Medicejská kaplnka v kostole San Lorenzo: História a umenie

Medicejská kaplnka, nachádzajúca sa v kostole San Lorenzo vo Florencii, je jedným z najvýznamnejších architektonických a umeleckých komplexov renesancie. Tento článok sa zameriava na jej históriu, umelecký význam a prepojenie s rodom Mediciovcov.

Interiér Medicejskej kaplnky

Michelangelo Buonarroti a Medicejská kaplnka

Michelangelo Buonarroti, taliansky maliar, sochár, kresliar, architekt a básnik, bol vedúcou osobnosťou vrcholnej talianskej renesancie. Určil nasledujúcu cestu maliarstva k baroku. Tvrdil, že nie je architektom, ale postavil Chrám svätého Petra v Ríme. Vyhlasoval, že nie je maliarom, ale utvoril fresky v Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Chcel byť iba sochárom, a tak vytesal do mramoru Dávida, Pietu či Mojžiša.

Medzi jeho architektonické diela patrí aj Medicejská kaplnka/náhrobok Lorenza de Medici pri kostole San Lorenzo vo Florencii. Michelangelo sa zmietal v ustavičných pochybnostiach. Má svoj talent považovať za požehnanie, alebo prekliatie? Stavy depresívnej beznádeje sa uňho prudko striedali s náladami, keď chcel obsiahnuť vesmír.

„V každom kameni je ukrytá socha,“ tvrdil Michelangelo a neúnavne útočil silou svojho dláta na bloky carrarského mramoru. Niektoré z nich však mal radšej. Medzi nimi bola aj Pieta, ktorú dokončil v roku 1499 ako dvadsaťštyriročný. Jej ušľachtilá ihlancová kompozícia je dnes vo výklenku Chrámu svätého Petra.

Rodina Mediciovcov a Florencia

Sviatok sv. Mocná a hrdá obchodnícka rodina sa vynorila z dejín takpovediac odnikiaľ. Kto boli jej hlavní aktéri a najvýraznejšie osobnosti, ktoré ovplyvnili dejiny mesta Florencia, celého Toskánska a zanechali nezmazateľnú stopu v kultúrnom a umeleckom svete až do dnešných dní? Kto bol Cosimo de Medici, Lorenzo il Magnifico či Eleonora z Toleda? Pri predstavení jednej z najmocnejších rodín, ktoré žili v Taliansku, si musíme trochu načrtnúť aj situáciu, v ktorej sa krajina v daných časoch nachádzala.

Najvýraznejší fenomén doby - renesancia - sa ako umelecký smer (rinascere- znovu zrodenie antických ideálov) udomácnil v Toskánsku a postupne sa rozšíril aj do iných častí Európy. Rodina Mediciovcov výrazne prispela k vzniku a pozdvihnutiu renesancie na úroveň štátneho záujmu a vniesla umenie do bežného života prostých ľudí. V krátkom čase došlo k nevídanému spojeniu viacerých priaznivých okolností, ktoré viedli ku kultúrnemu a umeleckému boomu. Bolo to hlavne kumulovanie veľkých finančných prostriedkov v rukách bohatých rodín, ktoré si mohli dovoliť financovať umelecké diela.

Ich príbeh je dlhý a nesmierne zaujímavý, spojený s Florenciou a Toskánskom viac ako 300 rokov. Florencia bola už na začiatku 15.storočia prekvitajúcim mestom a nič nezostala dlžná svojmu latinskému názvu „Florentia- tj. kvitnúca“. Symbol kvetu ľalie sa objavil aj v erbe mesta. Na konci 14.stor. sem prichádza z vidieka v oblasti Mugello, severne od Florencie, Giovanni de Medici, prezývaný Bicci.

