Na svete existuje len zopár umeleckých diel, ktoré sú okamžite rozpoznateľné. Medzi ne nepochybne patrí súsošie Matky s mŕtvym Synom v náručí - Michelangelova Pieta.
Michelangelova Pieta v Bazilike svätého Petra.
Vznik a história diela
Michelangelo vytvoril jednu z najznámejších a najpôsobivejších piet na objednávku francúzskeho kardinála Jeana Bilhèrema da Lagraulasa na základe zmluvy z 27. augusta 1498. V tom čase mal Michelangelo iba 23 rokov. Pôvodne sa súsošie nachádzalo v blízkosti hrobu objednávateľa, teda v Kostole sv. Petronely v Ríme, situovanom južne od „starého“ Chrámu sv. Petra. Až o pár rokov neskôr, v roku 1519, preniesli Pietu do dnešného Chrámu sv.
Ako umelecký šperk, v roku 1517, „Pieta“ bola prenesená do novobudovanej Baziliky svätého Petra, kde sa dá vidieť dodnes. Denne je obdivovaná tisíckami pútnikov a turistov. Nie sú známe historické fakty o jej ďalšom premiestňovaní, takže môžeme predpokladať, že od 16. storočia Baziliku už nikdy neopustila? Iba v rokoch 1964-66 opustila Vatikán, na dva roky bola zapožičaná na svetovú výstavu v New Yorku.
V umeleckom svete existujú diela, ktoré prekonávajú čas a priestor, a jedným z nich je nepochybne Pieta od Michelangela Buonarrotiho. Svoj talent začal rozvíjať už ako 12-ročný v rodine Mediciovcov, kde študoval maliarstvo, sochárstvo, filozofiu a históriu.
Nasledujúci rok ho kardinál Jean de Bilhères, francúzsky vyslanec pri Svätej stolici, poveril vytvorením sochy Panny Márie, smútiacej nad mŕtvym telom syna Ježiša. Dielo ponesie názov „Pieta“ a má byť prvým, ktorým si autor urobí renomé po celom Ríme. Aj v zmluve medzi Michelangelom a kardinálom sa píše, že „Pieta“ má byť: „krajšia než akékoľvek iné mramorové dielo v Ríme a taká, že ju iný majster našej doby nepredčí“.
Majstrovské dielo vysoké 174, široké 195 a hlboké 69 cm, je v jubilejnom roku 1500, bez ceremónií, vystavené v neveľkom kostole Santa Petronilla, stojaceho vedľa starej Konštantínovskej baziliky. Súsošie ihneď všetkých fascinovalo a vzbudilo senzáciu.
Znalci umenia sa zhodujú v tom, že „Pieta“ 23-ročného génia Michelangela je odlišná od všetkých iných a vysoko ich prevyšuje dynamikou, jemnosťou línií, plastickým stvárnením tvarov tela a záhybov látok. A hlavne ich prevyšuje vnesením myšlienky a citu do kameňa. Vďaka „Piete“, Michelangelo sa okamžite dostal do centra pozornosti.
Historik Giorgio Vasari, žijúci v 16. storočí, napísal: „Je to socha, v ktorej sa zračí všetka sila a moc umenia, preto nech si žiadny sochár alebo ktorýkoľvek iný významný umelec nemyslí, žeby niekto mohol vytvoriť dielo s podobnou kresbou a pôvabom.
Význam a charakteristika diela
Michelangelovi sa podarilo vložiť do kameňa nevídanú prirodzenosť, obe telá sa prelínajú s dojemnou intimitou. Je to presne tak ako tvrdia znalci umenia, Michelangelova „Pieta“ nezobrazuje iba jediný okamih, trúchlenie nad smrťou. Zobrazuje život a smrť, jedno i druhé.
Keď sa pozriete na súsošie, nevnímate iba nárek matky nad zmučeným telom dospelého syna. Zahľadíte sa do tváre Panny Márie a zistíte, že vyzerá príliš mlado, nie ako matka 33 ročného syna. Ďalšie čo vám udrie do očí, sú nezachované proporcie. Telo Krista, telo dospelého muža, v porovnaní s telom matky, malo by byť oveľa väčšie. Neexistuje žiadny iný spôsob, pri ktorom by pri zachovaní proporcií tiel dosiahol takúto prirodzenú polohu mŕtveho tela, extrémnu symboliku a emotívnu silu. Dielo naozaj útočí na city, núti k zamysleniu a vyvoláva súcit.
