Michalovce a slovenské tradície: Zemplínsky jarmok, Veľká noc a zvyky

Tretí augustový víkend každoročne patrí v Michalovciach obľúbenému Zemplínskemu jarmoku. Centrum Michaloviec bude žiť jarmočnou atmosférou od piatkového rána. Program na Námestí slobody odštartuje o 10:00 hod vystúpením miestnych folklórových skupín. Po slávnostnom otvorení bude pokračovať divadlom či živou hudbou.

Jeho 54. ročník sa uskutočnil v piatok 15. a v sobotu 16. augusta. Tradičné podujatie oficiálne odštartovalo o 14:30 hod., a to vztýčením vlajky pred mestským úradom. Následne sa sprievod presunul mestom na Námestie Slobody, kde michalovskí duchovní udelili jarmočné požehnanie.

Motorkári sa počas dňa schádzali na parkovisku na Štefánikovej ulici. Odtiaľ vyštartovali na prejazd michalovskou pešou zónou o 17:00 hod.

Zdroj foto: michalovce.sk

Program a sprievodné akcie

O zábavu sa počas piatkového dňa a večera postaralo viacero kapiel. Pred návštevníkov predstúpila kapela Ronan Warg, zoskupenie Štefan, Štec & Fajta či skupina Vidiek. Pestrý program bol nachystaný aj na sobotu.

Námestie osloboditeľov sa počas jarmoku zmenilo na Uličku remesiel, ktorá sa tiahla od budovy okresného úradu smerom k centru. Výrobky tu ponúkalo približne 40 remeselníkov. Návštevníci sa mohli tešiť aj na chovateľskú výstavu drobných zvierat na pozemku vedľa budovy mestského úradu. V piatok sa uskutočnil aj 3. ročník Súťaže silákov. Nadšenci športu si mohli v sobotu užiť Michalovské futbalové majstrovstvá hráčov nad 50 rokov, ktoré sa konali v areáli Základnej školy na Okružnej ulici.

Pre návštevníkov bolo k dispozícii približne 60 stánkov s rôznym tovarom. Občerstvenie ponúkalo 17 stánkov.

Dopravné obmedzenia

Dopravné obmedzenia začali pre prípravy podujatia už o deň skôr. V piatok od 17:00 hod. do nedele do 09:00 hod. bola úplne uzavretá časť Ul. Alexandra Markuša.

Dočasná obchádzková trasa bola vedená cez ulice Obrancov mieru, Karola Kuzmányho a Profesora Hlaváča.

Veľká noc a slovenské tradície

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine.

Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu - Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti.

Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka).

V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa.

Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista - Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka - šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno.

Veľká noc alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti.

K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka.

S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou.

Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov.

Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl.

Veľkonočné dni a ich zvyky

KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V te...

ZELENÝ ŠTVRTOK podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odviezli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky, vychádzajúce z predstavy o potrebe magickej ochrany ľudí i hospodárstva (napríklad vyvolávaním hluku rapkaním na rapkáčoch) pred nadprirodzenými silami, ktoré sa mali aktivizovať na začiatku jarného obdobia.

VEĽKÝ PIATOK je kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku.

BIELA SOBOTA je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou.

VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou). Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe obyčajové praktiky.

Tabuľka tradičných veľkonočných jedál podľa regiónov Slovenska

Aj keď sa ľudia rozdeľujú pomyselne na dva tábory, niektoré zvyky a tradície na Slovensku ešte stále sú.

tags: #michalovce #jedal #svatenie #hradok