Hlavná vetva pokračuje Cosimom, ktorý dostal časom prívlastok „il Vecchio“ (Starý) a ešte vznešenejší dodatok k menu od samotného florentského ľudu- Pater Patriae (Otec vlasti). Ním sa začínajú dejiny slávneho rodu. Bol to práve Cosimo, ktorý úspešne obchodoval, zbohatol a nechal v rokoch 1440- 60 postaviť prvé rodinné sídlo Palazzo Medici- Riccardi. Stavbu zveril svojmu priateľovi, architektovi Michelozzovi na vtedajšej ulici Via Larga. Tá sa okamžite stala vzorom pre výstavbu celej série podobných ranorenesančných palácov po celom meste.

Cosimo il Vecchio zasponzoroval v meste realizáciu niekoľkých významných projektov. Napríklad finančne prispel na dokončenie kupoly katedrály Santa Maria del Fiore, ktorú zrealizoval majster Filippo Brunelleschi. Mediciovci teda podporovali aj rozsiahle verejne prospešné stavby.

Keď sa rodine už dlhšiu dobu darilo v obchodovaní s látkami a nadobudla značné imanie, svoju pozornosť obrátila k bankárskemu sektoru. V meste v tom čase fungovalo až 80 bankárskych domov. Bohaté rodiny začali požičiavať finančné prostriedky za úrok. Medzi nimi znovu vynikli práve Mediciovci. Boli veľmi šikovní a prefíkaní obchodníci, finančníci ale aj politici a diplomati.

Cosimo il Vecchio učil svojich synov skromnosti a striedmosti, snažil sa im vštepiť zásadu pomáhať iným. Lorenzo Il Magnifico na obraze z Palazzo Pitti- v ruke drží tabatierku alebo mobil?? Jeho pôsobením začína skutočný zlatý vek Florentskej republiky. Hoci sa tento prvý muž Florencie dožil iba 43 rokov, za svojho bohatého života toho stihol mnoho. V prvom rade pozdvihnúť mesto na najvyššiu kultúrnu úroveň a v druhom rade nastoliť na Apeninskom polostrove krehký mier.

Lorenzo bol zdatným diplomatom a politikom, mal dar reči a úžasnú charizmu, vďaka čomu dokázal presviedčať svojich oponentov a politických rivalov. Založil kláštor San Marco (vlastne celú novú mestskú časť), v jeho záhradách sa stretávali umelci, básnici a filozofi, aby diskutovali o antickej gréckej filozofii. Skrátka, vytváral podnetné prostredie, sám skladal umelecky hodnotné básne. Priatelil sa so Sandrom Botticellim, Leonardo da Vinci nakrátko tiež vstúpil do jeho služieb.

V mladom veku prežil Lorenzo atentát, ktorý sa odohral na Veľkú noc v chráme Santa Maria del Fiore, pričom smrti unikol iba o vlások. Jeho mladší brat Giuliano nemal toľko šťastia a zahynul rukou vraha. Lorenzo po tomto vražednom útoku rozpútal vo Florencii hotové „božie“ dopustenie, doslova krvavé čistky a kruto pomstil bratovu smrť.

Z rodiny pochádzali až dvaja pápeži. Bol ním syn Lorenza - Giovanni - známy ako pápež Lev X. a neskôr Giulio (synovec Lorenza) ako pápež Kliment VII., ktorý začal s výstavbou chrámu sv. Petra v Ríme. Za ich vlády vo večnom mestom sa začala prestavba do podoby, ako ho poznáme dnes. Takže aj v tomto prípade členovia rodu Medici výrazne ovplyvnili ráz a charakter tentokrát hlavného mesta Talianska.

