V katolíckej cirkvi má svätá omša ústredné postavenie ako najdôležitejší liturgický obrad. Počas tohto obradu zohrávajú kňaz a biskup špecifické úlohy, ktoré sú spojené s hlbokou symbolikou a významom. Tento článok sa zameriava na miesto, kde sedí biskup a kňaz počas svätej omše, a na jeho názov a význam v kontexte katolíckej cirkvi.
Svätá omša je komplexný úkon, ktorý v sebe spája vnútornú i vonkajšiu úctu k Bohu a posvätenie človeka. Je to nielen pripomienka Kristovej obety, ale aj akt, ktorý veriacich spája s Bohom a navzájom medzi sebou.
Úloha kňaza a biskupa
Kňaz a biskup zohrávajú počas svätej omše nezastupiteľné úlohy. Kňaz je pri slávení omše zástupcom Krista, konajúcim v jeho mene. Biskup, ako nástupca apoštolov, má plnosť kňazstva a jeho prítomnosť dodáva omši osobitnú slávnostnosť a autoritu.
Keď ma kňaz zastupuje, neúčinkuje on, ale Ja skrze neho. Jeho priania sú mojimi želaniami.
Počas pontifikálnej tridentskej omše koná biskup alebo kardinál neustále „in persona Christi capitis“, čo kňaz robí iba pri premieňaní. Má pri tom plnosť kňazstva. Preto všetky použité gestá nie sú prehnané, pretože cez osobu biskupa patria samotnému Kristovi. Nič nemôže byť totiž prehnané, ak ide o oslavu Boha. Keďže biskup pri pontifikálnej omši koná takmer vždy v „osobe Krista hlavy“, tak ani omša nie je tak centralizovaná okolo oltára, ale skôr okolo biskupa.
Missa prelatizia
Jednou z takýchto omší je tzv. Missa prelatizia, čo je vlastne „nízka prelátska omša“, respektíve tichá biskupská omša (Low Mass said by a bishop). V takomto prípade si biskup pod ornát neoblieka obvyklú (na pontifikálnych omšiach prítomnú) tunicellu a dalmatiku, ktoré v spojení s ornátom symbolizujú plnosť kňazského svätenia. Oblečený je teda ako kňaz, no navyše má na albe nasadený pektorál (náprsný kríž) a na ruke biskupský prsteň.
Biskupovu hlavu by mal zdobiť fialový biret a solideo. Pri tejto forme biskup nepoužíva mitru a ani berlu, hoci na niektorých dostupných fotografiách som si všimol, že kardináli pri tejto omši mitru predsa len použili. Biskup si (okrem zádušných omší) neoblieka manipul pred omšou, ale nasadí si ho počas stupňových modlitieb, keď pri päte oltára dokončí modlitbu Indulgentiam. Asistovať by mu mali dvaja alebo traja asistenti, nemusia to byť nevyhnutne kňazi. Na sedenie biskupa sa používa prenosný (skladací) stolec nazývaný faldistórium.
Missa solemnis/cantata „coram episcopo“
Existuje i forma sv. omše, ktorej sa biskup zúčastňuje, ale sám ju neslúži. Vtedy hovoríme, že sv. omša je slávená „coram episcopo“ - pred biskupom. Existujú dve možnosti: biskup na tróne s pluviálom a mitrou na hlave alebo biskup na tróne v chórovom odeve, prípadne aj v cappe magne. Druhá možnosť je jednoduchšia a tú by som tu skúsil aj v krátkosti opísať.
Diecézny biskup (alebo kardinál) sedí na evanjeliovej strane na tróne, ideálne s baldachýnom vo farbe omše; alternatívou pre kľačadlo je vankúš vo farbe omše. Vedľa biskupa by mali sedieť dvaja vyššie postavení klerici. Zásadným pravidlom je, že pred biskupom sa kľaká na ľavé koleno, hneď po tom, čo sa štandardne pokľakne pred oltárom.