Jednou z najkrajších častí súsošia, myslím si, je spôsob, akým matka zdvíha rameno mŕtveho tela a pritláča si ho na hruď, je v tom toľko citu,..... Extrémnu mladosť matky v porovnaní s jej synom zvolil Michelangelo teda práve preto, aby čo najlepšie vykreslil jej čistotu.
Historici umenia, ktorí sa sústredia na formálnu stránku Piety, hovoria o dokonalej jednote figúr. Postava Krista, ktorá leží priečne v Máriinom lone, je excelentne prepojená s krásne traktovanou drapériou odevu Panny Márie. Umelec tak dosiahol spojitosť, previazanie dvojice postáv. Ide o symbiózu nielen hmoty, ale aj ducha.
Tváre Panny Márie a Ježiša sú veľmi mladé. Zvlášť Panna Mária je až mysticky krásna, vyjadruje tichý, pokojný smútok. Vysvetlil ho sám Michelangelo: „Sviežosť a kvet mladosti sa u nej (Božej Matky) zachovali nielen prirodzeným spôsobom, ale možno aj prispením Božím, aby sa svetu dokázalo trvalé panenstvo a čistota Matky.
Dodatočne. Dôvod na signovanie diela spomína Michelangelov súčasník Giorgio Vasari (1511 - 1574), autor Životopisov najvýznamnejších maliarov, sochárov a architektov. Je tu ešte jedna zaujímavosť, z diaľky ju neuvidíme, „Pieta“ je jediné dielo pod ktoré sa Michelangelo podpísal. Na ramennej páske (šerpe) Panny Márie možno vidieť podpis "MichealAngelvs Bonarotvs florentinvs Faciebat", teda: „Michelangelo Buonarroti Florenťan ju vytvoril".
Životopisec Ascanio Condivi prináša o podpise príbeh. Pred „Pietou“ stáli dvaja ľudia a obdivovali sochu. Michelangelo si vypočul ich rozhovor. Diskutovali aj o tom, kto je tvorcom toľkej nádhery. Jeden z nich vyslovil názor, že to bol sochár Christoforo Solari. Mladého, a v tej dobe medzi verejnosťou ešte málo známeho Michelangela to rozľútostilo natoľko, že sa do kaplnky v noci vkradol a vyrezal svoje meno na šerpu. Žiadne iné svoje dielo už potom nepodpísal, považoval to za slepú márnivosť.
Mala som ju možnosť vidieť naživo a musím priznať, že som bola prekvapená jej „malosťou“, i keď som poznala jej rozmery. Možno to bolo spôsobené umiestnením v nie práve vhodnom priestore, kde sa akoby stráca. Napriek tomu vo mne zanechala nezabudnuteľný dojem, obdiv k Michelangelovmu majstrovstvu a zároveň pocit pokoja, nádeje a... piety.
MICHELANGELOVA PIETÀ: Majstrovské dielo renesančnej sochárskej tvorby
Poškodenie a reštaurovanie
Pred piatimi desaťročiami poškodil sochu psychicky chorý človek. Stalo sa tak potom, ako ju v roku 1972 vandalsky poškodil istý duševne chorý Austrálčan. S výkrikmi: „som Ježiš Kristus, vstal som z mŕtvych“, pätnásťkrát udrel kladivom do nosa a prstov Márie, kým sa ho podarilo zastaviť. Poškodenie bolo vážne, ale socha bola starostlivo a dôkladne zreštaurovaná.
Áno, v dejinách, ale i v súčasnosti je mnoho príkladov podobných deštruktívnych snáh. Za každým takýmto útokom sú však iné pohnútky a páchateľmi nemusia byť len psychicky narušení jednotlivci. Ľudí môžu viesť aj spoločensko-kultúrne či ideologické dôvody. K nim patrilo už stredoveké obrazoborectvo alebo ničenie umeleckých diel počas Francúzskej revolúcie.
Bazilika svätého Petra
Umiestnenie jednej z najznámejších cirkevných stavieb kresťanského sveta je úzko späté s miestom posledného odpočinku apoštola Petra.