Nenechali sa však zahanbiť ani ženy z rodu Medici. Mnohé sobáše boli politicky dohodnuté, ale Mediciovci mali často šťastie na múdre a vzdelané nevesty, ktoré nezostávali v tieni svojich mužov. Dve dámy z rodiny sa úspešne etablovali na francúzskom kráľovskom dvore ako kráľovné a matky budúcich následníkov trónu- Katarína a Margherita. Bola to však najmä Katarína Medici, ktorá rýchlo ovdovela a vládla ako regentka namiesto svojho syna, vplyv si držala aj po dovŕšení jeho dospelosti takmer 40 rokov. Mimochodom, Mediciovci viedli veľmi úspešnú sobášnu politiku, ženili sa a vydávali naprieč najvýznamnejšími panovníckymi dvormi v Európe. Podobne ako Habsburgovci, v zmysle hesla- Iní nech bojujú so zbraňou v ruke, my sa budeme úspešne ženiť a vydávať. Nie je preto náhoda, že nakoniec došlo k úplnému prepojeniu práve s rodom Habsburgovcov, ktorí po vymretí rodu Medici, zdedili Toskánske veľkovojvodstvo.

Až o 18 rokov neskôr sa na čelo rodiny dostáva nenápadný 17-ročný mladík z vedľajšej vetvy - Cosimo I. de Medici. Ten sa postupne prejavil ako veľmi schopný politický stratég. Viedol úspešné vojny, rozšíril územie Toskánska a zjednotil región pod svojou vlajkou. V roku 1537 bol korunovaný pápežom za prvého Toskánskeho veľkovojvodu ako Granduca Cosimo I. Tento muž sa výhodne politicky oženil s Eleonórou z Toleda zo španielskej kráľovskej rodiny (bola dcérou španielskeho miestodržiteľa Pedra z Toleda a vyrastala v Neapole). Do rodiny priniesla bohaté veno, nové maniere v móde a stravovaní, kde udávala trendy (údajne ako prvá použila pri stolovaní vidličku). S Cosimom mali šťastné a plodné manželstvo aj napriek tomu, že Cosimo mal milenky, dokonca medzi nimi aj jednu vážnu favoritku. S Eleonorou spolu vychovali 11 detí, nie všetky sa však dožili dospelosti.

Cosimovi I. môžeme pripísať rôzne významné zásluhy. Na jeho objednávku sa napríklad začalo s výstavbou dnešnej Galérie Uffizi, ktorá pôvodne slúžila ako kancelárie pre úradnícky aparát zväčšujúceho sa Veľkovojvodstva. Postupne tu začali Mediciovci umiestňovať časti umeleckých zbierok, pretože ich súkromné priestory už nepostačovali. Hlavným architektom bol rodinný priateľ a umelec Giorgio Vasari.

Po Veľkovojvodovi Cosimovi I. nasledovalo niekoľko jeho potomkov- veľkovojvodov, ktorí viac či menej úspešne zveľaďovali rodinné bohatstvo a rozširovali umelecké zbierky, medzi nimi Ferdinand I., II. a Cosimo II. Všetci významní členovia sú pochovaní v rodinnej hrobke, mauzóleu tzv. v Medicejských kaplnkách. Je to zároveň najdrahší a najokázalejší súkromný projekt tejto rodiny. Spočinulo tu viac ako 50 jej členov. Umelecky hodnotná je najmä Nová sakristia, ktorú realizoval Michelangelo Buonarroti a v nej dve monumentálne hrobky znázorňujúce Noc a Deň a Súmrak a Úsvit.

Dynastiu ukončili dvaja súrodenci Anna Maria Luisa a Gian Gastone, ktorí umreli bezdetní. Príbeh rodiny končí smrťou Anny Marie v roku 1743, ktorá po sebe zanechala testament. Tento dokument má veľký význam, pretože je v ňom zachytený vizionársky pohľad do ďalekej budúcnosti. Anna Maria odkazuje všetok majetok rodiny so zbierkami do užívania mestu Florencia a verejnosti, čím dala základ pre vznik prvej mestskej galérie v Európe.

Nástupnícky prešlo Toskánske veľkovojvodstvo v polovici 18.storočia do rúk Lotrinských Habsburgovcov. Tento panovnícky rod prostredníctvom svojich zástupcov ďalej zveľaďoval a rozširoval zbierky a umelecké diela. Aj vďaka tomu dnes môžeme obdivovať mesto Florencia ako otvorenú galériu pod holým nebom.

