Milosti pre Kočnera: Kto ho podržal?

Téma vzťahov medzi politikmi a kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom dlhodobo rezonuje slovenskou spoločnosťou. Otázky o tom, kto a prečo Kočnera podporoval, sú stále aktuálne, najmä v kontexte prebiehajúcich súdnych procesov a odhaľovania nových informácií.

Politické súvislosti a milosti

V sále odzneli mnohé argumenty, ktoré vysvetľujú, že situácia je vážnejšia, než si koalícia priznáva. Je dôležité pozerať sa s odstupom na udalosti. O to trpkejšie sa mi pozerá na to, že sa mnohí...

Béla Bugár v diskusii nepriamo priznal, že jeho koaliční partneri zariadili, aby sa parlamentom nezrušila aj milosť pre trestné činy spojené s Technopolom v kauzách, kde sa objavil aj Marián Kočner. „Ja som s Kočnerom nikdy nebol, čo nemôže povedať skoro nikto. Ale ak chcete v koalícii výsledok, musíte dosiahnuť kompromis.

Nič to však nemení na potrebe opakovať otázku o vzťahu Smeru a Kočnera: Akú a čím danú moc má Marián Kočner, že aj špičky najsilnejšej politickej strany musia robiť to, čo mu vyhovuje?

Glváč a jeho prepojenia

Martinovi Glváčovi sa darilo za Mečiara, za Dzurindu aj za Smeru. Širšia verejnosť si ho však všimla až vďaka korešpondencii s obvinenou Alenou Zsuzsovou. Vo vrcholnej politike je dvadsať rokov. Rozhodoval o miliónových nákupoch, kryl tunelovanie vojenských tajných služieb, povýšil Roberta Fica do hodnosti plukovníka. Väčšinu času však pôsobil nenápadne a jeho meno mnohým ľuďom nič nehovorilo.

Glváč patrí ku garnitúre, ktorá si vedela na seba zarobiť už za éry Vladimíra Mečiara, aby po jeho páde plynule pokračovala v Smere. Bratislavský právnik v 90. rokoch. Biznis i osobné priateľstvo ho spojilo s Fedorom Flašíkom, mužom, ktorý sa rád nechal označovať za „mediálneho mága“.

S Flašíkom podnikali v agentúre Donar, ktorá robila predvolebnú kampaň pre HZDS. Ako sa k tomu neskôr staval Glváč? V agentúre mal podľa svojich slov len minimálny podiel, zaujímal sa skôr o právnické veci a s hodinami vraj nič nemal. „To bola súkromná iniciatíva Fedora Flašíka, bral to asi len ako recesiu, Fedor je taký.

Glváč je hrdým držiteľom straníckeho preukazu Smeru s číslom 004. „Haščák vymenúva 5 akcionárov Smeru: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo. To, že je Glváč spomenutý v tandeme s Flašíkom, nie je náhoda. Obaja sa spoločne angažovali v Smere až do volieb 2006.

Ešte nedávno patril do neformálnej skupiny straníckych špičiek, ktorá si hovorila V4 a snažila sa koordinovať svoj postup pri rôznych témach. „Všimol som si, že sa stretávajú. Špičky Smeru Robert Fico, Robert Kaliňák a Martin Glváč v roku 2012.

Za druhej Dzurindovej vlády sa ľudia blízki Glváčovi dostali k lukratívnym pozemkom neďaleko Bratislavy (kauza Čierna Voda). Reportér Aktualít Marek Vagovič v knihe Vlastnou hlavou pripomína, ako firma LM-Real získala v roku 2004 vďaka reštituentom pozemky na Čiernej Vode. Išlo o klasickú machináciu okolo pozemkového fondu.

Reštituenti sa nevedeli domôcť svojich nárokov. Potom ich oslovila advokátka, že fond im pridelí pozemky neďaleko Bratislavy, ktoré od nich s primeraným ziskom odkúpi firma LM-Real. Firmu vlastnili Ľubomír Múčka a Soňa Chanečková. Novinári na tento prevod upozornili v roku 2008, keď bol Glváč štátny tajomník na ministerstve výstavby.

