Vzťahy v rodine, najmä medzi matkou a synom, zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývoji osobnosti a budúcom živote jedinca. Je známe, že zážitky z detstva, najmä do šiestich-siedmich rokov, determinujú životnú dráhu a predurčujú spôsob prežívania človeka v živote.
V rodoch a rodinách sa rovnaké alebo podobné lekcie a nezvládnuté témy prenášajú. Žijeme v čase podstatnej a rozhodujúcej očisty nás samotných a našich vzťahov. To, čo k nám nepatrí, už dlhšie neudržíme a to, čo je našou súčasťou, nám nikto nevezme.
Tento rok sa nesie v znamení „generálneho upratovania“ partnerských vzťahov, vzťahov medzi mužmi a ženami, ako aj vzťahu medzi našim vnútorným mužom a vnútornou ženou. Všetko, čo bolo nevysporiadané, neurovnané a nefunkčné, sa v ostatnom čase vynára a hlási o slovo, aby sme do ďalšieho obdobia (novej Zeme) vstúpili s čistým štítom.
Odovzdávanie rodových záťaží
Vyrobiť z vlastného dieťaťa nešťastného človeka a trosku je pomerne jednoduché. Stačí urobiť si z neho odpadkový kôš vlastných frustrácií, pozorovateľa a účastníka domáceho dusna alebo násilia, prípadne dôverníka. Vyrastať s rodičmi, kde prebieha vzťahová dynamika tyran - obeť, znamená nakaziť sa rovnakou infekciou.
Ak syn vidí matku trpieť, pretože otec matku psychicky či fyzicky týra, postaví sa syn nevedome do role jej partnera a začne matku zo strachu nevedome zachraňovať. V dospelosti týchto mužov zvyknú priťahovať slabé ženy, ktoré treba zachraňovať, pričom časom cítia vo vnútri hnev a nenaplnenie z takého vzťahu. Ak syn zažíva slabého otca pod papučou a hlavným generálom je doma matka, nemá zdravý mužský vzor, nedokáže dospieť v zrelého muža a opakuje vzorec naučený od rodičov.
Ak dcéra vidí trpieť otca, pretože ním jeho partnerka pohŕda a otec to ešte podporí tým, že pred dcérou svoje trápenie verbalizuje, postaví sa dcéra nevedome do role jeho partnerky a otca začne zo strachu zachraňovať. V dospelosti tieto ženy priťahujú slabí muži, ktorých treba zachraňovať. Ak vidí dievča trpieť matku, prináša si do dospelosti často presvedčenie, že všetci muži sú tyrani a trpieť je niečo normálne, čo sa má a musí vydržať.
Keď dieťa zažíva domáce dusno a trápenie rodičov, do dospelosti si prináša infekciu utrpenia ako normy. Hlboké nevedomé presvedčenie, že vzťahy majú bolieť, že je normálne trápiť sa a ako dospelí zlyhávajú v tvorení a žití šťastných vzťahov.
Ako nevytvárať z detí nešťastných dospelých?
- Rozprávať sa s partnerom o problémoch a vzťahových témach bez účasti detí.
- Ak dospelí nevedia nájsť spoločnú reč a súlad zadrháva, vyhľadať pomoc.
Vstúpiť do partnerského vzťahu znamená stať sa zraniteľným, dať k dispozícii svoje srdce a vydať sa do rúk iného človeka. Dokázať sa vedome a hlboko oddať partnerovi vo vzťahu je možné len vtedy, keď človek už dosiahol dospelosť, samostatnosť, zodpovednosť a emocionálnu nezávislosť, teda aj schopnosť sám(sama) zvládať svoj život. Vedomý a šťastný vzťah neznamená, že by sme sa mali partnerovi podrobiť, alebo ho mali ovládnuť.
No ešte stále je veľa vzťahov poznačených starým vzorcom mocenských súbojov partnerov, v ktorých úplne nevedome spracovávajú svoje detstvo. Sú trvalo nešťastní a nespokojní, a tak zraňujú iných. Mnohí vekom dospelí sú dnes, čo sa týka emocionálneho a psychického vývoja, v štádiu dieťaťa. Chýbajú im kódy pravého mužstva a zdravého ženstva.
Pochopiteľne, týka sa to aj inteligentných, vzdelaných či vysoko spoločensky postavených ľudí - vedcov, manažérov, lekárov či politikov. Aj keď navonok hrajú hru na úspešných a spokojných, na nich osobne i celú našu populáciu to má veľmi negatívne dôsledky.
Vzťah muža a ženy prechádza v týchto časoch hlbokými premenami a radikálnym kvalitatívnym vývojom na vzťah nového veku. V partnerstve si navzájom zrkadlíme strachy, vytesnené témy a tiene. Navzájom sa neomylne a presne upozorňujeme na dávne zranenia a to, čo na sebe nevidíme alebo nechceme vidieť.