Na záver spomeniem, že počas ich pôsobenia súčasníci hodnotili prínos tejto rodiny pre Florentskú republiku vcelku sporne. Bol to najmä historik a politický teoretik Nicolò Macchiavelli, súčasník Lorenza il Magnifica, ktorý kritizoval ich politiku a vplyv rodiny hodnotil veľmi negatívne. Niektorí ich vládu označili za tyraniu. Ja si dovolím výrazne nesúhlasiť a prikláňam sa k početným názorom, že Mediciovci výrazne prispeli k rozmachu mesta a nespornej podpore umenia.

Architektúra renesancie

Renesancia je sloh medzi gotikou a barokom. Renesanciou začína novovek. Je to obdobie revolučných premien v myslení, v poznávaní sveta, obdobie technických vynálezov, obdobie vzniku a rozvoja prírodných vied (matematika, fyzika, optika), ktoré ovplyvnili aj rozvoj výtvarného umenia. Je to obdobie zámorských objavov, uskutočňujú sa cesty do Afriky, Indie, bola objavená Amerika 1492 Krištofom Columbom. Tieto cesty priniesli prevrat do vtedajších zemepisných znalostí. Proti náuke o Bohu v teológií sa stáva v tomto období stredom pozornosti človek (humanizmus - humanus -ľudský) Humanizmus a renesancia má svoj vzor v antike, ktorej znovuzrodenie sa stáva hlavným znakom nového slohu - antické umenie sa stáva zdrojom renesančného umenia.

Keďže do popredia sa dostáva človek i umenie dostáva nový svetský charakter. Rodová a obchodná šľachta ale tiež duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a podporovateľmi umenia. Gotika zavrhovala individuálny prejav umelca a až renesancia kladie dôraz na jeho osobnosť čím sa dejiny umenia stávajú dejinami umelcov. Renesančné umenie oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka, ktorý bol stredobodom záujmu čo v praxi znamená, že v architektúre sa stavajú a prevládajú svetské stavby a v maliarstve portréty. Hlavným znakom renesančnej estetiky je symetria, harmónia, krása a ušľachtilosť tvarov. V maliarstve boli obnovené niektoré antické odvetvia, ktoré stredovek zavrhoval alebo nepoužíval : akt, mytologické a alegorické scény a krajinomaľba.

Hlavné princípy architektúry - má svetský charakter, mesto sa stáva hlavným hospodárskym činiteľom s rozvinutým obchodom a remeslom preto sa tu budujú najmä verejné stavby, ktoré reprezentujú vládnucu triedu. Tými stavbami sú tržnice, nemocnice (špitály), radnice, burza, školy, univerzity, múzeá, divadlá, nálezince - „renesančné hniezdo záchrany“. Vznikajú aj úžitkové stavby - mosty, väznice, opevnenia, cesty. Cirkevné stavby - kostoly, kláštory ale v menšej miere. Najtypickejšími renesančnými stavbami sú paláce kde sídlili najvyššie vrstvi a boli stavané v meste. Zámky boli stavané na vidieku.

V tomto období dochádza k rozvoju záhradnej architektúry čím preniká zeleň do mesta. Vznikajú súkromné záhrady a letné sídla v blízkosti miest. Záhrady a parky sú geometricky upravované a teda strihané do rôznych geometrických tvarov.

Z antickej architektúry preberá renesancia architrávový systém. Je to systém podpory (stĺp a preklad). Renesancia preberá z antiky 3 slohy : Iónsky, dórsky a korintský. Renesančné paláce a zámky sú 4 krídlové s centrálnym arkádovým dvorom a arkády sa opakujú aj v jednotlivých poschodiach. Priečelia palácov a zámkov sú často horizontálne členené rímsami, ktoré odlišujú jednotlivé podlažia a sú zakončené vysunutou rímsou. Kupola - opiera sa o rímsu, ktorá spočíva na tambure. Na chodbách sa s veľkou obľubou využíva krížová klenba. Okná majú pravouhlý tvar, často sú dvojité. Atika - nový prvok, pás steny nad hlavnou rímsou, ktorá kryje pohľad na strechu. V renesancií sa využívajú nové materiály najmä drevo, tehla a štukové výzdoby.