Bolo to v čase, keď sa riešila pozemková kauza Veľký Slavkov, na ktorej zarobili pre zmenu ľudia blízki Vladimírovi Mečiarovi. Glváč v tom čase opakoval, že nemohlo dôjsť k ničomu nečestnému - veď v roku 2004 vládla Dzurindova vláda. „Viete si predstaviť, že krajský predseda Smeru za vlády Mikuláša Dzurindu a SMK, ktorá ovládala pozemkový fond, by vedel vybaviť pre niekoho reštitúciu?

Jedno vysvetlenie tu však bolo. Glváč mal blízke vzťahy s rodinou Ľudovíta Kavjaka, ktorý bol v čase prevodu pozemkov na Čiernej Vode poradcom šéfa pozemkového fondu Františka Hideghétyho z SMK.

Ako už bolo uvedené: v čase kauzy Čierna Voda pôsobil Glváč ako štátny tajomník na ministerstve výstavby, čo bola jeho prvá funkcia v exekutíve. Ministerstvo v roku 2007 vyhlásilo tender za 90 miliónov eur z európskych peňazí na propagačné služby. Informácia o tendri visela 5 dní na nástenke ministerstva, podľa čoho dostala kauza svoje pomenovanie.

Ten síce pod oboma pracoval ako štátny tajomník, ale stíhanie sa ho nedotklo. Povedal, že o vyhlásení jednej z najväčších zákaziek svojho rezortu nevedel. „Viete, čo je štátny tajomník na rezorte, ktorý ovláda iná strana? Nástenkový tender nebol nikdy preberaný na žiadnej porade vedenia, nemal som o ňom žiadnu informáciu. Marián Janušek a Igor Štefanov išli do basy, ich štátny tajomník Glváč o ničom nevedel.

Glváč dokáže byť žoviálny a svojím spôsobom vtipný. Haščák ho podľa spisu Gorila označuje za “ jediného inteligentného predstaviteľa Smeru“. Jeho sociálny kapitál zachytáva aj desať rokov stará fotografia zo stretnutia na bratislavskej Kolibe. S Bašternákom sa zvykli baviť aj Martin Glváč a Ján Počiatek.

Keď v roku 2012 Smer suverénne vyhral voľby, o právnikovi Glváčovi sa chvíľu hovorilo ako o možnom ministrovi spravodlivosti. Jeho éra sa napokon len v malom líšila od toho, čo v súčasnosti na ministerstve predvádza Dankova SNS. Už pred Silvestrom 2012 novinári zistili, že Glváčovi podriadení v tichosti objednali dve turbovrtuľové lietadlá L-410 za 12 miliónov. Nákup schovali do nenápadnej zmluvy na modernizáciu starších strojov.

Na jeseň 2014 objednal 700 kusov českých útočných pušiek Bren a stovky pištolí za viac než tri milióny. Nákup tri mesiace tajil, kým naň opäť neprišli novinári. Keď mal potom obchod vysvetliť na tlačovej konferencii, emotívne rozprával o tom, ako zbrane budú montované na Slovensku. „Ľuďom v hladovej doline som vybavil prácu.

Právomoci rozhodovať o miliónoch eur využíval až do úplného konca. Štyri dni pred voľbami schválil zákazku za 27 miliónov na modernizáciu starých bojových vozidiel pechoty (BVP), ktorú predtým verejne odmietal. Tieto vozidlá majú len obmedzenú bojovú hodnotu, sú len minimálne chránené voči pozemným mínam.

Týždeň po voľbách, keď si mal už len vypratávať kanceláriu, priklepol stavebnú zákazku za tri milióny známej SBS-ke Bonul, aby opravila kasárne vo Vajnoroch. Za firmou stojí rodina podnikateľa Bödöra, ktorá má blízko k nitrianskemu krídlu Smeru; na jednom z jej večierkov rečnil aj Robert Fico. Glváčove nákupy pomáhala kryť aj slovenská generalita, ktorá verejne vyhlasovala, že ním nakupovaný tovar potrebuje.

V júni 2013 sa pred novinárov postavil plukovník Vladimír Suchodolinský, ktorý odhalil machinácie vo vojenských tajných službách za čias prvej Ficovej vlády. Glváč ako minister obrany musel zaujať jasný postoj. Ako reagoval? Aféra sa okrem iných dotkla Ľubomíra Skuhru, ktorý v čase prvej Ficovej vlády viedol jednu z vojenských služieb a za Glváča sa do tejto funkcie vrátil.