Biskup sa modlí stupňové modlitby pri úpätí oltára spolu s celebrantom. Modlitbu Confiteor má hovoriť kňaz napoly obrátený k Svätostánku a napoly k biskupovi. Biskup číta všetky antifóny (Introit, Gradual, Aleluja, Offertorium, Communio), ako aj Gloriu „na tróne“ z druhého misála, ktorý mu je držaný spolu s bugiou (malou prenosnou sviečkou). Ak by tu boli prítomní kanonici, tak päťkrát počas omše (Kyrie a Gloria, vyznanie viery, Sanctus, Agnus Dei) stoja pred svojím biskupom (ordinárom diecézy) v kruhu a modlia sa tieto časti spolu s ním.
Kadidlo požehnáva biskup pri tróne, po čom sa prinesie celebrantovi pri oltári - asistencia s kadidlom pred biskupom kľačí, biskup ho nakladá a žehná posediačky. Po incenzovaní oltára a celebranta príde thurifer k trónu, kde kadidlo odovzdá klerikovi pri biskupovi a ten incenzuje biskupa. Biskup udeľuje (v Missa solemnis) požehnanie subdiakonovi po lekcii a diakonovi pred evanjeliom. Počas tohto najsvätejšieho aktu kľačí biskup bez biretu a solidea (na druhom kľačadle, respektíve faldistóriu) v strede pod oltárnymi stupňami a v tichosti tu adoruje. Subdiakon sa posunie na stranu epištoly, mierne natočený na biskupa, aby k nemu nestál chrbtom. Posledné požehnanie udeľuje samozrejme biskup a to štandardným spôsobom vlastným biskupovi.
Slávnostná pontifikálna omša
Pri slávnostnej biskupskej omši rozlišujeme skutočnosť, či sa na dotyčného preláta vzťahuje tzv. právo trónu. Právo užívať trón (na evanjeliovej strane) má biskup s príslušnou jurisdikciou, teda napríklad diecézny biskup ako ordinár. Taktiež arcibiskup kdekoľvek vo svojej arcidiecéze a kardinál všade vo svete okrem Ríma, nehovoriac o jeho prípadnom titulárnom kostole v Ríme. Biskup mimo svojej diecézy užíva prenosný (skladací) stolec faldistórium. Nás bude však zaujímať forma, kedy biskup užíva právo trónu.
Biskupský trón by mal byť prikrytý látkami vo farbe omše a podľa možnosti zastrešený baldachýnom. V blízkosti trónu by mal byť dostupný vankúš, na ktorý si biskup pokľakne počas vyznania viery. Po oboch stranách trónu je potrebné umiestniť dve sedadlá pre diakonov trónu a po biskupovej pravici ešte jedno sedadlo pre presbytera asistenta (pomocného kňaza). Oproti trónu, na epištolovej strane, sú miesta pre omšového diakona a subdiakona a ďalšiu asistenciu.
Katolícka svätá omša (2002)
Oltár, na ktorom sa má slúžiť slávnostná pontifikálna omša, osvecuje sedem sviec - tri na epištolovej strane, tri na evanjeliovej strane a jedna vyššia svieca v strede, umiestnená za oltárnym krížom. Na oltárnej menze je namiesto bežných omšových kánonických tabuliek umiestnená kniha Canon Missae Pontificalis, ktorá obsahuje modlitby prednášané pri oltári, od Aufer a nobis až po posledné evanjelium. Neobsahuje však vlastné modlitby a lekcie - to je doména misála.