Renesancia sa zrodila v Taliansku a odtiaľ sa šírila do ostatných krajín kde ale nedosiahla tak veľký rozsah ako práve v Taliansku. Renesančný sloh môžeme považovať za strohý takmer bez ozdôb. Fasáda je plošná s maliarskou alebo s grafitovou výzdobou. Renesančná architektúra predstavuje návrat k antickým vzorom, hľadajú sa ideálne proporcie a centrálne stavby sa stavajú s kupolou. Nastáva rozvoj urbanizmu - mestá sa stavajú podľa premysleného plánu. Architektonickým nosným článkom sa stáva stena, ktorá je zároveň miestom pre realizáciu maliarskej výzdoby. Balustráda - stĺpikové zábradlie.

Fillipo Brunelleschi za jeho prvé významné dielo sa považuje svetská stavba tzv. florentského nálezinca (špitál neviniatok) z roku 1421. Táto stavba sa stala základom pre ďalšie renesančné paláce. Je to jednoposchodová horizontálne komponovaná budova okolo centrálneho nádvoria. Na prízemí okolo celého dvora sa nachádzajú arkády. Kostol Santa Maria del Fiore - Na tejto stavbe vyniká tehlová kupola Kostol San Lorenzo - plochý kazetový strop - nový kazetový prvok. Kostol Santo Spirito - je dvojičkou kostola San Lorenzo Leon Battista Alberti Bol všestranný človek a venoval sa prevažne architektúre. Radí sa k prvým teoretikom renesančného umenia.

Michelangelo Buonarotti Jeho tvorba znamená prechod medzi renesanciou a barokom má zmysel pre plastickosť a objem, priestor chápe monumentálne. K jeho architektonickým dielam patrí Medicejská kaplnka, ktorá sa nachádza v kostole San Lorenzo vo Florencií.

Vrcholná renesancia nadväzuje na ranno-renesančnú architektúru a v tomto období vznikajú najklasickejšie stavby renesancie. Hlavné znaky : monumentálnosť a bohatstvo použitých prvkov. Architekti uprednostňujú centrálny pôdorys. Súčasťou stavieb sú nástenné maľby. Centrom vrcholnej architektúry sa stáva Rím, hlavne z toho dôvodu, že veľkými podporovateľmi umenia sú významné osobnosti. Napríklad Július II. bol veľkým milovníkom umenia a výrazne sa podieľal na výstavbe mnohých rímskych stavieb. Lev X. chcel z Ríma vytvoriť mocenské centrum. V tomto období sa uplatňuje typ umelca tzv. homouniverzalis - človek univerzálny. Títo umelci boli najviac preferovaný a cenený.

Maniera - je to určitý prehnaný štýl akési mechanické opakovanie prvkov vyznačuje sa komplikovanosťou a individuálnym výrazom. Znamená aj úpadok. Rozlišujeme dva základné prúdy - klasicizujúci - Andrea Palladio v tomto prúde sa využívajú klasické renesančné prvky. - dynamizujúci - patrí sem Michelangelova neskorá tvorba , vyznačuje sa najmä dynamickosťou, plastickosťou, použitím oblých línií čím sa stáva predzvesťou baroka. Centrom neskoro renesančnej architektúry sú mestá a vidiek. Hlavným druhom architektúry sa stáva vila, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú parky a záhrady so sochárskou výzdobou.

Sochárstvo renesancie

Renesančné sochárstvo preberá niektoré prvky a druhy z obdobia stredoveku ale obohacuje ho o vlastné nové druhy. Zo stredoveku preberá kamenárstvo, ktoré súvisí zo sakrálnou architektúrou a jedná sa o náhrobky a oltáre s náboženskou tematikou. Dekoratívne sochárstvo zameriava sa na dekoratívnu výzdobu architektonických častí interiéru a exteriéru. Renesančné sochárstvo sa vyznačuje vedeckým prístupom, štúdiom anatómie, umelci sa snažia zachytiť prirodzený pohyb, výraz tváre, gesto a spracovanie odevov. Akt je prostriedkom k vyjadreniu dokonalosti ľudského tela.