Na Skuhru si Glváč spomenul aj v posledných dňoch po prevalení svojej komunikácie so Zsuzsovou. Novinárom tvrdil, že práve Skuhru ako šéfa vojenskej tajnej služby informoval, že ho kontaktovala Zsuzsová. V skutočnosti už Skuhra v čase jeho esemeskovania vo funkcii nebol - vo vyšetrovacom spise sú správy, ktoré Glváč písal v priebehu roku 2018, takmer dva roky po Skuhrovej výmene.

Ako kauza tunelovania spravodajských fondov nakoniec dopadla? V apríli 2015 polícia oznámila, že vyšetrovanie machinácií zastavuje.

Glváčovej ére na ministerstve obrany však patrí aj jedno prvenstvo, ktoré oceňujú aj jeho kritici. Ako prvý minister začal reálne prezbrojovať armádu na západnú techniku. Ani tieto nákupy však neboli bezproblémové. K rozhodnutiu kúpiť talianske spartany prispel zrejme fakt, že za ne v minulosti loboval Ficov kamarát, zbrojár Miroslav Výboh.

Pri vrtuľníkoch Black Hawk zase verejnosti nepovedal, že obchod bude v skutočnosti výrazne drahší, pretože helikoptéry objednal bez zbraní i bez systémov vlastnej ochrany. Zavedenie amerických vrtuľníkov Black Hawk do slovenskej armády je jedným z pomníkov éry Martina Glváča.

Glváč sa jednoducho rozhodol, že všetkých členov vlády, ktorí boli formálne evidovaní ako vojaci v zálohe, povýši do hodnosti plukovníka. Plukovníka takto pridelil napríklad premiérovi Ficovi, ministrovi kultúry Maďaričovi, ministrovi pôdohospodárstva Jahnátkovi a na diaľku aj bývalému šéfovi parlamentu Pavlovi Paškovi. V prípade Jahnátka a Pašku dokonca obišiel zákon.

Rozdiel bol len v tom, ako povýšení politici tento krok komentovali na verejnosti. Plukovníci zo Smeru z povýšenia nerobili šou a v médiách tvrdili, že ide o banalitu. Povýšenie Jahnátka neskôr Glváč zapieral, keď sa ukázalo, že na tento krok nemal kompetenciu.

Po voľbách 2016 dostal Glváč dôležité funkcie v parlamente, keď z neho Smer urobil šéfa poslaneckého klubu a podpredsedu Národnej rady. Podľa opozičných poslancov napríklad pri rušení Mečiarových amnestií loboval za to, aby sa v žiadnom prípade nerušili aj Kováčove milosti, ktoré sa dotýkali Mariana Kočnera. „Prvý, ktorý vyskočil a skoro prerazil strop rokovacej miestnosti, bol pán Glváč, že to nie je možné tak urobiť, veď ani nevieme, či to bol ten istý skutok,“ rozprával neskôr exposlanec Lipšic.

A v neposlednom rade mal Glváč prsty aj vo Ficovej kandidatúre na Ústavný súd, ktorá úplne zatienila aktuálnu voľbu ústavných sudcov.

Snahy o zrušenie milostí a postoje politických strán

Za zrušenie milosti pre Kočnera hlasovala takmer celá opozícia aj poslanci Mostu-Híd. Marian Kočner, ktorého len včera špeciálna prokuratúra obžalovala z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, dnes v národnej rade našiel spojencov medzi poslancami Smeru.

V parlamente sa hlasovalo o zákone Obyčajných ľudí, ktorí navrhovali zrušiť milosť, ktorú Kočnerovi udelil ešte prezident Michal Kováč v roku 1997 v kauze Technopol. Milosť vtedy udelil aj svojmu synovi Michalovi, tú však zrušili poslanci už pred dvoma rokmi, keď sa v parlamente lámali tzv. Mečiarove amnestie.

Ústavný zákon z dielne OĽaNO však neprešiel, hlasovalo zaň len 73 zákondarcov prevažne z opozície a Mostu-Híd. V podstate celý poslanecký klub Smeru vrátane Roberta Fica sa pri hlasovaní zdržal. Tak isto hlasovali aj nezaradení poslanci Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek, ktorí zvyknú podporovať koalíciu. Zdržala sa aj väčšina klubu SNS. Za zrušenie milosti boli len dvaja národniari - Štefan Zelník a Radovan Baláž.