Píše sa rok 64 a Rím sa zmieta v plameňoch rozsiahleho požiaru, ktorý zničil takmer tri štvrtiny mesta. Z jeho založenia sú obvinení kresťania, a tak cisár Nero začína jednu z najrozsiahlejších razií proti vyznávačom tejto viery. Mnohí z nich, v obavách pred istou smrťou na popravisku, hľadajú spásu v úteku a masovo opúšťajú mesto. Medzi nimi je aj apoštol Peter, najvernejší a najobľúbenejší z Kristových učeníkov. Podľa legendy sa mu však počas cesty na Via Appia zázračne zjaví Ježiš a v odpovedi na otázku “Domine, quo vadis?” ho podnieti k návratu späť do Ríma, aby tu podstúpil mučenícku smrť. Nedlho na to je Peter ukrižovaný na úpätí vatikánskeho pahorku v miestach, kde sa dnes rozprestiera známe námestie sv. Petra.
O necelé tri storočia po Petrovom ukrižovaní vyrástla z príkazu pápeža Silvestra I. Konštantína Veľkého v miestach jeho hrobu bazilika. Pôvodná päťloďová stavba sa čoskoro stala nielen dôležitým pútnickým miestom kresťanov, ale pod jej strechou sa konali aj všetky významné cirkevné ceremónie.
Bazilika svätého Petra vo Vatikáne.
Až pápež Július II. našiel odvahu a aj napriek veľkým protestom veriacich sa rozhodol zvyšky starej baziliky zvrhnúť. Na mieste pôvodnej baziliky nechal postaviť úplne novú katedrálu, ktorá dominuje námestiu sv. Stavba bola začatá v roku 1506 a pretiahla sa na dlhých 120 rokov. Podieľali sa na nej najvyznamnejší umelci svojej doby, medzi nimi aj Raphael, B. Peruzzi, Antonio da Sangallo či Michelangelo. A tak nie je divu, že katedrála sv. Petra je dodnes pýchou Vatikánu.
Podobne pôsobivý je ale aj interiér baziliky, ktorý zdobí celý rad vzácnych diel. Medzi nimi vyniká nezabudnuteľná Michelangelova Pieta. Pri pozornejšom pohľade si môžeme všimnúť na šerpe, zdobiacej Máriino poprsie, nápis “Toto zhotovil Michelangelo Buonarroti Florentský”. Pôvodne mala byť Pieta ozdobou hrobu francúzskeho kardinála Jeana de Billhera, na svoje dnešné miesto bola prenesená až o storočie neskôr.
Ústredným bodom baziliky je pápežský oltár, stojaci nad údajným hrobom sv. Petra. Spoznáme ho podľa tridsať metrov vysokého bronzového baldachýnu, ktorá predstavuje majstrovskú prácu zo 17. storočia. Jej autorom je Bernini, umelec, s ktorého dielami sa v priestoroch baziliky stretneme asi najčastejšie. V apside za ním stojí trón sv. Petra, na ktorom sedával apoštol v čase svojho pobytu v Ríme.
Zaujímavosti o Bazilike svätého Petra
- Bazilika stojí na mieste umučenia apoštola Petra.
- Stavba najznámejšej baziliky sveta trvala takmer 120 rokov.
- Dominantou chrámu je aj bronzová socha svätého Petra z 13. storočia.
- Sochu Michelangelovej Piety ochraňuje sklená výplň potom, čo ju v roku 1972 sekerou poškodil jeden z návštevníkov.
S týmito vedomosťami, naštudovanými pred cestou do Ríma, vstupujeme do Baziliky sv. Petra a stojíme pred „Pietou“. Presnejšie, delí nás od nej asi 6 metrov, a navyše, je za nepriestrelným sklom. Bola určená do menšieho prostredia, v obrovskej Svätopeterskej bazilike sa takmer stráca. Aj na vzdialenosť ktorá ma delí od súsošia, cítim emotívnu silu, nehu a lásku, s akou Mária drží vo svojom lone telo mŕtveho Krista, práve zložené z kríža. Skalný výbežok, na ktorom sedí Bohorodička, znázorňuje horu Kalváriu.
Dielo sa však nezaobišlo bez kritiky, najmä kvôli mladému veku, v ktorom je zronená Mária zobrazená. Michelangelo to zdôvodnil takto: „Sviežosť a kvet mladosti sa u nej zachovali nielen prirodzeným spôsobom, ale možno aj prispením Božím, aby sa svetu dokázalo trvalé panenstvo a čistota Matky. U Syna to nebolo treba, skôr naopak, ak sa malo ukázať, že Syn boží vzal na seba ľudskú podobu a že okrem hriechov podliehal všetkému, čomu je vystavený obyčajný človek.“
Michelangelova Pieta je nepochybne jedným z najväčších umeleckých diel všetkých čias.
tags: #michelangelo #pieta #chram #svateho #petra