Lorenzo Ghiberti V roku 1401 sa zúčastnil súťaže na riešenie dverí florentského baptistéria. Súperom mu bol Filipo Brunuleschi. Títo dvaja sochári mali vytvoriť svoj sochársky návrh na tému obetovanie Izáka. Súťaž vyhral Lorenzo Ghiberti nakoľko jeho kompozícia bola uzatvorenejšia, prirodzenejšia a vyváženejšia. Ghiberti realizuje severné dvere florentského baptistéria. Neskôr dostáva vyhotoviť aj východné dvere baptistéria, ktoré označujeme ako rajské dvere(týmto chcel vyjadriť obdiv k ich dokonalému spracovaniu). Po námetovej stránke vychádza Ghiberti zo starého zákona. Realizuje tu 10 reliéfov pri čom v každom reliéfe zobrazil niekoľko situácií zo života zobrazovaných postáv. Po formálnej stránke sa reliéf vyznačuje dômyselnou kompozíciou aj začlenením na plány. To znamená, že v prvom pláne je použitý vysoký reliéf, v druhom pláne nízky a v treťom pláne hlboký (zapustený). Výjavy : stretnutie kráľa Šalamúna s kráľovnou zo Sáby...

Donatello (Donato di Niccolò di Betto Bardi) - je to Ghibertiho žiak pôsobil vo Florencií ale aj Pise, Siene a Padove. Jeho dielo sa vyznačuje realizmom, vyváženosťou, zaujíma sa o psychologickú stránku a vo svojom diele vytvoril celý repertoár ľudských typov na základe psychológie. Socha Dávida - Je to jeho prvé významné dielo, je z bronzu, v životnej veľkosti. Je to prvý mužský akt po antike. V tejto soche Donatello spája duševnú krásu s eleganciou a ušľachtilosťou výrazu.

Andrea Verrocchio bol sochár a maliar. Pokračoval v snahách Donatella. Vo svojich dielach sa snaží prepojiť realizmus so psychologickou stránkou. Neveriaci Tomáš - 1466 - nahcádza sa vo Florencií. Snaží sa nielen o anatomické prepracovanie postáv ale snaží sa tiež vystihnúť moment kedy sa neveriaci Tomáš presviedča o zmŕtvych vstaní Ježiša. Pôsobivosť obrazu je komunikáciu medzi Ježišom a Tomášom. Bartolomeo Colleoni - jazdecký pomník, Benátky. Na rozdiel od Donattelovho jazdeckého pomníka sa vyznačuje väčšou monumentalitou a živším dynamickým pohybom.

Michelangello Buonarotti Patrí k sochárstvu vrcholnej a neskorej renesancie. Svojou tvorbou predznamenáva baroko. Študoval vo Florencií v dielni maliara Girlandaia. Pôsobí u rodiny Medici kde sa zoznamuje so starými antickými dielami. Neskôr pôsobí tiež v Padove a neskôr pôsobí v Ríme. Do Ríma ho povoláva pápež Július II., ktorý ho zahŕňa objednávkami. Niektoré z nich neboli dokončené z časových a finančných dôvodu. Stredobodom jeho tvorby je ľudská figúra, ktorú skúmal po anatomickej stránke, venoval sa aj pitvám, zaoberal sa dynamikou a pohybom ľudského tela, čo sa prejavilo nielen v sochárstve ale aj v maliarstve. Inšpiruje sa antikou a jeho tvorba prechádza do vlastného osobitého štýlu, ktorý je založený na výraze, dramatickosti, pohybe a monumentálnosti. Postupne jeho diela nadobúdajú čoraz väčšiu expresivitu. Jeho kompozície vychádzajú z trojuholníka avšak postupne sa uvoľňuje a je podriadená pohybu a výrazovej sile.

