Prvý preklad bol grécky. S postupom kresťanských misií vznikali iné jazykové verzie, ktoré často mali silný vplyv na samotné jazyky (napr. gréčtina: V 3. stor. pred Kr. počas židovskej gréckej diaspóry v Egypte už Židia nedostatočne rozumeli hebrejčine, preto v tomto čase došlo k prekladu Starého zákona do gréčtiny (Septuaginta).
Codex Sinaiticus, jeden z najstarších rukopisov Biblie
Historický Vývoj Prekladov Biblie
- Hieronymova Vulgáta (5. stor.)
- Alkuinova Biblia (8. stor.)
- Od r. 1965 pracovala pápežská komisia na novom preklade: Neovulgáte (Nova Vulgata), ktorý v r.
- Kamaldulská Biblia: kamaldulskí mnísi v Nitre alebo v Červenom Kláštore; v prvej polovici 18.
- staročeský preklad (?
- Kralická Biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad.
- Prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu v roku 1613.
- Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie.
- Významná jazyková pamiatka, slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv.
- Svätováclavská Biblia (18.
- Biblia pauperum (=Biblia chudobných): skrátený Nový zákon s kopou obrázkov, najmä v 14. a 15.
- stredoveké preklady (Heliand, Otfrid a pod.
- Martin Luther (od roku 1522): prvý nem.
- 16. stor. (H. Emser, J. Eck, J. J. Wiclif (14.
- Great Bible (1539): z poverenia T.
- zač. 12. stor. : prvý fr.
- Lyonská Biblia (15. stor.): prvá tlačená fr.
- preklad od J. Calvina, P. R.
Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“
Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu - tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu.
Večera v Emauzách od Rembrandta
Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“
Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje - vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom - nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi.
Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“
Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti.
Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo. Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy).
Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv.
Prečo sa KJV líši od moderných prekladov?
tags: #medzinarodna #anglicka #biblia