Dnes nám cirkev predkladá k meditácii postavu Matúša, apoštola a evanjelistu.
Sviatok: 21. september
Caravaggio - Povolanie svätého Matúša
Pôvod a povolanie
Sv. Matúš je jedným z dvanástich apoštolov.
Jeho pôvodné meno bolo Lévi.
Bol vyberačom mýta, teda colníkom alebo mýtnikom v časoch Ježišových.
Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi).
Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním.
Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí.
Pri jednej príležitosti - bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu - ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním.
Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil.
Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií.
Matúš pochádzal z Kafarnauma, z mesta, v ktorom žil aj apoštol Peter.
Na rozdiel od pravoverného Petra bol Lévi kolaborantom s Rimanmi, aspoň tak sa na jeho povolanie colníka dívali jeho rodáci a súčasníci.
Sám evanjelista Matúš opisuje svoje obrátenie ako reakciu na stretnutie s Ježišom.
Krátko predtým Pán Ježiš uzdravil porazeného tým, že mu odpustil hriechy.
Azda práve táto možnosť získania odpustenia hriechov fascinovala Matúša, neskoršieho apoštola.
Možno si práve vtedy uvedomil tlak svojich vlastných hriechov.
Pán Ježiš i na jeho konto, ale i na konto nás všetkých povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Sv.
„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu: „Poď za mnou!“ No hľadel na neho nie tak telesným zrakom ako pohľadom vnútorného milosrdenstva.
Videl mýtnika a pozrel naňho milosrdne a vyvolil ho.
Preto mu povedal: „Poď za mnou!“ Ale to „poď!“ znamenalo „napodobňuj“; to „poď“ znamenalo nie tak vykročiť nohami, ale nasledovať mravmi.
„On vstal,“ hovorí, „a išiel za ním.“ Netreba sa diviť, že mýtnik na prvý Pánov pokyn zanechal pozemské zisky, o ktoré sa doteraz staral, pohrdol majetkom a pridal sa k družine toho, u ktorého nevidel nijaké bohatstvo.
Lebo sám Pán, ktorý ho zvonka zavolal slovom, vnútri ho pohol neviditeľným vnuknutím, aby šiel za ním.
„Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.“ Obrátenie jedného mýtnika bolo vzorom pokánia a odpustenia pre mnohých mýtnikov a hriešnikov.
Ale ak túžime skúmať hlbšie, čo sa tu stalo, zistíme, že neposkytol Pánovi iba telesnú hostinu vo svojom pozemskom dome, ale že mu v dome svojho srdca vierou a láskou pripravil oveľa milšiu hostinu, ako potvrdzuje On sám, keď hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem.
Jeho hlas počúvame a otvárame mu vtedy, keď ochotne súhlasíme s jeho skrytými i otvorenými napomenutiami a usilujeme sa uskutočňovať to, čo spoznáme, že treba robiť.
Matúš síce s Rimanmi kolaboroval dobrovoľne, no vedel, že na svoju prácu nemá byť prečo hrdý.
Jeho bohatstvo mu prinášalo len pohŕdanie a odmietanie zo strany jeho národa.
Pravdepodobne si od svojich krajanov vypočul aj pár jedovatých poznámok a je možné, že im aj sám začal veriť.
Nech si už však myslel čokoľvek, keď začul Ježišovo volanie, nezaváhal.
Všetko v tom okamihu zmizlo - všetky jeho hriechy, to, ako zle zaobchádzal s ľuďmi, aj pocit nehodnosti, ktorý také správanie musel sprevádzať.
Naletieť lži, že nie si dosť hodný na to, aby si odpovedal na Ježišovo volanie, je niekedy dosť ľahké.
Never tomuto klamstvu!
Nemysli si, že pre tvoje hriechy ťa Ježiš obíde a osloví radšej nejakého vhodnejšieho kandidáta.
Všetci sme hriešnici, a predsa nás Ježiš všetkých volá: „Poď za mnou“ (9, 9).
On chce, aby si bol s ním.
Nedovoľ svojim hriechom a zlyhaniam, aby ti zabránili povedať áno Pánovi.
Práve ony sú skvelou príležitosťou na to, aby si svetu ukázal, aký je Boh milosrdný.
Podľa tradície Matúš ohlasoval evanjelium práve Židom, ktorých kedysi pohoršoval.
Ak sa dnes cítiš nehodný, spomeň si na Matúša.
Rozpamätaj sa na to, aký bol k nemu Boh láskavý a milosrdný.