Pieta - toto dielo je v chráme sv. Petra v Ríme. Vytvoril tu trojuholníkovú kompozíciu, ktorú tvorí postava sediacej panny Márie zahalenej do ťažkej masívnej drapérie a horizontálne umiestnenej postavy Ježiša Krista. Dávid - je jedným z jeho najvýznamnejších diel. Vytesal ho z poškodeného bloku mramoru vysokého 4m a zameriava sa najmä na anatomickú stránku, využíva kontrapost - prenesenie váhy tela na jednu nohu. Zobrazil Dávida v chvíli keď sa chystá vystreliť z praku pri čom nezobrazuje vrcholný dynamický moment ale moment sústredenia a rozvahy.

Michelangelo odchádza z Florencie do Ríma kde je poverený tvorbou náhrobku pre Júliusa II. Tento náhrobok mal byť koncipovaný ako monumentálne dielo a mal obsahovať 40 postáv. Tento náhorobk sa stal príčinou Michelangelovho trápenia a snažil sa ho dokončiť viac ako 40 rokov. Dominantou je postava Mojžiša, ktorá meria cez dva metre (v nadživotnej veľkosti). Michelangelo sa snažil zobraziť Mojžiša v momente hnevu kedy sa chystá rozbiť dosky 10 prikázaní. Využíva tu skrutkovitý (šraubovitý) pohyb, ktorý označujeme ako figura serpentinata.

Praktické informácie pre návštevníkov Florencie

Pri návšteve Florencie je dôležité mať na pamäti niekoľko praktických informácií. Florencia je dostupné mesto, do ktorého sa dá dostať rôznymi spôsobmi. Leteckú dopravu Viedeň - Florencia/Bologna - Viedeň. letisko - BA. Miestnu dopravu podľa programu. Všetky mestá majú dobrý systém mestskej a prímestskej dopravy. Taxi služba je v Taliansku na veľmi dobrej úrovni. Ceny sú rozdielne počas dňa a v čase nočnej služby. Extra poplatok sa platí pri objednaní taxíka cez telefón. Skôr ako nastúpite, zistite si cenu. Taxíky bez taxametra radšej nepoužívajte.

Ak sa rozhodnete cestovať do Taliansku autom, pripravte sa na to, že na niektoré miesta sa dostanete len veľmi ťažko. Historické centrá miest, najmä Florencie a Sieny, nie sú dobre prispôsobené pre automobily, prípadne do niektorých častí historických centier sa vôbec s autom nedostanete. Pri cestovaní vlastným autom si najmä dávajte pozor v akom čase cestujete a to platí najmä pre väčšie mestá. Ak pricestujete do Talianska lietadlom, môžete využiť služby požičovní automobilov. Na viacerých miestach sa nachádzajú ich pobočky, kde si môžete spokojne požičať automobil a ísť spoznávať krajinu.

Okrem toho, že Taliansko je krajinou skvelého jedla, vína a nádherného umenia, je aj oblasťou, v ktorej si môžete nakúpiť rôzne módne kúsky a kvalitné potraviny. Najmä vo väčších mestách ako sú Rím, Miláno alebo Florencia nájdete veľké množstvo značkových butikov, či malých obchodíkov, v ktorých nájdete zaujímavé kúsky. Ak ste nákupnou maniačkou, Taliansko je ideálne pre vás, už o niečo menej pre vašu peňaženku.

Medicejská kaplnka v kostole San Lorenzo je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Florencie. Jej história, spojená s mocným rodom Mediciovcov, a umelecké diela, vrátane prác Michelangela Buonarrotiho, ju robia jedinečným miestom pre milovníkov umenia a histórie.

Tabuľka: Významné osobnosti rodu Mediciovcov

Nezabudnite si pozrieť video o histórii a umení Medicejskej kaplnky:

tags: #medicejska #kaplnka #v #kostole #san #lorenzo