Rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach, situovaný pri autobusovej stanici, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V listine z roku 1314 sa uvádza, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii. Tento gotický chrám bol postavený ešte pred týmto rokom a jeho dnešný vzhľad je výsledkom najmä barokovej prestavby z 18. storočia.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na dejiny tohto významného kostola a na úlohu, ktorú v Michalovciach zohrali redemptoristi.
Založenie a vývoj mesta Michalovce
Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. Priaznivá poloha Michaloviec na brehu Laborca a križovatke ciest, pomohla prerásť dedine v mesto. Stalo sa tak pravdepodobne v 13. storočí, lebo už v roku 1290 sa spomína v Michalovciach fara a kostol zasvätený Panne Márii.
V listine z roku 1314 je doložené, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii. Tento gotický chrám, samozrejme, vybudovali ešte pred týmto rokom. Dnešný vzhľad kostola je pritom výsledkom najmä barokovej prestavby (18. storočia). Až reforma z roku 1871 im priznala štatút „malej“, neskôr „veľkej obce“. Ich snaha zaznamenala úspech až v období existencie vojnovej Slovenskej republiky - štatút mesta bol Michalovciam priznaný na zasadnutí slovenskej vlády dňa 14. júna 1944.
História kostola Narodenia Panny Márie
Nový kostol, zasvätený Panne Márii, dali v Michalovciach koncom 13. storočia postaviť páni z Michaloviec (Nagymihályiovci). Chrám sa nachádzal vo vtedajšom centre, neskôr zrejme stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska). V 16. - 18. storočí chrám niekoľkokrát zmenil „majiteľa“ (striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom). Koncom 17. storočia bol poškodený a vypálený. V 18. storočí ho na podnet patróna - grófa Imricha Sztárayho - obnovili.
Do dnešných dní sa zachoval gotický zvon v kostolnej veži, v interiéri chrámu možno vidieť gotické pastofórium, neskororenesančný epitaf neznámeho šľachtica, barokový oltár z roku 1721 s mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie (oltár sem previezli z jezuitského kostola v Užhorode), pamätnú dosku (ako spomienku na obnovu kostola) z roku 1749, rokokovú kazateľnicu či patronátnu lavicu z 19. storočia.
Zvedavosť dnes vyvolávajú tunajšie krypty, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré vraj mali koncom 18. storočia v útrobách kostola ukryť sprisahanci proti panovníkovi.
V roku 2014 si okrúhle - 700. výročie prvej písomnej zmienky pripomenie aj michalovský rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie pri autobusovej stanici.

Kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach.
Stavebný vývoj kostola
- Gotické obdobie: Z gotickej stavby pochádza obvodové murivo presbytéria a lode, spevnené opornými piliermi na vonkajšej strane.
- Južná dvojpodlažná stavba oratória: Ku gotickej stavbe pričlenili pravdepodobne ešte koncom 15. storočia južnú dvojpodlažnú stavbu oratória, a to medzi poslednými dvoma opornými piliermi polygonálneho presbytéria.
- Baroková prestavba: Do pôdorysu pozdĺžneho gotického jednoloďového kostola s polygonálne uzavretým presbytériom postavili v roku 1749 barokové, do priestoru stiahnuté piliere, medzi ktorými vznikli postranné oltárne výklenky, napojené veľkými arkádami na loď.
Interiér kostola
- Hlavný oltár: Barokový z roku 1720, po zrušení jezuitskej rehole odkúpený z jezuitského kostola v Užhorode, s dvojitou predelou.
- Kazateľnica: Zo stucco lustra, jej prehýbané rečnište s reliéfom a okrídlenými hlavičkami anjelov dosadá na kariatídnu postavu malého anjela.
- Náhrobok: V interiéri kostola sa nachádza neskororenesančný náhrobok s postavou muža v brnení, kamenný z roku 1643.
- Pamätná doska: Pamätná doska obnovy kostola z roku 1749 je riešená na spôsob drapérie, ktorú držia vtáci, dolu sú pripevnené dva erby v rokajovej kartuši.
Vo veži sa nachádza gotický zvon z roku 1436. Záhadou však stále ostávajú krypty sakrálnej stavby, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola.