Spomeň si na slobodu a radosť, ktoré cítil, keď zanechal svoj starý život, a prijal Ježišovo pozvanie.
Boh ťa povolal a vyvolil si ťa, pretože ťa miluje tak, ako miloval Matúša.
Chce umlčať aj tvoj pocit nehodnosti.
Či už ťa Ježiš volá zanechať niektorý hriešny zlozvyk, alebo sa viac ponoriť do modlitby, či slúžiť novým spôsobom svojej farnosti alebo spoločenstvu, povedz mu áno.
„Pane Ježišu, ďakujem ti za pozvanie nasledovať ťa.
Matúš jasne pochopil, že dôvernosť s Ježišom mu neumožňovala udržať si aktivitu, s ktorou Boh nesúhlasil.
Je veľmi ľahké aplikovať tento uzáver na súčasnosť.
Aj dnes nie je prípustné lipnutie na veciach, ktoré sa nezlučujú s nasledovaním Ježiša, ako je to v prípade nečestného bohatstva.
Apoštolská činnosť a Evanjelium
Matúš po Zoslaní Ducha Svätého na Turice kázal evanjelium.
Nevieme s istotou, kde kázal evanjelium, ale je viacero svedectiev, ktoré hovoria o Perzii, Arábii a Etiópii.
Väčšina svedkov hovorí o tom, že Matúš pri hlásaní evanjelia vzkriesil Ifigéniu, dcéru egyptského kráľa, ktorý potom s celým dvorom a obyvateľstvom uveril v Krista.
Po jednej jeho kázni sa Ifigénia rozhodla, že sa zasvätí Bohu.
Keď kráľ Egypta zomrel a na trón nastúpil jeho brat Hyrtakus. Aby si mohol lepšie poistiť trón, chcel si za ženu zobrať bratovu dcéru Ifigéniu.
Zbožná panna sa však zasvätila Kristovi, preto nechcela sadnúť na otcovský trón, ani stať sa manželkou svojho uja.
A keď ju Matúš upevňoval v jej rozhodnutí, rozkázal Hyrtakus svojim vojakom, aby Matúša zabili.
Počas Krížových výprav sa pozostatky apoštola Matúša dostali do Salerna v Južnom Taliansku.
Euzébius z Cézarei o Matúšovi píše, že kázal spočiatku Hebrejom.
Matúš vystupuje vo všetkých zoznamoch apoštolov ako jeden z dvanástich.
Podľa druhej kapitoly Markovho evanjelia Ježiš povolal k svojmu nasledovaniu mýtnika z Kafarnauma, zvaného Lévi, Alfejovho syna.
Prvé evanjelium ho v paralelnom príbehu nazýva Matúš a v zozname dvanástich mu dáva prívlastok mýtnik.
Hoci Markovo a Lukášovo evanjelium nenaznačujú apoštola Matúša ako mýtnika Léviho, protestanstská teológia toto spojenie odmieta.
Podľa Klementa Alexandrijského Matúš v dvanástom roku po nanebovstúpení Pána, okolo roku 42, opustil Palestínu a pôsobil ako misionár.
Rufinus a Sokrates spomínajú ako jeho pôsobisko Etiópiu, Pavlín z Noly uvádza Partskú ríšu a Ambróz z Milána Perziu.
Klement bez kritiky prebral názor gnostika Herakleona, že Matúš, podobne ako aj niektorí apoštoli, zomrel prirodzenou smrťou.
Jeho relikvie preniesli najprv z Etiópie do talianskeho mesta Paestum a odtiaľ v 10.
Svätý Matúš si v kresťanskej tradícii uchováva výnimočné miesto ako autor prvého z evanjelií, ktoré je jednou zo základných kníh Nového zákona .
Podľa historických svedectiev, ako uvádzajú Eusébius a svätý Epifán, Matúš svoje evanjelium napísal približne o osem rokov po Ježišovom nanebovstúpení.
Podnetom k napísaniu tohto diela bola žiadosť novopokrstených Židov, ktorým Matúš spočiatku kázal .
Traduje sa, že pôvodná verzia evanjelia bola spísaná v aramejčine, vtedajšom hovorovom jazyku Palestíny, okolo roku 60 nášho letopočtu, a neskôr bola preložená do gréčtiny, ktorá bola v tom čase lingua franca východnej časti Rímskej ríše.
Predpokladá sa, že Matúšovo evanjelium bolo jedným z prvých písomných záznamov o živote, učení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, a bolo primárne určené pre kresťanov, ktorí predtým vyznávali judaizmus.
