa krehkejšie a umelejšie výtvory ako lokálne komunity. A predsa žijeme v dobe, v ktorej štát kumuluje čoraz viac moci a lokálne komunity sú, prinajlepšom, považované za predĺženú ruku štátu, ktorý sa sám rozhodne, aké právomoci im dá a aké nie.

Ak štátu patrí všetka moc a každý z nás má iba toľko moci, koľko mu dobrotivý štát dovolí mať, už nežijeme v demokracii, ale v totalite. Môže to byť príjemná totalita, kde sa o nás štát stará ako dobrý otec, ale môže to byť aj drsná totalita komunistických alebo inou ideológiou nasiaknutých byrokratov.

Rešpektovanie ich práv a povinností je nevyhnutnou súčasťou skutočnej demokracie. V týchto komunitách sa v skutočnosti odohráva celý ľudský život. Na týchto komunitách nám v skutočnosti záleží oveľa viac ako na štáte.

Potrebujeme všetky tri vo vzájomnej harmónii. Sú témy a problémy, ktoré má a môže riešiť verejnosť. Ale musí to byť skôr výnimka a cieľom zásahu má byť pomôcť lokálnej komunte, nie ju nahradiť.

Inými slovami, komunitný život má iné princípy a inú dynamiku ako život verejný alebo súkromný a tak to musí byť. Verejný život, na rozdiel od komunitného, je však nevyhnutne byrokraticky riadený, a preto neľudský, bezduchý a niekedy násilný.

Dôvera či sociálna kohézia je téma, ktorá sa aj dnes čoraz častejšie diskutuje. DEKK inštitút nám ponúka dáta a ukazuje, že miera horizontálnej aj vertikálnej dôvery na Slovensku klesá. Pokles dôvery znamená nielen ekonomickú stratu, ale viac frustrácie, konfliktov, odlivu mozgov a nešťastných životov.

Keď si Američania v roku 2016 mohli vybrať medzi vypočítateľným zlom Hillary Clintonovou a nevypočítateľným zlom Donaldom Trumpom, nechcel som riskovať a nebol by som k voľbám šiel. V roku 2020 by som už jednoznačne bol volil Trumpa, dokonca som sa vyhlásil za „trumpovca“.

Keby som bol v Amerike, tentokrát by som nešiel voliť. Harrisová ide v kampani do krajnosti, pokiaľ ide o problémy interrupcií, Trump vystupuje zase tak agresívne a vulgárne, že by som ho nemohol z kresťanského hľadiska legitimizovať.

Volil by som Kamalu Harrisovú. Hoci som tradične konzervatívny, jej predvídateľná a čitateľná zahraničná politika je pre mňa dôležitá, najmä vzhľadom na súčasné globálne krízy.

Richard Sulík, bývalý predseda strany Sloboda a solidarita: Volil by som Trumpa, lebo počas jeho prvého mandátu nezačali USA žiaden vojenský konflikt. Druhý, ešte dôležitejší dôvod je, že po zvolení Trumpa očakávam rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

Ostro vyhranené postoje najmä v kultúrno-etických otázkach, ktorými sa prezentuje kandidátka Harrisová, sú pre mňa ako ženu, matku, kresťanku a konzervatívnu političku neprijateľné. Mám na mysli ochranu života, rodiny, manželstva, výhradu vo svedomí… Trump nie je ideálnou voľbou, no v tomto prípade je jedinou možnou.

Volil by som zrejme Kamalu Harrisovú a to z toho dôvodu, že Donalda Trumpa považujem za hrozbu nielen pre americkú politiku, ale aj pre budúcnosť transatlantického partnerstva, ktoré bude v nadchádzajúcej budúcnosti dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz.

Dokonca v dôležitej oblasti vojenskej pomoci Ukrajine považujem opatrnícku a vystrašenú politiku Bidenovej administratívy (v ktorej by zrejme Harrisová pokračovala) za vyslovene zlú a škodlivú. Trump by túto politiku určite zmenil, pričom si vôbec nie som istý, že by to musela byť zmena v prospech Ruska a v neprospech Ukrajiny.

Vzhľadom na to, že pán Trump stál za útokom na Kapitol, som voči nemu zaujatý. Preto by som volil Kamalu Harrisovú.