Pôsobenie redemptoristov v Michalovciach
Rímskokatolícka farnosť v Michalovciach má bohatú históriu, v ktorej zohrali významnú úlohu redemptoristi. Poďme sa pozrieť na ich pôsobenie a prínos pre duchovný život v tomto regióne.
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa, známa ako redemptoristi, bola založená v roku 1732 sv. Alfonzom Maria de Liguori. Jej poslaním bolo predovšetkým pracovať medzi najviac opustenými ľuďmi. Redemptoristi sú jedna z mála kongregácií, ktoré vznikli v latinskom katolíckom prostredí, ale počas svojho rozvoja sa stali viacobradovými.
Pražská provincia pomohla pri založení Varšavskej provincie, už od začiatku založenia provincie v Prahe bol zrak jej členov obrátený na Balkán. Veď väčšina misionárov - redemptoristov, ktorí v 19. stor. pracovali na Balkáne, boli českého alebo moravského pôvodu.
Po prvej svetovej vojne sa politická situácia trocha stabilizovala, ale zmenili sa politické pomery. Týmto sa pre „nové rehole“, teda i pre redemptoristov otvorilo nové pole pôsobnosti, na ktoré ešte pred prvou svetovou vojnou nemali prístup.

Blahoslavený Metod Dominik Trčka, významná osobnosť redemptoristov v Michalovciach.
Prvá komunita redemptoristov na Slovensku bola založená v jeseni 1921 v Stropkove. Jej členmi boli redemptoristi dvoch obradov. Gréckokatolícki redemptoristi sa však od príchodu do Stropkova pokúšali získať vhodné miesto, kde by mohli založiť samostatný kláštor.
Gréckokatolícki redemptoristi v Michalovciach
Gréckokatolícki redemptoristi začali pôsobiť v Michalovciach v jeseni 1931. Nový kláštor bol chápaný ako misijné centrum, kde by boli formovaní misionári nielen pre územie Východného Slovenska, ale aj pre východnú Ukrajinu a Rusko. Pri kláštore bol postavený chrám Sv. Ducha.
Počas II. svetovej vojny hrozilo gréckokatolíckym redemptoristom vypovedanie z územia Slovenského štátu, pretože väčšina z nich bola českej národnosti. Keď bola v decembri 1945 založená a v marci 1946 promulgovaná michalovská gréckokatolícka viceprovincia redemptoristov, za jej prvého protoigumena bol menovaný o. Metod Dominik Trčka.
Nárast členov priniesol zvýšenie počtu misijných prác a rozmach tlačového apoštolátu. Toto všetko však nástupom komunistov bolo postupne obmedzované a nakoniec zlikvidované.
Ešte v júli 1948 sa na základe rozhodnutia Povereníctva vnútra uskutočnili prehliadky kláštorov baziliánov v Prešove a Trebišove, sestier služobníc v Prešove a redemptoristov v Michalovciach i Stropkove.
Predzvesťou likvidácie gréckokatolíckych redemptoristov zo strany komunistov boli domové prehliadky a prenasledovanie členov kláštora. Najväčšou pohromou však bola informácia o rušení michalovskej viceprovincie redemptoristov.
Existenciu michalovskej gréckokatolíckej viceprovincie redemptoristov sa snažila zachrániť aj Apoštolská internunciatúra v Prahe, ktorá bola o celej záležitosti podrobne informovaná. Jej intervencia však zostala nevypočutá.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii redemptoristov v Michalovciach:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1732 | Založenie Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa sv. Alfonzom Maria de Liguori |
| 1921 | Založenie prvej komunity redemptoristov na Slovensku v Stropkove |
| 1931 | Začiatok pôsobenia gréckokatolíckych redemptoristov v Michalovciach |
Pôsobenie redemptoristov v Michalovciach, hoci poznačené aj obdobím prenasledovania, zanechalo hlbokú stopu v duchovnom živote mesta a okolia. Ich prínos bol významný nielen v oblasti misijnej činnosti, ale aj v kultúrnom a spoločenskom živote.
tags: #michalovce #rimskokatolicky #kostol