Ježiš volá Matúša
Evanjelium podľa Matúša sa vyznačuje hojným počtom citátov a odkazov na Starý zákon (uvádza sa až 65 odkazov, z ktorých 43 sú doslovné citácie), čo svedčí o autorovej snahe presvedčiť židovské publikum o tom, že Ježiš Kristus je dlho očakávaný Mesiáš, ktorého príchod predpovedali starozákonní proroci.
Kľúčovým prvkom Matúšovho evanjelia je jeho začiatok, ktorý uvádza rodokmeň Ježiša Krista, čím zdôrazňuje Jeho kráľovský pôvod z rodu Dávida a Jeho spojenie s Abrahámom.
Práve táto úvodná časť evanjelia je dôvodom, prečo je tradičným symbolom svätého Matúša v kresťanskom umení človek alebo anjel, často držiaci v rukách knihu evanjelia.
Tento symbolický obraz pripomína dôležitosť Matúšovho evanjelia pri sprostredkovaní Ježišovej ľudskej identity a Jeho mesiášskeho poslania.
Smrť a úcta
Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni.
Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii.
Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti.
Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus.
Stalo sa to kvôli tomu, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva.
Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi.
Matúšove pozostatky boli objavené v roku 1080 v Salerne v južnom Taliansku.
Nevie sa, ako sa tam dostali.
Umiestnili ich do chrámu, ktorý tam dal postaviť pápež Gregor VII.
Po napísaní svojho evanjelia sa svätý Matúš s horlivosťou pustil do šírenia radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi.
Historické záznamy o jeho ďalšej misijnej činnosti sú síce fragmentárne a nie vždy jednoznačné, no tradícia ho spája s mnohými krajinami a regiónmi.
Hovorí sa, že hlásal evanjelium v Judei, kde obrátil na kresťanskú vieru mnohých Židov, ale aj v Etiópii, Perzii, Partskej ríši a Arábii.
Väčšina historických prameňov a hagiografických spisov sa zhoduje na tom, že svätý Matúš podstúpil mučenícku smrť v Etiópii.
Podľa jednej z najrozšírenejších tradícií ho dal popraviť etiópsky kráľ Hyrtakus, pretože kráľova neter Ifigénia sa vďaka Matúšovmu kázaniu obrátila na kresťanstvo a rozhodla sa pre zasvätený život, odmietajúc kráľovskú ponuku na sobáš.
Iné legendy opisujú rôzne formy jeho mučenia, vrátane pribitia na zem a upálenia, no zázračne ho oheň nepoškodil.
Napriek týmto rôznym podaniam je Matúšova smrť vnímaná ako svedectvo jeho neochvejnej viery a oddanosti Kristovi.
Relikvie svätého Matúša boli v roku 1080 objavené v talianskom meste Salerno, kde sú s úctou uchovávané dodnes, čím sa toto mesto stalo významným pútnickým miestom pre veriacich z celého sveta.
Pomoc: patrón účtovníkov, finančných úradníkov, colníkov, bankových úradníkov, proti opilstvu.
Modlitba ku svätému Matúšovi
Svätý Matúš, vyvolený učeníku Pána,ty, ktorý si opustil svet bohatstva a neistoty mýtnika,aby si nasledoval hlas Milosrdenstva,oroduj za nás, ktorí túžime po čistej viere a odvahe nasledovať Krista.Ty, ktorý si v skromnosti prijal nové meno a nové poslanie,naplnený Duchom Svätým si nám zanechal evanjelium plné svetla,aby sme spoznali Ježiša ako Mesiáša a Kráľa sŕdc.Pomôž nám, prosíme, pochopiť hĺbku Pánových slov,a podľa nich žiť s láskou a vernosťou.Svätý Matúš, apoštol nádeje pre tých, ktorých svet zavrhuje,nauč nás neodsudzovať, ale milovať.Nauč nás odpúšťať, ako nám bolo odpustené,a verne slúžiť tam, kde nás Boh volá.Tvoj život a tvoja mučenícka smrť svedčia o sile viery,ktorá nepozná strach, iba lásku ku Kristovi.Vypros nám milosť neochvejnej dôvery v Božie plány,a odvahu žiť evanjelium aj tam, kde vládne tma.Svätý Matúš, buď naším patrónom a prímluvcom,a priveď nás raz do večného kráľovstva,kde budeme s tebou zvelebovať nášho Pána na veky vekov.
tags: #matus #apostol #a #evanjelista