Asistencia
Čo sa týka asistencie, tak na biskupskej omši sú prítomní omšový diakon a subdiakon, dvaja klerici v úlohe pomocných diakonov trónu, presbyter asistent, oblečený do pluviálu (pod ním má na rochete aj humerál odkazujúci na to, že posluhuje biskupovi), asistenti pre mitru, berlu, omšovú knihu, bugiu, gremiál a prípadný nosič vlečky cappa magna. Potom sú tu ďalší šiesti asistenti, ktorí posluhujú so sviecami; samozrejme nesmie chýbať krucifer v dalmatike, akolyti a thurifer. Na všetko dozerajú dvaja „biskupskí majstri ceremónií“, pričom prvý z nich reguluje celý obrad. Ceremoniár, ak je klerik alebo sám prelát, oblieka si na rochetu ešte superpeliciu. Toto zakrývanie rochety superpeliciou poukazuje aj na to, že asistuje prelátovi vyššej hodnosti. Okrem toho je superpelicia vhodnejšia pre liturgickú službu. U týchto ceremoniárov (kedysi hlavne u pápežských) môžeme občas zazrieť aj oblečenú zvláštnu naškrobenú rochetu alebo superpeliciu so vzorom griccia - cotta griccia alla Romana. Mimochodom, ceremoniári kedysi používali aj rôzne „ukazovadlá“ (aestel), ktorých rukoväť bývala často bohato zdobená. Nimi ukazovali alebo pomáhali biskupovi čítať omšové texty.
Ozrejmil by som ešte dve funkcie. Jednou z nich je minister de luce alebo bugista, ktorý drží bugiu - malý ručný svietnik so zažatou sviecou - používaný na osvetlenie textov, ktoré číta biskup. V duchovnej rovine je toto svetlo osvetľujúce texty aj symbolom Božieho slova. Ďalšou zaujímavou funkciou je gremialista, ktorý má na starosti gremiál (lat. gremiale), čo je liturgická pomôcka používaná zvlášť v biskupskej liturgii (v 14. storočí ho používali aj presbyteri) na ochranu liturgických rúch.
Prvotné praktické určenie gremiála sa neskôr posunulo do symbolickej roviny a tak sa pôvodne ľanová prikrývka začala zdobiť a vyvinula sa z nej tzv. „krásna plachta“, ako sa o nej hovorilo už v 13. storočí. Napokon gremiál úplne stratil svoju pôvodnú funkciu. Vo svojej zdobenej podobe sa kladie biskupovi na nohy počas toho, ako sedí na tróne, pričom si biskup naň pokladá svoje ruky, čím si ho aj pridŕža. Vo vstupnom sprievode sa gremiál nesie pred evanjeliárom. V súčasnosti sa ľanový gremiál predpisuje v dvoch formách: ako zástera pri posviacke kostola a oltára a pri umývaní nôh v omši Pánovej večere na Zelený štvrtok. Gremiál v tvare štvorca sa tiež používa pri ordinácii počas mazania rúk krizmou alebo aj pri birmovke.
Pokiaľ biskup slúži túto omšu vo svojej katedrále tak je pochopiteľné, že mu prednostne budú asistovať kanonici kapituly, ktorí sa okrem služby pri oltári s biskupom aj modlia. Aby som to zhrnul, tak summa summarum, okolo biskupa sa môže pohybovať pokojne aj asistencia o počte 20 ľudí.
Obliekanie biskupa a symbolika jednotlivých paramentov
Biskup sa prezlieka buď vo vyčlenenej kaplnke (secretarium) a k oltáru príde v sprievode už oblečený v liturgickom odeve alebo príde k oltáru oblečený v chórovom odeve a prezlieka sa priamo na tróne, pred očami veriaceho ľudu. V každom prípade sú na oltári nachystané všetky paramenty a to inverzne k poradiu, v akom sa odoberajú. Prikryté sú závojom v patričnej liturgickej farbe. Na tento účel sa môže použiť aj spomínaný gremiál.
Biskup si pred vstupom do chrámu oblečie svoj chórový odev a v prípade, že je biskupom na území svojej diecézy, tak aj (podľa vlastného uváženia) cappu magnu. Zároveň mu môžu byť už predom oblečené/obuté pontifikálne pančuchy a sandále, ktoré majú biskupovi pripomínať, že má vždy ochotne hlásať evanjelium. Inak sa tieto pančuchy a sandále bežne obliekajú/obúvajú pri procese odievania biskupa do liturgického odevu počas modlitby Tercie.