Volil by som tak, aby moja voľba podporovala slovenské a európske záujmy, predovšetkým záujmy bezpečnostné. Preto by som volil Kamalu Harrisovú, a to aj napriek tomu, že súčasní americkí demokrati podporujú viacero politík a trendov, ktoré vedú ku kultúrnym vojnám a k polarizácii v globálnejšom priestore vrátane Európy.

Volil by som tak aj napriek elitárstvu demokratov a ich sklonu nadraďovať sa, poučovať a predpisovať, čo si ľudia majú myslieť a čo sa patrí alebo nepatrí hovoriť.

Pri USA s Kamalou Harrisovou ako prezidentkou je reálnejší predpoklad toho, že USA z aktívnej podpory Ukrajiny a zo spolupráce s Európou nevycúvajú alebo ju dramaticky neredukujú.

Príklady priťahujú. Obávam sa, že voľbou Donalda Trumpa by narástli krídla nielen Orbánovi, ale aj mnohým ďalším európskym lídrom s autoritárskymi sklonmi. Vrátane tých na Slovensku. Napokon, spojenectvo Donalda Trumpa a Viktora Orbána, ktorí majú veľmi dobré vzťahy s Kremľom, by pre Slovensko, ale ani pre EÚ a jej jednotu a perspektívu nič dobrého neprinieslo.

Je na hranici zázraku, aby mal dnes konzervatívny volič v priamej voľbe možnosť hlasovať za kandidáta, ktorého politika vychádza z prirodzeno-právneho či katolíckeho pohľadu na svet. Ani v týchto voľbách takáto voľba neexistuje.

Samozrejme, nik, kto sa hlási ku konzervativizmu vo verejnom živote, nemôže voliť Kamalu Harrisovú. Čo sa týka Trumpa, je to zložitejšie, keďže sa dajú nájsť dôvody tak pre hlasovanie zaňho (snaha zdôvodniť voľbu ako „menšie zlo“), ako aj zdržanie sa hlasovania v týchto voľbách (napr. príklon Trumpa k federálnej podpore umelého oplodnenia IVF).

Nemohol by som s čistým svedomím voliť ani jedného z nich. Buď by som nešiel voliť vôbec, alebo hodil neplatný lístok, podľa toho, čo by vydalo jasnejší signál, že volám po návrate ku kultúre a k hodnotám, na ktorých boli Spojené štáty postavené.

Nedokázal by som voliť Trumpa. Neobjavil som v ňom ani humor, ani vrelosť. Ako novinárovi mi vadí jeho vzťah k pravde, ako právnikovi jeho vzťah k inštitúciám, ako otcovi dcér jeho vzťah k ženám, ako konzervatívcovi mi vadí jeho vzťah k cnostiam (takisto nulový) a ako obecnému zastupiteľovi jeho vzťah k volebnej porážke roku 2020.

Takže áno, volil by som bez nadšenia jeho protikandidátku Harrisovú. Hoci vnímam, že sa o jej názoroch na zahraničnú politiku alebo o ich skutočných hodnotách vie vlastne dosť málo.

Narcis z Mar-a-Laga má v sebe cnosť, ktorú sa mnohí politici musia snažiť budovať zložitými doktrínami: „strategická ambivalencia“. Inými slovami, jeho nevypočítateľnosť je šanca.

Harrisovú, aj ako Američan. Psychicky nedospelá, narušená osoba na čele USA je nonsens. Pokiaľ sa presadia, prehra Ukrajiny oslabí aj USA, čo znamená nebezpečnejší celý svet.

V roku 2016 som Trumpa považoval za obrovskú hrozbu, už v roku 2020 som bol na vážkach, nakoniec by som to však hodil Bidenovi, ale v roku 2024 by som jednoznačne volil proti Kamale Harrisovej, teda za Trumpa.

Donald je hulvát a robí konzervativizmu svojím správaním a hlásením sa k nemu medvediu službu. Je však faktom, že do Najvyššieho súdu USA nominoval iba konzervatívnych kandidátov, čo môže mať pre politickú kultúru a hodnotové nastavenie ďalekosiahle, pre konzervatívcov pozitívne dôsledky.