Aj vtedy je možné vďaka konšteláciám sa pozrieť pod pokrievku dynamiky vzťahu, „opraviť“ ho a doladiť, aby fungoval oveľa lepšie. Je viacero možností, ako tento stav zharmonizovať.
Okolo seba vidíme ženy mužskejšie, ako sú muži a mužov ženskejších, ako sú ženy. Trend postupného posilňovania ženskej nezávislosti mení miesto mužov v spoločnosti na stále neistejšie. Preto moderní patriarchovia v snahe ženstvo naďalej ovládať, slepú snahu žien vyrovnať sa mužom podporujú.
Ale dve kľúčové prasily - mužstvo a ženstvo - sú komplementárne a rovnocenné. V systemických konšteláciách je možné prostredníctvom prijatia koreňov znova získať zabudnuté, stratené ženstvo alebo uzdraviť mdlé, zmrzačené mužstvo.
Prvoradým je rituál napojenia ženy na matku a ženskú rodovú líniu a kompatibilne rituál napojenia muža na otca a jeho mužských predkov. Podobne je to u mužov vo vzťahu syn - otec - starý otec a predchádzajúcich mužov v rode. V konštelácii je po tomto momente možné navnímať a precítiť veľkú zmenu.
Na druhej strane úplné prijatie matky sa môže týkať napríklad aj jej morálnych predsudkov, výhrad voči životu či sexuálnych strachov. Dobrou správou je, že ak dcéra prijme matku do svojho srdca, vnútorne sa od nej oslobodí. Práve matka potom uvoľní dcére cestu k plnej ženskosti, ktorú predtým blokovala. Keď dcéra prijme matku a ďalšie ženy v jej rodovej línii celkom a bez výhrad, môže v nej začať znova prúdiť láska.
Láska k ženám, k ich jedinečným osudom a k ich ženstvu aj so všetkými tými strašnými skúsenosťami, ktoré si sem prišli prežiť. Vďaka prijatiu, úcte a pokore sa žena s nimi cíti byť spojená a dostane sa do harmónie so svojou vlastnou ženskosťou. V ženách i mužoch je dnes mnoho nespracovaného a to ich vťahuje do začarovaného kruhu, ktorý viac a viac zraňuje.
Napríklad so záverečným obrazom, keď žena položí odovzdane mužovi hlavu na rameno, on ju nežne, ale pevne objíme a obaja spolu žiaria šťastím. Naopak stáva sa i to, že sa muž v konštelácii opiera o ženu, alebo jej dá hlavu do lona. Takže ju vníma ako matku a nie ako svoju ženu. Ako učí Wilfried Nelles, skutočná žena a skutočný muž sú veľkí a sú pre partnera vždy výzvou. Sú si vydaní napospas. Tak to bolo, aj bude.
Muži sa často ocitajú vo vzduchoprázdne, lebo sú na základe pôvodnej rodiny presvedčení, že ženy automaticky dávajú na prvé miesto deti, a nie ich ako partnerov. Vtedy si hľadajú únikové stratégie. Muži i ženy sú rovnako citliví, len sa inak prejavujú. Z hľadiska systemiky má partnerský vzťah prednosť pred rodičovstvom. Pretože rodičovstvo je jeho prirodzeným pokračovaním a rodičovská láska je živená partnerským vzťahom.
Každý vzťah je iný a originálny. Podobne ako každá konštelácia je jedinečná. Ovplyvňujú ju udalosti a aspekty v rodine ako: neplodnosť, potrat, interrupcia, úmrtie, samovražda, nové manželstvo, partnerstvo na diaľku, nevera, nerovnováha dávania a brania, problémy a bloky v intímnom živote, deti z rôznych vzťahov, dvojčatá, prvá láska, mimomanželské vzťahy, jasný rozchod a nový začiatok, umelé oplodnenie, nevlastné deti, homosexualita, vážne choroby partnera a podobne.
Veľa ľudí si v obave pred sklamaním a trápením vo vzťahoch dobrovoľne vyberá slobodnú samotu. Aj dlhodobú. Pretože prijať osobnú zodpovednosť za vzťah, cítiť vinu za svoje činy a odpustiť sebe a partnerovi nie je pre každého jednoduché. Avšak je to zásadné pre naplnenie života a osobnú dôstojnosť.
Zmysluplné naplnenie vzťahu nie je len záležitosťou jednotlivca. Naplnenie zákonu lásky medzi ľuďmi všeobecne - aj medzi mužom a ženou v partnerstve - má kľúčovú duchovnú dimenziu. Jej manifestáciou vzniká trvalé puto.
Vzťahy fungujú ako základňa pre rast, učenie sa a vývoj. Každý vzťah a každý väčší konflikt vo vzťahu, nielen partnerskom, vracia našu pozornosť späť k sebe.