Obyčajní ľudia, ktorí návrh zákona predložili, argumentovali najmä tým, že do kauzy je namočený Kočner, ktorý je dnes ústrednou postavou všetkých významných káuz.„Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice,“ napísali v dôvodovej správe poslanci OĽaNO.

„(…) existuje dôvodné podozrenie, že rozhodnutie o udelení milosti napr. osobe už spomenutého Mariána Kočnera bolo udelené na základe vydierania samotného omilosteného,“ uvádza sa tiež v správe k návrhu zákona. Zrušenie milosti Kočnerovi hrozilo už v roku 2017, aj vtedy však bol proti predovšetkým Smer a SNS. Poslanci koalície podržali Kočnera aj v decembri 2018, keď bol v parlamente tiež návrh na zrušenie milosti, vtedy ho predkladala SaS.

Poslanec Dušan Jarjabek vysvetľuje, že ich nahneval postup, ktorý Obyčajní ľudia pri predkladaní zákona zvolili. S koalíciou vraj vôbec nerokovali.„Ústavný návrh zákona sa takýmto spôsobom nepredkladá, že hodím do pľacu návrh a čakám, čo bude. Ja sa pýtam, či oni naozaj chceli, aby tento zákon prešiel?“ hovorí Jarjabek pre Aktuality.sk.„Aspoň mohli prísť na klub a vysvetliť princípy návrhu. Nedozvedeli sme sa podrobnosti,“ dodal.

O tých sa poslanci Smeru mohli dočítať v dôvodovej správe, no Jarjabek takýto argument neberie. Odvoláva sa na staré zvykové právo, podľa ktorého sa o návrhoch ústavných zákonov v parlamente vždy rokuje. „Takto arogantne sa to nerobí,“ ukončil. Podľa šéfa OĽaNO Igora Matoviča si teraz Smer hľadá výhovorky. Tvrdí, že ho to neprekvapuje.

Za zrušenie milosti, udelených Kočnerovi v kauze Technopol dnes hlasovala takmer celá opozícia aj poslanci Mostu-Híd. SMER bol proti. SMER si Kočnera opäť podržal. Milosti udelené v kauze Technopol Mariánovi Kočnerovi s komplicmi Michalom Kováčom ml. a ...., ani dnes parlament nezrušil. Milosti udelil v tejto veci ešte v roku 1997 bývalý prezident Michal Kováč, otec Michala Kováča ml., ktorý v tejto kauze figuroval ako Kočnerov komplic.

Michalovi Kováčovi ml. však milosť zrušili poslanci už pred dvoma rokmi, keď sa v parlamente lámali tzv. Mečiarove amnestie. V parlamente sa dnes hlasovalo o návrhu, ktorým mali byť tieto milosti zrušené. Ústavný zákon, ktorý predložilo hnutie OĽaNO však neprešiel, hlasovalo zaň len 73 zákondarcov prevažne z opozície a Mostu-Híd.

Rovnako však "nehlasovali" aj nezaradení poslanci Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek, ktorí zvyknú podporovať koalíciu. Zdržala sa aj väčšina klubu SNS. Za zrušenie milosti boli len dvaja národniari - Štefan Zelník a Radovan Baláž. „Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice,“ napísali v dôvodovej správe poslanci OĽaNO.

„(…) existuje dôvodné podozrenie, že rozhodnutie o udelení milosti napr. osobe už spomenutého Mariána Kočnera bolo udelené na základe vydierania samotného omilosteného,“ uvádza sa tiež v správe k návrhu zákona. Zrušenie milosti Kočnerovi hrozilo už v roku 2017, aj vtedy však predovšetkým Smer a SNS Kočnera podržali.

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala syna bývalého prezidenta Michala Kováča ml., "pretože to považovala za poslednú formalitu", píše SME. Čo tým ale myslí? Kočnerov komplic Michal Kováč ml. bol tento rok vymenovaný za veľvyslanca Slovenskej republiky v Saudskoarabských emirátoch na návrh Miroslava Lajčáka (tiež SMER). Prezidentka Čaputová však aj napriek týmto všetkým podozreniam návrh prijala a Kováča vymenovala.

Prehľad hlasovania o zrušení milostí pre M. Kočnera

Michal Kováč mladší je synom prvého slovenského prezidenta Michala Kováča.

tags: #milost #pre #kocnera #kto #ho #podrzal