Biskup do chrámu vstupuje ako svetský pán, kde najprv pokropí vítajúcu asistenciu a potom chvíľu adoruje pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Loďou chrámu prechádza vo všetkej pompe, ťahajúc za sebou (max.) 7 metrovú vlečku. Lenže pri oltári, kde už na neho čaká časť asistencie s diakonom a subdiakonom, cappu magnu na znak pokory vyzlieka, doslova si od nej umýva svoje ruky a postupne si oblieka liturgický odev - rúcho Krista. Takto „oblečený do Krista“ biskup druhýkrát pristupuje k oltáru, aby začal eucharistické slávenie in persona Christi, viditeľnej hlavy tela, Cirkvi. Svetská moc totiž k oltáru nepatrí, na čo poukazuje aj akt pri vyzliekaní tejto súčasti chórového „šatníka“ biskupov a kardinálov.
Teologický odkaz na túto chórovú nádheru nájdeme v samotnom Svätom písme: „V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám“ (Iz 6,1). Cappa magna totiž symbolizuje presah človeka biskupským úradom, ktorý nosí a ktorý má od samotného Krista.
Počas prezliekania biskupa do liturgických odevov sa zároveň modlia a spievajú žalmy Tercie. Biskup by mal počas obliekania len meravo a odovzdane stáť, pričom len občas môže v niečom „pomôcť“. Všetko musí okolo neho urobiť asistencia. Toto správanie však nie je prejavom nadradenosti. Odkazuje na odovzdanosť Krista svojim katom, kedy Kristus len stál a oni ho spútali. „Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili a zviazali ho…“ (Jn 18,12)
Miništranti sú nastúpení pred biskupom, pričom každý jednotlivec drží jeden z paramentov a podáva ho asistencii pri tróne, ktorá biskupa oblieka. Postup obliekania je nasledovný:
- Ako prvý sa oblieka humerál alebo amiktus, ktorý symbolizuje prilbicu spásy. Taktiež pripomína ono ľanové rúcho, ktorým v dome Kaifášovom židia Pánu Ježišovi tvár zakryli a potom na neho volali: „Prorokuj nám, Kriste, kto ťa udrel!“ (Mk 14,65). Biskupovi ním zahaľujú hrdlo, ktoré je sídlom hlasu a plecia, ktoré sú oporou proti diablovi.
- Pokračuje sa albou, čo je dlhé ľanové rúcho s rukávmi, siahajúce od krku až k nohám. To pripomína ono biele rúcho, ktorým Krista Pána na potupu zahaliť kázal v dome svojom Herodes. Alba je ešte prepásaná cingulom, ktoré symbolizuje čistotu a posilu proti žiadostivosti tela.
- Na albu sa nasadzuje pektorál, v preklade náprsný kríž, ktorý má biskupovi pripomínať utrpenie Ježiša Krista a svätých mučeníkov.
- Nasleduje štóla, čo je dlhý pás látky vo farbe ornátu, ktorú biskupovi asistencia, po bozku vyšitého kríža, zavesí na krk. Tá pripomína onú reťaz, ktorú Pánovi Ježišovi po jeho odsúdení vložili okolo krku.
- Po štóle sa biskupovi oblieka jemná tunicella a dalmatika ako znak plnosti svätenia biskupa. Biskupská dôstojnosť totiž v sebe zahŕňa aj právomoc všetkých ostatných nižších s...
Pri slávení svätej omše je dôležité nielen to, kde sedí biskup a kňaz, ale aj s akým postojom a úctou pristupujú k tomuto posvätnému obradu. Miesto a úloha každého z nich má hlboký význam a prispieva k celkovému zážitku a duchovnému obohateniu veriacich.