So zaťatými zubami Donalda Trumpa. Trumpova administratíva sa osvedčila ako racionálna a rozhodná sila vo vzťahu k Blízkemu východu, ktorý má potenciál destabilizovať svetovú ekonomiku a bezpečnosť. Na druhej strane republikáni a špecificky Trump tápu v otázke Ruska a Ukrajiny.

Analýza preferencií slovenských osobností v amerických prezidentských voľbách:

Máme jedno šťastie, že moja mama nemá FB a otec politiku na FB a iných sociálnych sieťach nesleduje a úplne mu uniká dianie. Zopakujte si vianočnú reklamu. A viete, čo to znamenalo? Že to iné je nepodstatné! Na Veľkú noc to je už inak?

Dnešný progresívny svet sa zošalel, lebo ich mladí hlúpi politickí aktivisti nevedia nič o zhubnosti a metódach náboženských siekt. A vôbec nepreháňam, toto bude mať na mladých ďalekosiahle následky, aké má aj v školstve! Bohužiaľ táto generácia je tupá ako bola tá v 50-tych rokoch. A nie preto, že by sa tupí narodili, ale veľmi zhubným pôsobením politických aktivistov, čo sa vydávajú za novinárov.

Pozerám do tvárí ľuďom a premýšľam, kto z nich je na temnej strane. Už skrátka nedokážem mať taký pozitívny vzťah k ľuďom keď viem, že približne 55% z nich ničí život mne a mojej rodine, dcére budúcnosť a ešte sú na to hrdí. Celá spoločnosť zhrubla, zagresívnela, ohlúpla, ľudia sa nenávidia a neberú ohľad na nič a na nikoho.

Sčasti máte pravdu, ale skúste tu do diskusie napísať , že ste volič pána Fica a že ho máte úprimne rád a o agresívne komentáre nebude núdza , a toto moje tvrdenie potvrdia aj tí, čo pod diskusiami mažú agresívne príspevky.

Prezident Trump podpísal rozsiahlu vlnu amnestií. Medzi omilostenými je aj Rudy Giuliani. Donald Trump a Joe Biden si s určitosťou zopakujú súboj o prezidentskú funkciu z roku 2020.

Úroveň slovenskej politiky klesá už len tým, že bývalé OĽaNO stále existuje.

Zorientujte sa v miliónových kauzách, komplikovaných korupčných schémach aj kalných politických vodách.

Holý ignoruje Matoviča a Kollára. Analýzy, za ktoré dostala firma vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina) 350-tisíc, zostávajú tajné napriek verejným...

Kyselica po spolupráci s vojenskými tajnými končí. Policajný šéf Lučanský vyzlieka uniformu. Policajný prezident Milan Lučanský si po dvoch rokoch v čele policajného zboru podal žiadosť o odchod do civilu. Vo...

V Smere praskol volebný podvod. Odchod Pellegriniho zo Smeru pôsobí ako aktualita. V skutočnosti je táto udalosť stará.

Prehliadal kauzy strany, vďaka ktorej sa... Vicepremiér Holý a podozrivá súťaž. Najprv súperili o zákazky ŽSR na státisícové analýzy, potom na jednej z nich robili spoločne.

Martin Luterán prišiel do Veľkej Británie prvýkrát ako 14-ročný. Myslí si, že náš vstup do únie nepriniesol až takú revolučnú zmenu. Skôr pocítil to, keď sa na jeseň roku 2004 stal študentom Oxfordskej univerzity ako občan EÚ. Mladý Slovák si v Oxforde nesťažuje.

Naša cirkev prešla poltisícročím vlastnej histórie za rozličných spoločenských a politických podmienok. Generácie našich predkov sa mnohokrát zasadili za právo a spravodlivosť. Ich odkaz je pre nás poučením.

V týchto dňoch sa v tichosti budeme spoločne pozerať na kríž. Pokora Zeleného štvrtka, smútok a utrpenie Veľkého piatka, ticho Bielej soboty a nádej Veľkonočnej nedele nás povzbudzujú zastaviť sa a premýšľať o nás, o svete okolo nás a našom smerovaní ako jednotlivcov, ako rodín, ako krajiny.

tags: #martin #luteran #koho #volit